Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Výsledky volieb do europarlamentu 2014 na Slovensku

Výsledky volieb do europarlamentu 2014 na Slovensku priniesli viaceré prekvapenia. Od volebnej účasti cez chabý výsledok Smeru až po prekvapivo slušné výsledky pravicových strán. Voľby do europarlamentu 2014 tiež …

Výsledky volieb do europarlamentu 2014 na Slovensku

… priniesli viaceré paradoxy. Napriek rastúcej moci Európskej únie a Európskeho parlamentu je záujem ľudí o eurovoľby stále veľmi nízky. Nepomohla ani masívna kampaň Európskej únie za peniaze jej vlastných obyvateľov. Výsledok eurovolieb by tak mal byť varovaním pre budúcnosť.

Rekordne nízka účasť a výsledky volieb do europarlamentu 2014

Slovensko sa doteraz zúčastnilo volieb do europarlamentu trikrát.

Vo všetkých troch prípadoch mali slovenskí voliči nelichotivé prvenstvo – volebná účasť tu bola vždy najnižšia v Európskej únii.

V roku 2004 prišlo k eurovoľbám len 16,96% voličov. Mnohí to pripisovali presýtenosti európskymi témami. Slovensko totiž len krátko pred tým vstúpilo do Európskej únie.

O 5 rokov neskôr voľby do europarlamentu 2009 prilákali k urnám 19,64% voličov. Išlo o mierny nárast, no o zásadnej zmene hovoriť nemožno. Takmer všetci však predpokladali, že nárast volebnej účasti, aj keď len mierny, bude pokračovať. Výsledky volieb do europarlamentu 2014 preto mnohých prekvapili – k voľbám prišlo už len 13,05% voličov.

Možnosť rozhodnúť o svojich zástupcoch v Európskom parlamente teda využil len zhruba každý ôsmy Slovák.

Je pravda, že volebná účasť bola veľmi nízka prakticky v celej Európskej únii, no apatia slovenských voličov sa opäť stala s prehľadom najvyššou. Druhú najnižšiu účasť zaznamenala Česká republika s 19,5%.

Voľby do europarlamentu 2014 a zlyhanie Smeru

smer-volby-do-europarlamentu-2014Výsledok volieb do europarlamentu 2014 na Slovensku rozhodne nepotešil vládnu stranu Smer. Tá oproti minulým voľbám do EP stratila jeden mandát a v europarlamente ju budú zastupovať už len štyria europoslanci.

Nepomohlo ani to, že Smer vytiahol do eurovolieb zbraň najväčšieho kalibru – slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Šefčovič získal 67 tisíc krúžkov, tento výsledok ho umiestnil na prvé miesto. Za ním nasleduje Monika Flašíková – Beňová, ktorej voľby do EP 2014 priniesli 47 tisíc hlasov. Do Európskeho parlamentu sa za Smer dostal tiež Boris Zala a neslávne známy Vladimír Maňka, ktorého na jeseň vo voľbách do VÚC porazil Marián Kotleba.

Výsledok eurovolieb na Slovensku tak ukazuje, že popularita Smeru postupne klesá.

Po debakli Smeru v súboji s Kotlebom a výraznej prehre Roberta Fica v súboji o prezidentské kreslo sú voľby do EP 2014 už len čerešničkou na torte. Falošné istoty vlády jednej strany prestávajú na voličov pôsobiť.

Dobrý výsledok pre stranu SaS

sas-volby-do-europskeho-parlamentu-2014Výsledok volieb do europarlamentu 2014 bol naopak pozitívny pre stranu SaS. Zatiaľ čo predvolebné prieskumy výsledok Smeru nadhodnocovali, strane SaS sa naopak darilo viac, ako očakávali odhady. Sloboda a solidarita získala v eurovoľbách jeden mandát v Európskom parlamente, čím potvrdila svoje pevné postavenie na slovenskej politickej scéne.

Úspech eurovolieb 2014 pre pravicu

Voľby do Európskeho parlamentu 2014 sú dobrou správou pre celú pravicu. Tá porazila Smer v pomere 8:5, a tak potvrdila, že zmena je na Slovensku žiaduca.

kdh-volby-do-europarlamentu-2014Z pravice sa najviac darilo strane KDH. Výsledok 13,21% priniesol strane dve kreslá v európskom parlamente a ukázal, že dôvera kresťanských demokratov vo svojich súčasných europoslancov je dosť vysoká. Voľby do europarlamentu 2014 sú pre Annu Záborskú a Miroslava Mikolášika už tretími úspešnými eurovoľbami a v Bruseli tak zostanú aj po desiatich rokoch.

sdku-volby-do-europskeho-parlamentu-2014V SDKÚ priniesli eurovoľby najväčšiu popularitu Eduardovi Kukanovi. Pre toho sú voľby do EP 2014 daľšími úspešnými eurovoľbami a do europarlamentu tak zasadne po druhý krát. Po prvý raz sa do Bruselu dostal aj jeho kolega Ivan Štefanec.

olano-eurovolby-2014Za OĽaNO pôjde do Európskeho parlamentu Branislav Škripek. Ten predbehol liberálneho lídra kandidátky Jozefa Viskupiča.

nova-eurovolby-2014Podobná situácia nastala v strane Nova. Výsledok eurovolieb 2014 dostal do Bruselu Janu Žitňanskú, a to i napriek tomu, že lídrom kandidátky bol Jozef Kollár.

smk-volby-do-europarlamentu-2014Miernym prekvapením bol volebný úspech strany SMK, za ktorú do europarlamentu ide Pál Csáky. Táto strana sa už dvakrát neumiestnila v slovenskom parlamente, no v tom európskom predbehla aj súčasnú parlamentnú stranu Most-Híd.

most-eurovolby-2014Aj tej sa podarilo do Bruselu dostať aspoň jedného svojho zástupcu – Józsefa Nagya. Maďarské strany tak mali dokopy 12,36% hlasov, čo poukazuje na ukážkovú disciplinovanosť maďarských voličov.

