Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Ako pokračuje stratégia Europa 2020

Stratégia Europa 2020 je desaťročnicou Európskej únie, ktorej cieľom bolo vytvoriť „chytrú, udržateľnú a inkluzívnu ekonomiku s vysokými úrovňami zamestnanosti, produktivity a sociálnej kohézie.“ No podobne ako iné plány EÚ,

Stratégia Europa 2020 a výdavky

ani Stratégia Europa 2020 nepokračuje práve podľa očakávaní. To by samo o sebe nemuselo byť zlé. Stratégia Europa 2020 má totiž viaceré ciele, ktoré nemusí byť žiaduce splniť. Škoda, že Európska únia zlyhala práve v tých cieľoch, ktoré sú naozaj hodnotné.

Europa 2020 v druhej polovici

Keďže tento rok už stratégia Europa 2020 prešla do svojej druhej polovice, Eurostat tento mesiac vydal štúdiu, v ktorej hodnotí jej doterajšie úspechy.

Jedným z cieľov, v ktorých stratégia Europa 2020 zlyhala najviac, bola úroveň zamestnanosti.

V roku 2008 bola zamestnanosť v EÚ na úrovni 70,3 % a do roku 2020 mala zamestnanosť stúpnuť na 75 %. Stal sa však presný opak – zamestnanosť v Európskej únii nestúpla, ale dokonca v roku 2013 klesla na 68,4 %.

Samozrejme, tento neúspech by sa dal odbiť všeobecným „lebo kríza.“ No po prvé, kríza začínala už v roku 2007, respektíve 2008 a odvtedy mala Európska únia viac ako dosť času na to, aby sa s ňou vysporiadala.

To, že v skutočnosti robila presný opak a kríza je tak ešte väčším problémom ako na jej začiatku, je však dôsledkom jej zlých politík.

V druhom rade je na vine jedna iná politika stratégie Europa 2020 – znižovanie emisií.

Európska únia chce do roku 2020 znížiť množstvo emisií CO2 o 20 % oproti roku 1990. Už v roku 2012 boli emisie CO2 na úrovni 82,1 % roku 1990 a v tejto oblasti tak stratégia Europa 2020 bola blízko cieľu.

No nezmyselne prísne klimatické ciele sú v priamom rozpore s rastom ekonomiky a zvyšovaním zamestnanosti stratégie Europa 2020. O čo viac teda EÚ znižuje emisie CO2, o to ťažšie stúpa zamestnanosť.

Byrokratická veda

Jedným z ďalších cieľov stratégie Europa 2020, ktoré sú o niečo bližšie k splneniu, sú výdavky na vedu.

Tie v roku 2008 dosahovali 1,85 % HDP a v roku 2013 2,02 % HDP, pričom cieľ pre rok 2020 je 3 % HDP. Daný cieľ však nemá reálne s rozvojom vedy absolútne nič spoločné, je to len nezmyselné a arbitrárne byrokratické kritérium.

Nejde totiž o zvyšovanie inovatívnosti (čo ani byrokrati už z princípu nedokážu), ale len o zvyšovanie výdavkov na všetko, čo sa zmestí pod položku „veda.“

Keď teda napríklad Európska únia vydala drahú štúdiu o dopade klimatických zmien na rovnosť žien, započítalo sa to do „vedeckých“ výdavkov a funkcionári EÚ sa tak mohli cítiť o niečo inovatívnejšie. Pritom reálne bol pravdou presný opak –

peniaze, ktoré Európska únia dala na túto a iné nezmyselné štúdie sú peniazmi, ktoré nemohli byť použité na reálny výskum, ktorý je skutočne dopytovaný na trhu.

Štúdia o rovnosti žien a klíme je extrém. No neefektívne vládne výdavky na „vedu“ vo všeobecnosti vedecký pokrok znižujú, keďže len vytláčajú viac efektívne súkromné výdavky na vedu.

A s týmto zistením neprišli žiadni radikálni euroskeptici, ale samotná OECD.

Takáto byrokratická veda je preto v priamom rozpore so zvyšovaním produktivity, zamestnanosti a hospodárskeho rastu.

Nielen pre tieto dôvody bola stratégia Europa 2020 už od začiatku odsúdená na neúspech.

Zdroj:
1. http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6664132/1-02032015-CP-EN.pdf/e339ff6c-ee5c-4385-9cbc-bce32fbdb8d7

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.