Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Úsporné opatrenia EÚ vraj vedú k populizmu

Úsporné opatrenia EÚ podľa talianskeho premiéra Mattea Renziho vedú k populizmu. Ako príklad pritom uvádza vzostup rôznych protestných strán v Grécku, Portugalsku, Poľsku a iných krajinách. No vzťah medzi úspornými …

Úsporné opatrenia EÚ a dlh

… opatreniami EÚ a populizmom je trochu zložitejší. V prvom rade, predstava, že úsporné opatrenia Európskej únie viedli k drakonickému šetreniu nezodpovedá realite. A v druhom rade, boj proti úsporným opatreniam je sám o sebe populistický.

Kto je populista?

Podľa Renziho úsporné opatrenia EÚ „rozdúchavajú plamene populizmu“, čo podľa neho vedie k politickej paralýze a volebným neúspechom. Ako povedal:

„Európa musí slúžiť všetkým 28 krajinám a nielen jedinej.“

Pričom tou jednou krajinou myslel Nemecko, ktoré podľa neho tlačí na sprísňovanie úsporných opatrení. Ako tiež povedal:

„Môžeme poraziť túto demagógiu, apatiu a populizmus tým, že stavíme na rast a zamestnanosť novej sociálnej Európy s viac hodnotami, viac kultúrou, viac ideálmi a viac krásou.“

No práve takýto slepý idealizmus ignorujúci realitu môže za dnešnú situáciu. Výsledkom „úsporných opatrení“ Európskej únie je totiž to, že sa eurozóna zadlžuje stále viac.

Úsporné opatrenia EÚ v skutočnosti

Napriek neustálym rečiam o úsporných opatreniach Európskej únie, dlh eurozóny (a EÚ rovnako) stúpal bez výnimky každý z posledných 7 rokov.

A tak zatiaľ čo v roku 2007 bol dlh eurozóny na úrovni 64,9 % a v roku 2011 na úrovni 86,0 % HDP, minulý rok už dosiahol masívnych 92,1 % HDP.

Väčším odtrhnutím od reality, ako nazývanie tohto stavu úspornými opatreniami, je snáď už len vyzývanie k tomu, aby sa tieto „úsporné opatrenia“ EÚ oslabili.

Mimochodom, konkrétne Taliansko môže aj o takejto situácii len snívať.

Dlh Talianska totiž ešte minulý rok presiahol 132 % HDP, a je tak v eurozóne druhý najvyšší po Grécku. Taliansky premiér sa tak pri kritike úsporných opatrení EÚ sám hravo zaraďuje medzi najväčších populistov.

Zdroj:
1. http://www.ft.com/intl/cms/s/0/08ba78f8-a805-11e5-955c-1e1d6de94879.html#axzz3uwXJSpdi

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.

Komentáre

  1. Milan Vrana says

    Zdravim vas a prejem prijemny zbytok sviatkov a vsetko dobre v novom roku.
    Pisem vam, timu Sulik nie osobne jednej osobe, kvoli niecomu co je matkou konspiracii ale zakryva sa to pod dazdnik konspiracnych teorii kvoli znemoznovaniu ludi ktori o tom hovoria. A je tom vec BANKOVNICTVA S CIASTKOVYMI REZERVAMI ( fractional resrrve banking ). Svajciarsko bude mat referendum o skonceni praktizovania FRB. Ja o tom nepotrebujem vediet lebo ja o tom viem dobrych 20 rokov aj z knihy Creature of Jekyll Island. Ale ludom treba povedat ako to funguje a sulikovcom ,podla mna, tato tema sadne .
    http://www.telegraph.co.uk/finance/economics/11999966/Switzerland-to-vote-on-banning-banks-from-creating-money.html

    • Jozef Rajtár says

      Problemom nie je frakcne bankovnictvo ako take, ale to, ze centralne banky maju moznost vytvarat peniaze z nicoho. Maju na to pravidla, ale ich casto porusuju (pozri ECB a jej vykupovanie dlhopisov krajin, ktore nemaju dostatocny rating).

      Frakcne bankovnictvo puho znamena, ze banky mozu ulozene peniaze poziciavat. Aj k tomu musia prilozit vlastny kapital do predpisanej vysky, napr. 10%.

      Ziadne frakcne bankovnictvo by znamenalo, ze banka nemoze nic pozicat, peniaze by len “skladovala”, samozrejme za poplatok. Svetova ekonomika by skolabovala do niekolkych hodin.

      “Skladovanie” je vsak mozne aj teraz, kazdy, kto ma zaujem, moze zobrat hotovost a ulozit si ju za poplatok do sejfu. Pripadne aj spolu s pistolou a falosnymi pasmi, ako Jason Bourne 🙂

      Neviem, preco je tato tema taka oblubena, asi kvoli tej skratke, ze “komercne banky vytvaraju nove peniaze”. Toto je vsak len technicke/uctovne vytvaranie penazi, do obehu sa ich realne neda viac. Naopak, kvoli nutnosti prilozit vlastny kapital, sa ich do obehu da menej z vlozenej ciastky – v porovnani s tym, ak by ich dotycny pozical napriamo.

      Navyse, bezny vkladatel ma svoje peniaze k dispozicii kedykolvek, aj ked banka musi garantovat uver aj na 20 rokov.

      Hladina technicky novych penazi sa sleduje, su to tzv. menove agregaty, kazdy si moze pozriet aktualne parametre na stranke NBS.

      Opakujem, ze problemom je centralne bankovnictvo, nie samotna moznost poziciavat peniaze.

      Aka by bola uzera, za aky giganticky urok, ak by nemohli peniaze poziciavat normalne banky??!

      S pozdravom,
      Jozef Rajtár
      Tímlíder strany SaS pre Štíhly štát

    • Jozef Rajtár says

      Tento komentar pod danym clankom je vystizny:

      The Swiss are voting for Central Planning over Decentralized Planning. This is a plebiscite guaranteed to bring Switzerland down the Road to Serfdom. This plebiscite is calling for Central Planning, Socialism, Deep State and dictatorial powers to an elitist government. ++++ Fractional-reserve banking predates the existence of governmental monetary authorities and originated many centuries ago in bankers’ realization that generally not all depositors demand payment at the same time.

      S pozdravom,
      Jozef Rajtár
      Tímlíder strany SaS pre Štíhly štát