Spoločná poľnohospodárska politika EÚ – schopnejší budú platiť viac

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (CAP) je v poslednej dobe v centre diania Európskej únie. V apríli totiž po dlhých rokoch skončili kvóty na výrobu mlieka. Keď boli tieto kvóty v platnosti, nikto nemohol produkovať …

… viac ako mal povolené – inak dostal pokutu. To síce brzdilo schopnejších poľnohospodárov, no menej schopní farmári vďaka umelo vyšším cenám zarábali viac. Samozrejme, na úkor zákazníkov. No mnohí farmári sa novej situácii nedokážu prispôsobiť, a preto Európsku úniu vydierali, aby im pomohla. A boli úspešní.

Problémy poľnohospodárov

V pondelok sa v Bruseli stretli ministri poľnohospodárstva z celej EÚ, aby diskutovali o ďalšom vývoji Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Práve kvôli tejto udalosti si na pondelok naplánovali obrovský protest farmári z viacerých krajín Európskej únie, ktorí prišli na traktoroch a oblečení v pestrých farbách, pričom pri protestoch zvonili kravskými zvoncami a hádzali po okolí svetlice a vajcia, zapaľovali okolité predmety a do vzduchu vyhadzovali obrovské kopy sena. A vyplatilo sa.

Európska únia zrejme týmto „argumentom“ podľahla a odklepla ďalších 500 miliónov eur ako podporu pre výrobcov mlieka a mäsa.

No ani to farmárom nestačilo. Chcú totiž, aby vlády EÚ okrem schválenej podpory ďalšími peniazmi podporili farmárov, ktorí dobrovoľne znížia svoju produkciu mlieka.

Katastrofálna spoločná poľnohospodárska politika EÚ

Reakcia Európskej únie poukazuje na katastrofálne fungovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Problémom totiž nie je dnešný stav so zrušenými kvótami, ale naopak, problémom bola samotná existencia kvót.

Prostredníctvom nich Spoločná poľnohospodárska politika EÚ obmedzovala schopnejších farmárov v prospech tých menej schopných.

Zrušenie kvót tak prinieslo o niečo menšiu moc pre byrokratov v prospech o niečo väčšej moci pre zákazníkov.

No Európska únia namiesto toho, aby chránila záujmy zákazníkov, opäť farmárom priklepla ďalšie peniaze. Tieto peniaze, samozrejme, pochádzajú nutne z daní, ktoré platili produktívni zamestnanci a podnikatelia.

Inak povedané tí, ktorých živobytie závisí od efektívneho napĺňania potrieb zákazníkov, budú platiť tým, ktorí o uspokojovanie potrieb zákazníkov záujem nemajú. Na čo aj, keď ľahšie je zvoniť kravským zvoncom alebo hádzať svetlice?

Ak by navyše Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, resp. členské krajiny platili farmárom za dobrovoľné obmedzenie produkcie, bolo by to len ďalšie stupňovanie podpory pre neschopných.

Farmári by totiž reálne dostávali zaplatené za to, že nič nevyrábajú, z peňazí produktívnych ľudí, a to všetko len preto, aby zákazníci platili vyššie ceny.

Ani to nie je všetko

No absurdnosť a nespravodlivosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ tu nekončí. Konkurencieschopnosť farmárov v Európskej únii totiž nezávisí len od toho, akí produktívni sú oni sami, ale aj od toho, či náhodou ich kolegovia v iných krajinách EÚ nedostávajú vyššie dotácie.

Aj preto sú slovenskí farmári a iní farmári z novších členov Európskej únie už roky v neférovej pozícii. Tento katastrofický chaos sa Európska únia snaží reformovať už prakticky desaťročia, no neprekvapivo k žiadnym významným zmenám nedochádza.

Jediným riešením je preto úplné zrušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ – aby cieľom farmárov nebolo uspokojovať potreby byrokratov, ale zákazníkov.

Vytlačiť článok