Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Voľby do Európskeho parlamentu – história a súčasnosť

Voľby do Európskeho parlamentu – históriaHistória volieb do Európskeho parlamentu sa začala písať už 27 rokov pred ich prvým uskutočnením. Vtedy, v roku 1952, vzniklo Parlamentné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Európsky parlament bol teda až do roku 1979 nedemokratickou inštitúciou. Za viac ako tri desaťročia od prvých eurovolieb sa však Európsky parlament veľmi výrazne zmenil. Z inštitúcie, ktorá mala skôr symbolické právomoci, sa stala inštitúcia, ktorá má na fungovanie a smerovanie Európskej únie zásadný vplyv.

Stále nižšia volebná účasť

Prvé eurovoľby v histórii sa konali v roku 1979 a vyvolali u občanov pomerne slušný záujem. S cieľom rozhodnúť o budúcnosti Európskej únie vtedy k volebným urnám prišlo 62% voličov. Málokto však v tom čase mohol tušiť, že pôjde o najlepší výsledok na dlhé desaťročia. Účasť voličov v eurovoľbách totiž bez výnimky v každých ďalších voľbách klesala. Najnižšiu volebnú účasť priniesli posledné eurovoľby v roku 2009, kedy Európsky parlament oslovil už len 43% voličov.

Dôvodom týchto nelichotivých čísiel nie je ani skreslenie štatistík niekoľkými veľkými krajinami. Naopak, pri posledných eurovoľbách dosiahla volebná účasť menej ako 50% až pri 18 z 28 krajín Európskej únie. V troch zo zvyšných 10 krajín je navyše účasť v eurovoľbách povinná, takže bez tejto povinnosti by sa možno zaradili medzi ostatné krajiny s nízkou účasťou aj ony.

Slovensko píše históriu eurovolieb

Viditeľnú stopu v histórii eurovolieb zanechalo aj Slovensko. Aj keď sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu len dvakrát, v obidvoch prípadoch dosiahla volebná účasť najnižšiu úroveň v histórii. V posledných eurovoľbách v roku 2009 hlasovalo na Slovensku 19,63% voličov a v roku 2004 dokonca už iba 16,96% voličov. Voľby do Európskeho parlamentu tak doteraz oslovili len zhruba každého piateho až šiesteho Slováka.

Najdôležitejšie voľby do Európskeho parlamentu v histórii

Trend klesajúcej volebnej účasti môžu zastaviť práve voľby do Európskeho parlamentu 2014. Od posledných volieb do Európskeho parlamentu totiž europoslanci získali množstvo dôležitých právomocí. Európsky parlament napríklad schvaľuje rozpočet Európskej únie, rozhoduje o prijímaní veľkého množstva legislatívy, volí predsedu Európskej komisie a rozhoduje aj o prijímaní nových krajín do Európskej únie.

Európska únia navyše prechádza najväčšou krízou vo svojej histórii a na jej vzniku a pretrvávaní majú zásadný vplyv aj jej politiky. Jej budúce smerovanie preto veľmi výrazne ovplyvní práve zloženie budúceho Európskeho parlamentu. Májové voľby do Európskeho parlamentu tak budú jednoznačne najdôležitejšími eurovoľbami v histórii Európskej únie.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.