Šéf nemeckej Bundesbank Jens Weidmann si dovolil nehorázne. Konal ako mu prikazuje zákon, konkrétne zákon o Spolkovej banke, §3 – prednostný cieľ Bundesbank je zabezpečiť cenovú stabilitu. Nehoráznosť tohto konania spočíva v tom, že si to Weidmann dovolil v rozpore s líniou samozvaných „záchrancov“ eura. Tí chceli, aby aj on súhlasil s neobmedzenými výkupmi dlhopisov Španielska, Talianska a pod., čo Weidmann odmietol. So svojim postojom ostal v rade ECB úplne sám, nepridal sa ani druhý zástupca Nemecka Jörg Asmussen a ani zástupca Slovenska Jozef Makúch (ktorý je v ECB vnímaný ako kolesík, a preto neprekvapuje, že hlasoval ako si „záchrancovia“ želali).
Od Weidmanna sa dištancoval aj nemecký minister financií a nepodržala ho ani Angela Merkelová.
To sa skratka stáva v dobe, kedy sa zásady a morálka nenosia. Zato kto Weidmanna podržal – nikto iný ako Johann Wolfgang von Goethe, jeden z najväčších Nemcov, ktorý sám sa stal v roku 1782 ministrom financií kniežactva Weimar. A tak v rámci úvodnej reči ku „Goethe-Festwochen“ citoval v utorok Weidmann Goetheho: „Ich habe satt das ewige Wie und Wenn, es fehlt an Geld, nun gut, so schaff es denn.“ (Mám po krk večného Ako a Kedy, chýbajú peniaze, tak dobre, vytvor ich).
Vytlačiť článok
Autor článku 
