Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Správa ECB o finančnej stabilite: Došlo k rastu rizík mimo eurozóny

  • Finančný systém eurozóny je odolnejší voči občasným obdobiam volatility na finančných trhoch
  • Možnosť náhleho zvýšenia rizikových prémií sa stala výraznejšou na celosvetovej úrovni
  • Oprava súvah pokračuje v bankovom sektore uprostred rýchlej expanzie v nebankovom sektore
  • Oblasť štátnych a súkromných dlhov zostáva na vysokej úrovni v niekoľkých krajinách eurozóny

Správa ECB o finančnej stabilite

Finančný systém eurozóny počas občasných období volatility na finančných trhoch bol odolnejší v druhej polovici roka podľa poslednej správy ECB o finančnej stabilite. Polročná správa ECB o finančnej stabilite zdôrazňuje, že pravdepodobnosť náhleho vzostupu globálnej rizikovej prémie sa stala výraznejšou, čo sa týka presúvania do rozvíjajúcich sa trhových ekonomík.

V rámci tohto výskumu sa zistilo, že opatrenia systémového stresu zostali obsiahnuté uprostred obdobia stresu, čo súvisí s turbulenciou počas leta v Grécku a s následnou značnou korekciou čínskych hodnôt aktív.

Kým banky v eurozóne mali obmedzené priame expozície do rozvíjajúcich sa trhových ekonomík mimo Európy, tak expozície v sektore investičných fondov v eurozóne postupne rástli. Ako veľké rozvíjajúce sa trhové ekonomiky rástli, čo sa týka ich podielu na celosvetovom hospodárskom výkone a aktivít na finančných trhoch, takisto rástol aj ich vplyv na posilňovanie globálnej dôvery.

Správa ECB o finančnej stabilite zdôrazňuje …

Správa ECB o finančnej stabilite zdôrazňuje aj zlepšenie schopnosti absorbovať straty bankového systému eurozóny v prvej polovici roka. Ziskovosť aj solventnosť pozície bánk sa zlepšili. Medzi výzvy, ktorým banky eurozóny stále čelia, patrí slabé makroekonomické oživenie, nízka ziskovosť a veľké zásoby nesplácaných úverov. Taktiež aj dlhy štátneho a súkromného sektora zostávajú vysoké v niektorých krajinách eurozóny. Tieto faktory naďalej obmedzujú aj schopnosť bánk poskytovať úvery a schopnosť vybudovať ďalšie kapitálové rezervy. S vyhliadkou do budúcnosti, banky – rovnako ako poisťovne – budú možno potrebovať naďalej upravovať svoje obchodné modely tak, aby sa vyrovnali s trvalo slabými ekonomickými podmienkami, spolu s prostredím historicky nízkych úrokových sadzieb v celom spektre splatnosti.

Výskum naďalej uvádza, že …

Riziká finančnej stability presahujú rámec tradičných subjektov, ako sú banky a poisťovne. Tieňový bankový sektor pokračuje s ráznou expanziou na globálnej úrovni a aj v oblasti eura. Chyby sa budú pravdepodobne hromadiť pod povrchom, keďže investičné fondy prijímajú väčšie riziko vo svojich súvahách.

ECB vybrala štyri riziká pre stabilitu finančného systému v nasledujúcich dvoch rokoch:

  • Zvýšené riziko náhleho zvratu globálnej rizikovej prémie, ktorá je zosilnená nízkou likviditou sekundárneho trhu
  • Slabé vyhliadky ziskovosti pre banky a poisťovne v prostredí nízkeho nominálneho rastu, uprostred neúplných úprav súvah
  • Potenciálne riziko rastu udržateľnosti dlhov týkajúcich sa verejného a nefinančného súkromného sektora uprostred nízkeho nominálneho rastu
  • Zvýšenie potenciálneho rizika napätia v rýchlo rastúcom tieni bankového sektora zosilnený vedľajšími účinkami a rizikom likvidity.

Originál tlačovej správy nájdete kliknutím tu >>

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.