Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Trvalý euroval je iba riešenie dlhovej krízi EÚ ďalšími dlhmi

Close

Richard Sulík, predseda strany Sloboda a Solidarita, hovorí na konferencii “Liberálne riešenia – odpoveď na krízu 2.0” na tému trvalý euroval.

*****

Rád by som povedal pár slov k trvalému eurovalu. Jeho predchodca, dočasný euroval, mal byť na dva, tri roky. Všetci sme boli ubezpečovaní, že dočasný euroval je len dočasné riešenie, tak asi ako sme boli ubezpečovaní, že …

…Grécko sa už v 2012 bude môcť vrátiť na finančné trhy. Dnes, po tom, čo dočasný euroval, euroval 1 bol rozšírený, vidieť, že v podstate nič nerieši, dokonca klesol jeho rating a nakoniec sa aj tak ECB alebo teda Brusel uchyľuje k iným riešeniam – a to je tlačenie peňazí. V podstate sú na to tri možnosti.

Tri možnosti tlačenia peňazí …

Požičanie si peňazí takmer zadarmo

Ten prvý, to je ten sofistikovaný, že sa dajú takmer zadarmo niekam peniaze a dúfa sa, že tie nakúpia nejaké dlhopisy pre banky, obzvlášť pre tie, ktoré nesmú skrachovať. Je ich 29 na svete. Je to celkom dobrý obchod. Požičajú si peniaze za jedno percento, kúpia povedzme talianske dlhopisy, povedzme za šesť alebo za sedem, to sa celkom ľahko /……/

Požičanie si peňazí cez trvalý euroval – Medzinárodný menový fond požičia bankám a národné banky požičajú zase Medzinárodnému menovému fondu

Druhá možnosť je, že sa to budú snažiť zašiť cez trvalý euroval, čiže tak, že Medzinárodný menový fond bankám požičia a národné banky požičajú zase Medzinárodnému menovému fondu. Opäť je to len obchádzanie toho základného pravidla, ktoré ako sme počuli vždy viedlo k porušeniu toho pravidla, že vždy smeruje k veľkým infláciám a to je, keď národná banka začne vykupovať štátne dlhopisy. Či to robí priamo, alebo cez komerčné banky, alebo cez Medzinárodný menový fond, je viac menej jedno. Je to problém, ktorý jednoducho skôr či neskôr vedie k vysokým infláciám.

Priamy nákup štátnych dlhopisov ECB

Tretia možnosť je taká, že Európska centrálna banka – to je taká škaredá možnosť, ktorej sa snažia vyhnúť, ale aj napriek tomu to robia – ECB priamo nakúpi štátne dlhopisy, zatiaľ to robí iba na sekundárnom trhu, ale môže sa stať v budúcnosti, že to bude robiť aj na primárnom, to znamená priamo pri ich vydaní bude tieto dlhopisy kupovať. To sú samozrejme zlé riešenia.

Trvalý euroval je iba riešenie dlhovej krízi ďalšími dlhmi

Takisto zlé riešenie je trvalý euroval, lebo všetky tieto riešenia cielia tam, že dlhovú krízu ideme riešiť ďalšími dlhmi. Toto jednoducho fungovať nebude. Treba si uvedomiť že dva roky sa rieši dlhová kríza. Jeden summit strieda ďalší summit. Spolu ich bolo vyše dvadsať a keď sa pozrieme na situáciu, tak zistíme, že všetko je len horšie. Grécko má oveľa viac dlhov ako malo pred dvomi rokmi. Taliansko platí vyššie úroky ako platilo pred dvoma rokmi. Ratingy krajiny sú horšie ako boli pred dvoma rokmi a tak ďalej. Celá situácia sa zhoršuje a je najvyšší čas sa zamyslieť nad tým, či tento spôsob riešenia, o ktorý sa Brusel snaží, je ten správny.

