Spolufinancovanie eurofondov by sa vraj nemalo rátať do dlhov

Spolufinancovanie eurofondov by vraj nemalo byť prekážkou plnenia rozpočtových cieľov. Myslí si to prezident výboru regiónov Michel Lebrun, ktorý to vyhlásil na stretnutí s odchádzajúcim predsedom Európskej komisie Barrosom.

Lebrun chce udelením tejto výsady pre spolufinancovanie eurofondov podporiť rast aktuálne slabej ekonomiky EÚ. No eurofondy Európsku úniu nezachránia. A zmäkčovanie rozpočtových cieľov je presný opak toho, čo v súčasnosti EÚ potrebuje.

Spolufinancovanie eurofondov z dlhov

Podľa Lebruna by malo byť spolufinancovanie eurofondov na národnej a regionálnej úrovni vyňaté z rozpočtových cieľov určených v Pakte stability a rastu.

Dôvodom má byť, že politici na lokálnej a regionálnej úrovni dnes často nedokážu uvoľniť dostatok prostriedkov na spolufinancovanie investičných projektov, a tak tieto projekty zostávajú nezrealizované.

To má byť jednou z kľúčových prekážok rozbehnutia hospodárskeho rastu Európskej únie.

Čím sú eurofondy také výnimočné?

Potrebu vykonávania úsporných opatrení si našťastie uvedomuje čoraz viac ľudí. No napriek tomu neutíchajú hlasy volajúce po všemožných výnimkách. V čom je však spolufinancovanie eurofondov také výnimočne dôležité, aby sa nezapočítavalo medzi ostatné dlhy?

Jediný ospravedlniteľný dôvod pre takúto výnimku by nastal v prípade, ak by eurofondy prinášali také fantastické prínosy, ktoré by sa “splatili sami”, teda ktoré by priniesli alebo ušetrili viac peňazí, ako výšku úrokov z dlhov na ich financovanie. Realita je však celkom odlišná.

Eurofondy v žiadnom prípade nepatria medzi najefektívnejšie zdroje financovania, práve naopak.

Ich efektivita je žalostne nízka, a to i napriek dlhoročným snahám o zmenu tohto stavu. Ak by teda malo mať spolufinancovanie eurofondov špeciálny režim v rámci celkových dlhov, väčší význam ako ich úplné oslobodenie by zrejme malo ich nadmerné započítavanie.

Ľahším spolufinancovaním k nižšej efektivite

Katastroficky nízku efektivitu projektov z eurofondov nepriamo priznávajú presne tie orgány, ktorým chce Lebrun udeliť výnimky. Spolufinancovanie projektov z eurofondov totiž dosahuje len úroveň 5-15% z celkovej ceny projektu. Ak však ani tento malý podiel nestojí obciam alebo krajinám za zrealizovanie týchto projektov, zrejme z nich v skutočnosti veľký prospech neočakávajú.

Znižovanie už tak mäkkých pravidiel by teda okrem zvýšenia dlhov prispelo k ešte nižšej celkovej kvalite projektov financovaných z prostriedkov Európskej únie.

Špeciálny režim pre spolufinancovanie eurofondov tak rozhodne nie je pre rast ekonomiky prospešný.

Vytlačiť článok