O čom hovoria výsledky volieb do europarlamentu 2014 na Slovensku

Európska únia má na životy ľudí zásadne väčší vplyv ako pred piatimi rokmi. Zhruba tri štvrtiny regulačnej záťaže na Slovensku nepochádza zo slovenského parlamentu, ale z Bruselu. Slovenskí daňovníci dnes už reálne doplácajú na pomoc nezodpovedným krajinám. Nnapriek tomu všetkému voľby do europarlamentu 2014 Slovákov nezaujímajú. Existujú viaceré spôsoby, ako by bolo možné volebnú účasť zvýšiť.

Jedným z nich je napríklad presunutie volieb do europarlamentu na pracovný deň, napríklad na štvrtok, ako je to vo Veľkej Británii. Tak by ľudia mohli odvoliť aj cestou z práce, čo by pre nich bolo nepochybne pohodlnejšie. Výsledky volieb do europarlamentu 2014 by tak mohli vyzerať celkom inak. Výhliadky tejto zmeny však nie sú veľmi priaznivé. Dôchodcom je totiž jedno, kedy sa volí a zmeniť termín volieb tak nie je v záujme strany Smer. Výsledok volieb do europarlamentu 2014 na Slovensku by však napriek tomu mal byť priestorom na zamyslenie nielen pre Smer, ale aj pre samotnú Európsku úniu.

Zdroj:
1. http://www.results-elections2014.eu/en/election-results-2014.html
2. http://www.sme.sk/c/7214732/siesti-zostavaju-siedmi-su-novi-koho-sme-si-zvolili.html
3. http://www.sme.sk/c/7214259/pozrite-si-kolko-hlasov-dostal-vas-poslanec-kompletny-zoznam.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. Ján Brndiar says:

    Ešte ospravedlnenie, dodatočne, pochopil som poznámku p. Sulíka tak , že si mám čosi naštudovať o kreovaní EK. Stihol som to až teraz. Takže pardon, domnieval som sa, že keď EP bude 5 rokov prežúvať legislatívu od EK a musí schváliť novú komisiu, tak že o kandidátovi budú rokovať nové frakcie EP a nie predsedovia vlád, ktorí vzišli z iných volebných aktov v inom období. Pardon za nekvalifikované príspevky. Chybná úvaha. Mrzí ma to. 🙂

  2. Ján Brndiar says:

    Ďakujem za odpoveď. Rozumiem, aj keď s tým zosmiešnením celkom nesúhlasím. Myslím si že principiálne rovnaky problém bude riešiť aj UK a Francúzko. Domnievam sa že Farage bude prvý, čo Cameronovi povie, že by sa ho na meno eurokomisára mal spýtať. A, a to je taký môj pokus o prognózu, ak sa do komisárskych kresiel posadia nominanti vlád, ktoré si tam vlády vymenujú bez ohľadu na vôľu poslancov EP zo svojej krajiny, a EP takúto komisu odobrí. Tak Farage-mu a Le Pen-ovej už vo víťazstve v parlamentných voľbách asi nezabráni nič. Lebo EU je naozaj nereformovateľná a EP neschopný čokoľvek zmeniť. Ich prevzatie moci vo Francúzku a v UK by znamenali koniec únie. Snáď to budú predsedovia vlád vidieť, budú to schopní aj sami zanalyzovať, a radšej sa smiať nebudú.

    V každom prípade, som trochu zabudol, Vám gratulujem ku zvoleniu a držím Vám palce.

  3. Ján Brndiar says:

    Mám lepší nápad ako zvýšiť záujem o voľby do EP. Ukáźte hneď pri konštituovaní EK, že EP nie je drahou kulisou. Presvedčte pán Sulík svoju frakciu, že Šefčovič nemôže byť eurokomisárom, lebo je socialista, a tým chýba väčšina v EP, a preto lebo väcšina slovenských EP poslancov si to nepraje. Nemôže teda byť eurokomisárom ani podľa národného ani podľa politického princípu. Ak sa toto nepodarí, a Ševčovič sa stane eurokomisárom, všetci čo tvrdili že EP je len drahá kulisa, budú mať pravdu, a na ďalšiu cestu do volebnej miestnosti o 5 rokov si možno nenájdem čas ani ja. Viem, že mám neskromný nárok a veľa závisí aj od konečnej podoby frakcii v EP. Ale ak by sa podarilo presadiť Eurokomisára z KDH, ako kandidáta najsilnejšej strany malej slovenskej koalície v EP (keďže komisári sa nvrhujú podľa národného princípu), napriek vôli Fica, bol by to prvý, výrazný a hlasný signál, že EP má moc, že EP nie je drahá kulisa, že má význam do nej voliť, a že sa niečo najbližśich 5 rokov zmeni . Veľmi ma prekvapilo vyjadrenie pani Záborskej ktorá už akoby vopred v boji o eurokomisára zložila zbrane. Prosím pán Sulík, nezložte ich aj vy…

    …Prípadne ešte kolegom z EP vysvtelite kde je sever 😀

    • Suhlasim s vami, ze Sefcovic by komisarom nemal byt, ale komisara menuje vlada a takouto poziadavkou by sme sa len zosmiesnili
       
      S pozdravom
       
      Richard Sulík