Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Štúdie a štatistiky ECB | Podľa ECB je Nemecko chudobnejšie ako Slovensko

Podľa štúdie a štatistík ECB, ktoré boli nedávno zverejnené, je Nemecko bohatšie (chudobnejšie?) ako Slovensko. Ako vidíme, v závislosti od interpretácie štatistík ECB možno prísť prakticky …

Štúdie a štatistiky ECB
… k akémukoľvek výsledku. Skutočnosť je presne opačná – zatiaľ čo Nemecko je relatívne bohatá krajina, Slovensko sa žiaľ neohrozene drží na dne rebríčka bohatstva krajín eurozóny.

ECB a bohatstvo v domácnostiach

Podľa štúdie ECB je mediánové bohatstvo Nemecka najnižšie zo všetkých krajín eurozóny, a to na úrovni 51,4 tisíc eur. Bohatšie teda podľa štatistiky ECB nie sú len krajiny, ktoré od bankrotu uchránili (najmä) peniaze Nemecka, ale aj Slovensko, ktorého mediánové bohatstvo má podľa štatistík ECB úroveň 61,2 tisíc eur. Čerstvo zachraňovaný Cyprus má byť po Luxembursku druhou najbohatšou krajinou eurozóny, jeho mediánové bohatstvo v štúdii ECB vo výške 266,9 tisíc eur je oproti Nemecku viac ako päťnásobné.

Nie je teda všetko naopak a nemal by sa skôr Cyprus skladať na pomoc Nemecku? Nemalo by Slovensko posielať Nemecku potravinovú pomoc? Aj keď by sa to podľa titulkov novín, ktoré upozorňovali na túto štúdiu, zdať mohlo a aj keď tieto údaje ECB budú používať niektorí politici na populistické účely, pravda je oveľa prozaickejšia a v mnohom presne opačná.

Menšie domácnosti v Nemecku

Štatistiky ECB merajú mediánové bohatstvo v prepočte na domácnosť. Na Slovensku má v osobnom vlastníctve byt skutočne oveľa väčšia časť populácie ako v Nemecku. Keďže si však mnoho Slovákov nemôže dovoliť vlastný byt a žije napríklad s rodičmi, priemerný počet členov domácností je oveľa vyšší, ako napr. v Nemecku. Ak teda má Nemec vlastný byt, za ktorý platí nájomné vo výške oveľa vyššej, ako je celková výška výplaty priemerného Slováka, teda napríklad 1 500 eur mesačne, a v tomto byte býva sám, podľa danej štúdie ECB je oveľa chudobnejší, ako 5-členná slovenská rodina, ktorá sa tlačí vo vlastnom 2-izbovom byte s hodnotou 50 000 eur. A podobne je to aj v rámci celej ekonomiky.

Zatiaľ čo na Slovensku nebýva v jednočlenných a dvojčlenných domácnostiach ani polovica obyvateľstva, v Nemecku takto bývajú až tri štvrtiny ľudí. Slovensko tiež má v rámci eurozóny podľa štúdií ECB jedno prvenstvo – v štvorčlenných a väčších domácnostiach sa u nás tlačí až tretina ľudí, čo je najviac z celej eurozóny.

Štatistiky ECB – Čo z toho vyplýva?

Pri pohľade na štatistiky ECB teda netreba robiť urýchlené závery, treba sa nad predmetnými údajmi dobre zamyslieť. Prípad Slovenska je špecifický – zdanlivo bohatšími nás urobila práve naša chudoba. Pri krajinách južnej Európy však ide o trochu iný prípad. Tie krajiny, ktoré od bankrotu zachraňujú len peniaze Nemecka a iných „chudobnejších“, majú podľa tejto štúdie skutočne vo svojom vlastníctve nehnuteľnosti značne vysokej hodnoty. Avšak pred tým, ako by niekto prišiel s návrhom tvrdo tieto nehnuteľnosti zdaniť, treba myslieť na dva fakty.

Po prvé, množstvo údajov v tejto štúdii pochádza z roku 2010, pričom niektoré dáta siahajú až do roku 2008. Odvtedy sa veľmi výrazne zmenila hodnota nehnuteľností na juhu eurozóny, žiaľ smerom nadol. Po druhé, tieto krajiny síce majú drahé nehnuteľnosti, no krízou postihnutí obyvatelia zarábajú aktuálne len veľmi malé peniaze. Uvalenie vysokých daní na nehnuteľnosti by teda zrejme spustilo špirálu predávania bytov, nasledoval by kolaps realitného trhu, hypotekárneho trhu a následne bankového sektora a štátneho rozpočtu.

Proti zachraňovaniu týchto krajín síce existuje množstvo racionálnych dôvodov, táto štatistika ECB však nie je jedným z nich.  K podobným „šokujúcim“ správam treba pristupovať opatrne. Každá analýza, podľa ktorej je Slovensko chudobnejšie (bohatšie?) ako Nemecko, takmer určite nie je celkom správna – aj keď podchádza priamo od ECB.

Kredit/zdroj:
1. http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2013/AK02_k_HFCS.pdf
2. http://ekonomika.sme.sk/c/6763739/ako-to-ze-sme-bohatsi-ako-nemci.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.