Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Úsporné opatrenia EÚ sú opäť kritizované Talianskom

Úsporné opatrenia EÚ sú pod paľbou kritiky talianskeho premiéra Mattea Renziho. Renzi kritizoval Európsku komisiu za nedostatočné ústupky voči Taliansku a za kladenie príliš veľkého dôrazu na vykonávanie úsporných opatrení.

Úsporné opatrenia EÚ a Taliansko

Zdôrazňoval tiež úlohu Talianska pre Európsku úniu, čo malo byť ďalším argumentom za zvoľnenie rozpočtovej disciplíny. No napriek týmto rečiam, realita je presne opačná. Úsporné opatrenia EÚ sú totiž zlým vtipom.

Populizmom proti populizmu

Ako vyhlásil Renzi:

„My sme Taliansko, jedna zo zakladajúcich krajín (EÚ). A moja strana je najpopulárnejšia v Európe s viac ako 11 miliónmi hlasov. Ak je (predseda Komisie) Juncker tam, je to tiež vďaka našim hlasom (…). Nezvyšujem svoj hlas. Zdvíham ruku a pýtam sa otázky. Je prístup sústredený len na úsporné opatrenia správny, keď sú populizmy silnejšie v oblastiach najviac zasiahnutých ekonomickou krízou?“

Taliansko je dlhodobo jedným z najväčších kritikov úsporných opatrení EÚ. No je tiež jednou z krajín, ktoré by si takúto kritiku najskôr mali odpustiť.

Skutočné úsporné opatrenia EÚ

Úsporné opatrenia EÚ totiž v skutočnosti Taliansko obišli. Taliansko nielen, že neznížilo svoj dlh, ale každý z posledných 9 rokov ho zvyšovalo.

Len medzi rokmi 2010 a 2014 tak dlh Talianska stúpol zo 115,3 na kolosálnych 132,3 % HDP. Pri takejto výške dlhu už nie je až také podstatné, či nejaké úsporné opatrenia prikážu pravidlá Európskej únie alebo nie. Takto vysoký dlh totiž ohrozuje samotnú udržateľnosť financovania talianskej vlády.

Nebyť rekordne nízkych úrokov ECB a iných podporných programov Európskej centrálnej banky, Taliansko by už dávno skrachovalo.

Žiaľ, čo sa týka úsporných opatrení EÚ, Taliansko nie je výnimkou. Tieto „úsporné opatrenia“ totiž obišli aj eurozónu ako celok.

V roku 2011, keď sa kvôli vysokému zadlženiu hovorilo o rozpade eurozóny, dosahoval celkový dlh eurozóny 86 % HDP. Dnes to však je ešte oveľa viac, pričom na konci roka 2014 to už bolo 92,1 % HDP.

Ak teda mali byť úsporné opatrenia nevyhnutné na odvrátenie finančnej katastrofy, dnes sú viac potrebné, ako kedykoľvek predtým.

No potrebné sú skutočné úspory a nielen formálne úsporné opatrenia EÚ, ktoré reálne prinajlepšom znížia tempo vytvárania nových dlhov.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.com/sections/global-europe/renzi-clash-juncker-and-merkel-escalates-321243
2. http://www.economist.com/news/europe/21688917-italys-prime-minister-picking-fights-germany-and-eu-troublemaker

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.