Samotný trvalý euroval má v sebe niekoľko nebezpečných formulácii

Napríklad už len tým, že hovorí, že peniaze môžu dostať (vznik trvalého eurovalu je na to, aby zaistil finančnú stabilitu eurozóny , čo je samozrejme výsmech a vraví, že peniaze môžu dostať) už také krajiny, ktorým sa zhorší ich zvyčajný prístup k financovaniu na trhu. No tak zhoršenie môže byť aj nárast úrokov späť na 7% a to zo 4% na 6% a už môže krajina vyhlásiť „prepáčte, veci sa zhoršili, dajte nám peniaze“. Samozrejme, že potom tá kapacita eurovalu nebude stačiť ani náhodou a už dnes sa hovorí o tom, že má byť navýšená.

Súčasná kapacita eurovalu zďaleka nebude postačovať

To s tým navýšením eurovalu, to je ďalší problém. Preto, lebo už teraz sú to obrovské peniaze. Keď náhodou a samozrejme, tu treba rátať s tým, že môže dôjsť aj k tomu, že sa jednoducho bude musieť niektorá krajina alebo krajiny aj finančne podieľať reálne na tom, že to nie sú len nejaké vystavené papiere, ktoré sa volajú záruky. Treba si uvedomiť, že záruky sú neodvolateľné a bezpodmienečné a jedného dňa – a tá pravdepodobnosť tu ale rastie – dôjde k plneniu týchto záruk.

Zmluva o trvalom eurovale a nebezpečné podmienky

No tá zmluva o tom trvalom eurovale má v sebe aj ďalšie veľmi nepekné veci:

  1. Rada guvernérov môže kedykoľvek vyzvať na úhradu nesplateného imania. Rada guvernérov, to sú v podstate ministri financií, ktorých môže zastúpiť vyšší úradník alebo štátny tajomník. Títo ľudia si povedia dobre, teraz ideme vyzvať krajiny na splatenie imania a je to tu, budeme musieť platiť.
  2. Nebude existovať právo veta. Po novom už ani len nebude nutný súhlas všetkých, bude stačiť 75%, čo je šesť alebo sedem najväčších krajín. To znamená, sedem najväčších krajín alebo desať, dvanásť krajín, ktorí sú dlžníkmi, si povedia „výborne, tak my to teraz tu odhlasujeme“ a napríklad taká malá krajina ako je Slovensko, ktorého kapitálový podiel na trvalom eurovale bude približne 1%, bude musieť jednoducho platiť.

Podiel Slovenska na trvalom eurovale

No my sa nebavíme o žiadnych drobných, my sa bavíme o miliardách eur, konkrétne podiel Slovenska na trvalom eurovale, ten hotovostný, má byť 630 miliónov. To je splatné behom piatich rokov. Zároveň ale sa zaväzujeme vystaviť záruky na 5 miliárd eur. Už sme vystavili záruky, respektíve už sme sa zaviazali ich vystaviť. K vystaveniu došlo len z časti v dočasnom eurovale. Tam je to ďalších 7,7 miliardy eur a ako sa teraz dozvedáme, tak nakoniec to zrejme skončí tak, že trvalý euroval nenahradí ten dočasný, ale že budú fungovať obidva. To je taká tá salámová metóda, ktorou nás Brusel kŕmi, kde jednoducho človek sa s niečím zmieri, niečo sa snaží pochopiť a o dva týždne je všetko inak, ako aj hovoril môj predrečník. Ešte ani len atrament neuschne a už sa menia pravidlá. Keď teraz dôjde k zdvojnásobeniu sumy eurovalu, trvalého eurovalu, ako napríklad požaduje Medzinárodný menový fond, pre Slovensko to už bude znamenať takmer 10 miliárd eur, to sú ročné daňové príjmy.

