Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Úsporné opatrenia – mýty a fakty

Úsporné opatrenia sú kritizované zo všetkých strán. Ohľadom úsporných opatrení však v súčasnosti panuje množstvo mýtov. Jedným z najväčších je, že paradoxne v súčasnosti prakticky žiadne skutočné úsporné opatrenia nie sú.

Úsporné opatrenia - mýty a fakty

Inak povedané – štáty v sumáre nešetria, ale stále viac a viac míňajú. Ohlasovaný odklon od úspor je teda absolútne nereálny. Ako je možné skončiť s niečím, čo ani nikdy nezačalo?

Barroso: Úsporné opatrenia dosiahli svoje limity!

Podľa predsedu Európskej komisie Barrosa vraj úsporné opatrenia dosiahli svoje limity. Prvého mája sa tiež proti nim usporiadali protesty naprieč celou Európou. Podľa írskeho prezidenta je potrebná radikálna zmena myslenia ohľadom „jednotného hegemónneho modelu“ a Európa potrebuje „pluralizmus prístupov“. Na základe všetkých týchto a mnohých ďalších vecí by sme si mohli myslieť, že sa v EÚ výrazne a neľudsky šetrí. Pozrime sa však, ako „úsporné opatrenia“ vyzerajú v skutočnosti.

Bola doba, kedy pomyslenie na úsporné opatrenia bolo absurdné

Pre porovnanie si zoberme rok 2007. Je to posledný rok pred krízou, teda čas, keď boli ekonomiky a spolu s nimi aj vládne výdavky na vrchole. Bol to čas, kedy by len pomyslenie na úsporné opatrenia pre vlády bolo tak absurdné, ako liať vodu do mora. Načo šetriť, keď ekonomika aj výdavky vlády stále rastú? Ako by v takomto prípade vyzeralo výrazné šetrenie? V prvom rade by sa rozpočty z roku hojnosti dostali na „normálnu“ rozumnú úroveň. V druhom rade, ak by to ešte stále bolo málo, začali by sa škrtať položky, ktoré síce bolia, no v rámci konceptu šetrenia by vlády inú možnosť nemali. Aká je však realita? Výdavky oproti tomuto roku nielenže neklesli, ale dokonca vzrástli.

Keď šetriť znamená míňať viac

Výdavky nevzrástli len v niektorých neposlušných krajinách, ale v 26 z 28 krajín Európskej únie. Citeľný pokles nastal iba v Maďarsku a zanedbateľný pokles v Írsku. Najviac zvrátené boli „úsporné opatrenia“ na Slovensku. Tam oproti predkrízovému roku prosperity stúpli výdavky o takmer 45%. To je najviac z celej EÚ. Je to ako keď nejaký človek žije pomerne slušne, nestará sa veľmi o svoje výdavky, ale má tiež zodpovedajúce príjmy. Potom sa mu ale v zamestnaní prestane dariť. A počas obdobia, kedy sa mu nedarí, začne v priebehu pár rokov míňať takmer o polovicu viac. Povedali by ste, že taký človek šetrí? Asi len málokto by túto situáciu videl takto. Robert Fico však áno. Podľa neho sa totiž šetrí príliš a tempo šetrenia treba zvoľniť.

Dlhy v EÚ a v eurozóne narastajú

Takéto „úsporné opatrenia“ prinášajú zaslúžené ovocie. Dlhy v EÚ a v eurozóne naďalej rastú. Zatiaľ čo na konci roka 2011 boli dlhy krajín na úrovni 82,5% HDP, na konci minulého roka to bolo už 85,3% HDP. Nemecko ako jediná krajina nemala deficit. Okrem Nemecka sa zvýšil dlh v každej jednej krajine EÚ. To sú tie úsporné opatrenia po európsky. Dlh celej EÚ však ťahajú hore najmä krajiny eurozóny. Tie dosiahli na konci minulého roka dlh vo výške úctyhodných 90% HDP. Najnezodpovednejšou krajinou bolo Španielsko. To malo za minulý rok dlh vo výške 10,6% HDP. Inak povedané – španielska vláda minula zhruba o tretinu viac v porovnaní s tým, koľko vybrala na daniach. To však bola v rámci reality úsporných opatrení v EÚ len čerešnička na torte.

Zdroj:
1. http://iness.sk/stranka/8353-Dosetrili-sme.html
2. http://ekonomika.sme.sk/c/6778870/fico-z-krizy-sa-da-iba-preinvestovat.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.