Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Ukrajina sa stáva druhým Gréckom | Europarlament – Richard Sulík

Close

Štrasburg 14.1. 2015 | Ukrajina – Richard Sulík minulý rok vo februári písal o tom, že Európska únia môže na Ukrajine zažiť druhé Grécko. O takmer rok neskôr všetko nasvedčuje tomu, že to tak naozaj môže dopadnúť. Európska únia chce Ukrajine poskytnúť už tretí balíček finančnej pomoci, tento krát vo výške 1,8 miliardy eur. Problémy Ukrajiny sú však oveľa hlbšie – Ukrajina je jednou …

… z najmenej konkurencieschopných krajín na svete. Nielen preto EÚ mala šetriť peniaze daňovníkov a nechať finančnú pomoc pre Ukrajinu na Medzinárodný menový fond.

Tretí balík finančnej pomoci pre Ukrajinu

Európska komisia štvrtok 8. januára navrhla ďalší, v poradí tretí balík finančnej pomoci pre Ukrajinu, tento krát vo výške 1,8 miliardy eur. Túto pomoc ešte musí schváliť europarlament a Rada.

Z Ukrajiny sa stáva druhé Grécko

Takmer pre rokom (20. februára 2014) si hovoril, že z Ukrajiny sa môže stať druhé Grécko. Teraz sa ukazuje, že to je skutočne tak – Ukrajina má od EÚ dostať už tretí balík finančnej pomoci a jej situácia sa aj tak nezlepšuje.

Vybraté z článku “Európska únia zažije na Ukrajine svoje druhé Grécko”

Najväčší problém sú však financie, a to nie je zďaleka len 20 miliárd eur alebo 35 miliárd dolárov, o ktorých sa písalo. To je takpovediac len vstupný poplatok. Na riešenie štrukturálnych problémov ukrajinského hospodárstva bude potrebný násobok tejto sumy a bude to trvať veľa rokov. Do toho všetkého prídu každé štyri roky demokratické voľby a kľudne sa môže stať, že ukrajinskí voliči budú mať plné zuby reforiem a celej Európskej únie a zvolia si nejakého paka, ktorý im sľúbi istoty. Reálne hrozí, že Ukrajina sa stane pre Európsku úniu druhým Gréckom.

Ukrajina je jednou z najmenej konkurencieschopných krajín na svete

V rebríčku Index of Economic Freedom, ktorý meria úroveň ekonomickej slobody a je tak dobrým indikátorom konkurencieschopnosti a budúcej prosperity skončila Ukrajina až na 155. mieste. Predbehli ju aj krajiny ako Bielorusko, Vietnam alebo Étiopia. Finančná pomoc EÚ len udržuje tento marazmus pri živote, namiesto toho, aby bola Ukrajina nútená vykonať potrebné reformy. Porovnanie s Gréckom tak je namieste – zatiaľ čo Grécko je najmenej konkurencieschopnou krajinou “len” v Európskej únii, Ukrajina je jednou z najmenej konkurencieschopných krajín na svete.

Veľkolepé a naivné vyhlásenie Junckera k tretiemu balíku pomoci pre Ukrajinu

Juncker vyhlásil:

„Ukrajina nie je sama. Európa stojí jednotne za ňou a podporuje program reforiem novej vlády. Naše činy majú väčšiu váhu než naše slová. Európska únia poskytla bezprecedentnú finančnú podporu a dnešný návrh je dôkazom toho, že sme odhodlaní pomáhať tejto krajine aj naďalej. Je to ukážka európskej solidarity v akcii. A ako vždy, solidarita ide ruka v ruke s odhodlaním prijímať reformy, ktoré Ukrajina tak naliehavo potrebuje. Chceme pomôcť ukrajinskej vláde zaviesť jej program reforiem do praxe, a priniesť tak reálne zmeny pre krajinu a jej obyvateľov.“

Ak aj reálne plnenie týchto záväzkov opäť dopadne “ako vždy”, teda napr. ako pri Grécku, EÚ môže zabudnúť aj na svoje peniaze a aj na reformy na Ukrajine.

Vybraté z článku “Európska únia zažije na Ukrajine svoje druhé Grécko”

Ukrajinské HDP už druhý rok nerastie, za deficit verejných financií by sa ani Gréci hanbiť nemuseli (8,4% v roku 2012), dovozy sú výrazne vyššie ako vývozy (viac ako 10% HDP) a HDP na obyvateľa je polovica oproti Rumunsku, štvrtina oproti Slovensku a desatina oproti Nemecku. K tomu všetkému rapídne klesajú devízové rezervy.

To sú vyčísliteľné problémy. Medzi ďalšie a možno ešte väčšie problémy patrí obrovská korupcia, zastaraný priemysel a prebujnená administratíva. Ukrajina skratka musí nutne zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

Situáciu na Ukrajine azda najlepšie dokreslí, ak porovnáme vývoj HDP na hlavu s Ruskom. Len jeden a pol desaťročia dozadu boli tieto dve krajiny porovnateľné, dnes je situácia diametrálne odlišná:

Ukrajina a Európska únia

Alternatíva vo forme pomoci MMF

Európska únia veľmi rada naberá nové a nové funkcie a púšťa sa do stále nových aktivít, aj keď ani súčasné aktivity nevykonáva poriadne. Európska únia ešte stále nedobudovala ani samotný vnútorný trh, na ktorý bola založená, no snaží sa nahrádzať úlohy iných organizácií, ako je napríklad Medzinárodný menový fond. Podobne ako pri eurokríze, aj tu jej miešanie sa do cudzích záležitostí prinesie viac škody ako úžitku, a to na úkor daňovníkov EÚ.

Vybraté z článku “Európska únia zažije na Ukrajine svoje druhé Grécko”

“Takže Ukrajina si „záchranu“ Európskou úniou nemôže dovoliť, EÚ si zase nemôže dovoliť dobrodružstvo menom Ukrajina. Preto sa treba poobzerať po inom záchrancovi a tým je Medzinárodný menový fond (MMF), ktorého členmi je 184 štátov, medzi nimi všetky štáty Európskej únie. Hlavnou úlohou MMF je pomáhať svojim členom pri problémoch s platbami. MMF svoju pomoc podmieňuje reformami, a preto je to tá inštitúcia, ktorá by mala zachraňovať Ukrajinu. Koniec koncov, už sa im také niečo párkrát podarilo.”

Prepis vystúpenia Richarda Sulíka v europarlamente k téme: Situácia na Ukrajine

Vážená pani Mogherini,

gratulujem Vám k pozícii Vysokej predstaviteľky a som rád, že ste nahradili pani barónku, ktorá tento parlament vytrvalo ignorovala.

Predsedám strane, ktorá podporuje sankcie voči Rusku a anexiu Krymu považujem za porušenie medzinárodného práva.

Ale rád by som Vám pripomenul, že úlohou Európskej únie nie je zachraňovať, resp. riešiť problémy všetky štáty naokolo.

EÚ má množstvo vlastných problémov – obrovské dlhy, nezamestnanosť, stagnáciu. Ľudia, ktorí chcú posielať na Ukrajinu peniaze, to robia z cudzieho, nie z vlastného.

Ukrajinci si za svoje ekonomické problémy môžu sami, lebo 20 rokov si volili vlády, ktoré nereformovali, ale kradli.

Ak dnes treba Ukrajine ekonomicky pomôcť, máme tu Medzinárodný menový fond, ktorého členmi sú všetky štáty Európskej únie.

Ak sa bude takýmto spôsobom Európska únia angažovať ďalej ako doteraz, zažije svoje druhé Grécko.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.