Budeme musieť pracovať, aby sme zachraňovali nezodpovedné krajiny

My budeme celý rok pracovať na tom, aby sme zachraňovali niekoho, neviem ešte koho, samozrejme, vyzerá to na to Grécko. Netreba mať obavy, že by Grécko peniaze z trvalého eurovalu nedostalo, napriek tomu, že v zmluve sa píše, že finančná pomoc podlieha prísnej podmienenosti hospodárskej politiky. To znie, ako keby naozaj mohli dostať peniaze len také krajiny, ktoré už teda budú hospodáriť zodpovedne a plusovo a tak ďalej. Všetci vieme, že to nie je pravda, Gréci sú podstate v úplne katastrofálnej situácii. Ja som už prestal veriť, že majú nejakú snahu o konsolidáciu. Skôr mi to pripadá, že sa s tým zmierili. „Dobre, my sme teraz tá čierna ovca v rodine, tak keď je na nás zle, tak nás živte.“ Mne to pripadá tak, ako keď ja som chodil do školy. V škole na mňa vždy bolo zle a už keď toho bolo veľa, tak som prestal mať snahu, lebo som vedel, že nič nezmením a robil som si čo som chcel.

Grécko je čierna diera Európy a trvalý euroval je robený primárne pre Grécko

A zhodou okolností včera alebo predvčerom sa vyjadril šéf gréckej privatizačnej agentúry, že suma 50 miliárd eur, ktorú chcelo Grécko inkasovať cez privatizáciu do roku 2015 bola vycucaná z prstu, že skrátka, to si tak oni strelili. No ale, aby náhodou si nikto nemyslel, že to naozaj bude – samozrejme, také číslo dosiahnuť je vylúčené. Za minulý rok boli príjmy z privatizácie 1,7 miliárd, čo nie je ani tých päť pôvodne plánovaných, potom znížili plán na 3 a výsledok bol 1,7 a na ďalšie roky tento pán, tento šéf privatizačnej agentúry, stlmil očakávania, aby teda nikto nečakal, že teraz budú také veľké sumy. Čiže Grécko je čierna diera Európy, trvalý euroval je robený primárne pre Grécko, napriek tomu, ako som vravel, že /…./ hospodárskej politiky nie je daná, Grécko bude krajina , ktorá bude financovaná z trvalého eurovalu.

Ďalšie hrôzy zmluvy o trvalom eurovale (ESM)

N No sú tam aj ďalšie veci a teda, keď človek číta zmluvu o trvalom eurovale (ESM), je to jedna hrôza za druhou. Napríklad sa tam píše, že na výzvu trvaleho eurovalu (ESM) budeme musieť zaplatiť do sedem dní. Tak keď generálny riaditeľ vyzve na splatenie imania, tam to je ešte tak trochu skomplikované, že jedna vec je imanie, druhá vec je splatené imanie. Samozrejme, vždy ide iba o peniaze. Vždy ide o to, že jedného dňa budeme platiť. Budeme v záväzkoch. V podstate stratíme suverenitu preto, lebo o použití daňových príjmov nebude rozhodovať Slovenská národná rada, ale úradníci v Bruseli. Uradníci v Bruseli, ktorí neboli priamo volení, kde jednoducho chýba ten mandát a to je to, čomu sa hovorí deficit demokracie. Takže ten generálny riaditeľ je mimoriadne mocný človek v tomto trvalom eurovale, v tom ESM. Generálny riaditeľ môže vyzvať členov na splatenie do siedmich dní a to vtedy, keď samotný ESM sa omešká plnením plánovanej, alebo inej platobnej povinnosti. To znamená, ak generálny riaditeľ zistí, že ESM nebude niečo vedieť zaplatiť, napíše členským krajinám mail s prosbou do siedmych dní poslať súbor xy.

