Utečenci v EÚ už nebudú musieť byť vrátení do vstupnej krajiny

Utečenci v EÚ sú dnes oficiálne zodpovednosťou prvej krajiny, cez ktorú do Európskej únie vstúpili. Ak by napríklad utečenci prišli do EÚ cez Taliansko a dostali sa do Holandska, holandská vláda má právo ich zaslať naspäť do Talianska.

V praxi sa však toto pravidlo pre rôzne dôvody do veľkej miery ignoruje. Európska komisia preto usúdila, že bude najlepšie ho úplne zrušiť, čo chce spraviť už v marci. To so sebou nesie riziko vzniku množstva nových problémov.

Utečenci v EÚ s novou zodpovednosťou

Pravidlo o návrate utečencov prichádzajúcich do Európskej únie do prvej krajiny ich vstupu prakticky vôbec neplatí pre Grécko už od roku 2011. Európsky súd pre ľudské práva totiž vtedy vyhlásil, že grécky azylový systém je na svoj účel nevhodný.

Problémom však nebolo len Grécko.

Napríklad v roku 2013, zo 76 000 utečencov v EÚ ktorí mali byť presunutí do vstupnej krajiny, sa toto presunutie reálne uskutočnilo len pri 16 000 z nich, teda v 21 % prípadov.

Úplný rozpad tohto systému však nastal až minulý rok, keď sa Nemecko vzdalo svojho práva na návrat sýrskych utečencov do prvej krajiny ich vstupu. V dôsledku toho Nemecko minulý rok prijalo viac ako milión utečencov.

Podľa Európskej komisie je preto dnešný systém „zastaraný“ a „neférový“, čo má byť dôvodom na jeho úplné zrušenie.

Utečenci a eurozóna

Európska komisia tak pri probléme utečencov v EÚ volí podobný prístup ako pri (ne)riešení krízy eurozóny. Namiesto toho, aby bolo Grécko v roku 2011 za svoj nepostačujúci azylový systém potrestané, sa lídri Európskej únie opäť hrali na mŕtveho chrobáka.

A keďže sa tento problém neriešil vtedy, keď ešte bol čas, dnes im už prerástol cez hlavu a ich možnosti riešenia sú podstatne obmedzené.

Predstavitelia EÚ tiež vedeli o dlhových problémoch Grécka roky pred ich zverejnením, no ani tu nekonali a výsledkom bol nakoniec takmer rozpad eurozóny.

Ďalší morálny hazard

Podobne sú na tom aj krízové „riešenia“ Európskej únie. Namiesto toho, aby Grécko zbankrotovalo, EÚ ho zachránila, čím ho odmenila za nezodpovednosť a podobný signál tiež vyslala ďalším nezodpovedným krajinám eurozóny.

Výsledkom tohto morálneho hazardu je to, že Grécko je na tom po 6 rokoch „zachraňovania“ a stovkách miliárd eur ešte horšie ako na začiatku a rovnako aj celkový dlh eurozóny je dnes podstatne vyšší.

Aj zrušenie práva na návrat utečencov do prvej krajiny EÚ, do ktorej prišli, podobným spôsobom zvýši morálny hazard. Krajiny s vonkajšími hranicami Európskej únie, ako sú Grécko a Taliansko, totiž budú mať podstatne menšiu motiváciu na ochranu týchto hraníc.

Načo sa chrániť proti škodám, keď za tieto škody účet zatiahnu iné krajiny?

Rovnako samotní utečenci prichádzajúci do EÚ budú mať o to väčšiu motiváciu nezostať v prvej krajine svojho vstupu, ale putovať do krajiny, ktorá im poskytne najväčšie sociálne výhody.

Nezodpovednejšie riešenie problému utečencov v EÚ si len ťažko možno predstaviť.

Vytlačiť článok