Úsporné opatrenia eurozóny by vraj mali pomaly končiť

Úsporné opatrenia eurozóny sa opäť dostali pod paľbu kritiky. Lotyšský kandidát na eurokomisára Valdis Dombrovskis musel minulý týždeň v Európskom parlamente presviedčať europoslancov, že nebude eurozóne …

… ordinovať podobne „radikálne“ škrty ako vo svojej domovskej krajine. Dombrovskis bude totiž ako eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti a euro jedným z najdôležitejších osôb dohliadajúcich na úsporné opatrenia eurozóny.

Dokonaná fiškálna úprava

Dombrovskis na margo úsporných opatrení v eurozóne europoslancom povedal:

„Postupne sa presúvame z fázy fiškálnej úpravy, ktorá – nie všade a nie v plnom rozsahu – bola v podstate dokonaná“.

Hoci sú úsporné opatrenia v eurozóne vo veľkom kritizované a nenávidené, fakty týmto dojmom nezodpovedajú.

Neexistujúce úsporné opatrenia eurozóny

Pozrime sa napríklad na vývoj zadĺženia v eurozóne za posledné 4 roky. S výnimkou dvoch krajín štátny dlh každej jednej krajiny eurozóny vzrástol. Jednou z výnimočných krajín bolo už spomínané Lotyšsko. Vtip je však v tom, že Lotyšsko je v eurozóne len od januára tohto roka a reálne svoj dlh znížilo ešte vtedy, keď v eurozóne nebolo.

Druhou krajinou s nižším dlhom je Nemecko. To by nemalo byť žiadne prekvapenie, keďže Nemecko je často kritizované za prílišnú rozpočtovú rigidnosť.

Keď šetrenie prináša väčšie dlhy

Ani Nemecko sa však s úsporami nešlo pretrhnúť, keďže svoj dlh znížilo z 82,5 % HDP v roku 2010 na 78,4 % HDP v roku 2013.

Lenže aj Nemecku sa to podarilo len vďaka zvýšeniu HDP. Nominálny dlh Nemecka totiž za posledné 4 roky stúpol. V roku 2010 dosahoval 7,9 bilióna eur a minulý rok už 8,9 bilióna eur.

„V podstate dokonaná“ fiškálna úprava preto v skutočnosti znamená, že za posledné 4 roky dlh každej krajiny vzrástol.

Predstieranie šetrenia, ktoré v skutočnosti zdvihlo už tak nebezpečne vysoké dlhy, rozhodne nemožno chváliť. Úsporné opatrenia v eurozóne preto ešte nie sú na konci. Práve naopak, sú od konca ešte ďalej ako v minulosti.

Vytlačiť článok