Generálny riaditeľ je neodvolateľný a chráni ho imunita

No a teraz, netreba si myslieť, že ten generálny riaditeľ, že skrátka, keď bude zle, tak bude vymenený alebo veď bude pod kontrolou. Generálny riaditeľ je volený na päť rokov a na jeho odvolanie treba 80% hlasov. To znamená, že keď napríklad Francúzsko si pretlačí svojho generálneho riaditeľa a keď si pozrieme, ako sú obsadené tie dôležité posty v Európskej únii, tak netreba si robiť ilúzie o tom, že Francúzsko by nedominovalo v v tejto politickej linke. Čiže Francúzsko, ktorého podiel je 20,8%, keď povie nie, tak generálny riaditeľ je neodvolateľný. Generálnemu riaditeľovi ale ani vôbec nič nehrozí, lebo bude mať imunitu.

Všetci, ktorí rozhodujú o trvalom eurovale, budú chránení imunitou

Takisto, ako budú mať všetci imunitu, ktorí sa tam nachádzajú, od generálneho riaditeľa až po vrátnika, všetci budú mať imunitu, vrátane napríklad slovenského zástupcu. Ten, keď tam bude s niečím súhlasiť, lebo nechce si to tam s nimi nejako rozhnevať alebo preto, lebo neustojí nejaký tlak viacerých krajín, povie áno, aj keď to bude v rozpore s tým, aký dostal príkaz zo Slovenska, či už od vlády alebo z Ministerstva financií, jemu sa nič nestane.

Trvalý euroval (ESM) nie je možné žalovať a nedá sa z neho vystúpiť

No a v tejto súvislosti, že ESM nie je možné žalovať, jeho majetok nie je možné exekvovať, alebo že zamestnanci ESM nebudú platiť vôbec žiadne dane, to sú v podstate len drobnosti. Vážne veci sú také, že my ESM odovzdáme do rúk moc a samozrejme v zmluve sa nepíše ako vystúpiť, ako vypovedať, takéto veci tam jednoducho nie sú. Čiže naozaj tu hrozí, nie kvôli záchrane eura, oni si nájdu iné možnosti. Keď nič iné nebude fungovať, budú vykupovať dlhopisy na primárnom trhu ako ECB. ESM, tam je iné riziko, oveľa väčšie a to také, že Slovensko a samozrejme aj iné krajiny dosť veľkou mierou stratia suverenitu a najmä v spojení s tým, že nebude existovať právo veta.

Prvé roky budeme do trvalého eurovalu platiť menej ale …

Na dve veci by som ešte rád upozornil v súvislosti so zmluvou o trvalom eurovale ESM. Počuli sme niekoľkokrát, že minister financií Ivan Mikloš, vyjednal zníženie podielu Slovenska. Nie je to celá pravda. Prvé roky budeme platiť menej, namiesto 0,99% budeme platiť 0,824%. Ale toto iba po dobu dvanásť rokov od zavedenia eura. Euro už štyri roky máme, čiže ostáva ešte deväť a potom podľa článku 11 odsek 5, budeme musieť tú sumu do trvalého eurovalu doplatiť. Preto, lebo to, čo my budeme teraz platiť menej, zaplatia iné krajiny za nás. No a keď ubehne tých deväť rokov, tak my to tým iným krajinám budeme kompenzovať.

Svetielko na konci tunela

Aby tento môj prejav nebol teda úplne taký čierny, tak existuje svetielko na konci tunela a to je, že na to, aby ESM mohlo vzniknúť, aby mohlo teda vstúpiť do platnosti, je potrebný 99% kapitál. To znamená, že keď sa Slovensko nezúčastní svojím podielom, nič sa nestane. ESM môže vzniknúť, čo je veľký rozdiel oproti rozšíreniu dočasného eurovalu, ktorý sme mali na jeseň preto, lebo tam by sme boli zablokovali všetky európske krajiny. Ostáva teda len dúfať, že tí ľudia, ktorí budú po voľbách o trvalom eurovale (ESM) rozhodovať, že si po prvé zmluvu prečítajú a po druhé, že budú mať dosť odvahy na to, aby sa nepodpísali pod výraznú stratu suverenity Slovenska. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.