Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Úsporné opatrenia – vojna ideológií

Úsporné opatrenia sú aktuálne v Európskej únii predmetom ideologických bojov. Reaguje na to aj komentár s názvom „Slovensko a vojna v Európe“. Podľa neho sú úsporné opatrenia hlúpe a ekonomiku z krízy nedostanú. Článok …

Úsporné opatrenia - vojna ideológií v Európskej únii

… sa však zakladá na mnohých mýtoch a polopravdách, ktoré bývajú pri kritike úsporných opatrení veľmi časté. Skutočná pravda o úsporných opatreniach (ako tieto vyzerajú a čo spôsobujú) sa v mnohom líši od toho, čo si väčšina ľudí myslí.

Úsporné opatrenia majú alternatívu?

Podľa daného komentára sa vraj presadzuje dogma o tom, že úsporné opatrenia nemajú alternatívu. V prvom rade  je však potrebné pozrieť sa na fakty. Mnohých by prekvapilo, že v skutočnosti k žiadnym úsporám v štátnych výdavkoch nedochádza. Ako si môžete prečítať v článku Úsporné opatrenia – mýty a fakty, výdavky vlád nielenže neklesajú, ale dokonca rastú. Výdavky vlád sú dnes dokonca v porovnaní s hojným predkrízovým rokom 2007 ešte vyššie.

Až v  25 z 27 krajín Európskej únie výdavky vzrástli. Obe krajiny, v ktorých výdavky klesli, zbankrotovali – Írsko a Maďarsko. Komentár kritizujúci úsporné opatrenia sa odvoláva na Roberta Fica. Ten nedávno vyhlásil: „Nie je možné na jednej strane konsolidovať a krátiť verejné prostriedky a na strane druhej očakávať, že vláda bude mať dosť prostriedkov podporovať ekonomický rast“. Ako však vyzerá také „krátenie výdavkov“ v praxi? „Neľútostné“ úsporné opatrenia dosiahli, že výdavky slovenskej vlády oproti roku 2007 stúpli až o neuveriteľných 45%. Aké výdavky sa teda krátili? Formálne „úsporné opatrenia“ v podaní EÚ prinášajú reálne len stále väčší nárast štátnych dlhov. Iba z roku 2011 na rok 2012 stúpli dlhy krajín z 82,5% HDP na 85,3% HDP. Dlh eurozóny už navyše dosiahol výšku 90% HDP.

Úsporné opatrenia – falošná kritika

Kritika úsporných opatrení je teda zo strany autora komentára falošná. Autor útočí na emócie argumentmi ad hominem. Nemecko zas napáda, keď zdôrazňuje, že majetok, ktorý predávajú problémové krajiny, kupujú aj Nemci. Aby ukázal, že „tvrdé“ úsporné opatrenia sú neľudské, ukazuje napríklad na obrovskú a rekordnú nezamestnanosť v Španielsku. Podobne ako pri niektorých iných argumentoch, ide aj týmto proti sebe. Španielsko totiž nešetrí ani formálne – a stále má masívne deficity. Len za minulý rok mala tamojšia vláda deficit vo výške 10,6% HDP, teda minula zhruba o tretinu viac, ako vybrala na daniach. O koľko viac by mala míňať, aby ukončila „tvrdé úsporné opatrenia“ ? O polovicu? Alebo by mala míňať dvojnásobok toho, čo vyberie?

Na Nemecko autor útočí aj tým, že poukazuje na nemecké banky. Tie totiž požičiavali peniaze vládam, ktoré teraz krachujú a preto vraj majú na kríze nezanedbateľný podiel. Môže však za nezodpovednosť dlžníka ten, kto mu požičia alebo samotný dlžník? Čo ak ten dlžník dokonca falšoval štatistiky? Takáto kritika je teda úplne absurdná. Autor si o svete vytvoril svoj obraz a snaží sa doň napasovať celú realitu.  Tá je žiaľ úplne opačná.

Zlý, zlý trh

Podľa autora  krízu spôsobila všemocná ruka trhu. Aby sa vláde rozviazali ruky, úsporné opatrenia by sa mali zrušiť. Autor dokonca artikuloval, že práve všemocná ruka trhu nás vodí od krízy ku kríze. Keď sa však pozrieme na fakty, vidíme, že realita je opäť celkom iná. Kríza nebola dôsledkom neviditeľnej ruky trhu, ale veľmi viditeľnej tvrdej päste centrálnych plánovačov. Realitné bubliny a bubliny štátnych dlhov po celej eurozóne nafúkli práve umelo nízke úrokové sadzby centrálnych bánk.

Ak by vlády mali za svoje dlhy platiť reálne úroky, nikdy by sa nemohli zadlžiť na úroveň, akú vidíme dnes. V  skutočnosti ide teda o ďalší argument za úsporné opatrenia. Viac o činnosti ECB si môžete prečítať v článku ECB znížila úrokovú mieru. Ak by človek do daného článku dosadil fakty, vyšla by mu slušná obhajoba úsporných opatrení. Samozrejme, spomínaný komentár je len čisto hypotetický, keďže Európska únia na skutočné úsporné opatrenia stále čaká.

Zdroj:
1.
http://www.aktuality.sk/clanok/228017/komentar-slovensko-a-vojna-v-europe/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.