Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ – nereformovateľný chaos

Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie (CAP) má v blízkej dobe prejsť reformami. Dôvodom je nespokojnosť ministrov pôdohospodárstva v EÚ, ako aj samotných poľnohospodárov. No pri pohľade na prístup k týmto …

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a reformy

… reformám je možné vidieť zásadné problémy CAP. Názory na to, akým smerom by sa Spoločná poľnohospodárska politika EÚ mala poberať, sú totiž často presne opačné a niektorí tiež pochybujú o tom, či sú reformy CAP vôbec vhodné. Tieto problémy však Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie sprevádzajú už od jej vzniku.

Nie tak jednoduché zjednodušenie pravidiel

Európska únia aktuálne pracuje na zjednodušení (nových, zreformovaných) pravidiel CAP. Podľa poľnohospodárov totiž tieto pravidlá vytvárajú neprimerane veľkú administratívnu záťaž. No ani zjednodušenie pravidiel nemusí byť výlučne prínosné.

Isté zjednodušenie pravidiel totiž môže v niektorých prípadoch umožniť jednoduchšie zneužitie peňazí, ktoré je pri Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ veľkým problémom už dnes. Byrokrati Komisie tak stoja pred nejasnou úlohou –

kde zvoliť ten správny kompromis medzi administratívnou záťažou a ochranou peňazí daňovníkov?

Pri riešení tejto úlohy nepomáha ani fakt, že pri Spoločnej poľnohospodárskej politike musia ušiť jedny pravidlá na mieru všetkým 28 krajinám Európskej únie.

Aké reformy?

Zjednodušenie pravidiel je len reakciou na minulé reformy, no mnohí volajú po nových reformách.

Samuel Féret z bruselského think-tanku Groupe de Bruges napríklad považuje za problém, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je dnes menej “spoločná” a viac “CAP á la carte”, teda CAP, z ktorej si každá krajina môže vyberať čo chce.

Podľa Markusa Hofreithera z viedenskej Univerzity prírodných zdrojov a humanitných vied by naopak Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie mohla byť ešte viac prispôsobená jednotlivým krajinám.

Nástrojom by mohlo byť “progresívne kofinancovanie”, ktoré by dalo členským krajinám flexibilitu pri napĺňaní ich individuálnych potrieb. Ešte iný pohľad na reformy CAP má írsky minister pôdohospodárstva Simon Coveney. Ako povedal:

„V bezprostrednej budúcnosti podľa mňa farmári EÚ potrebujú obdobie istoty politík. (…) Nemali by sme sa zúčastňovať ďalšej reformy len pre samotné reformovanie.“

Nereformovateľná Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

S takýmito problémami sa Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie nestretáva len teraz. Naopak, CAP sa reformuje neustále, prakticky od svojho vzniku.

Nečudo, pretože je to začarovaný kruh – nové reformy prinášajú so sebou nové problémy, ktoré si vyžadujú ďalšie reformy, ktoré prinášajú ďalšie nové problémy a podobne.

Dôvodom sú nezlučiteľné a neurovnateľné konflikty medzi všetkými zúčastnenými stranami – od vlád, cez farmárov, až po predstaviteľov Európskej únie.

Tí sa diplomaticky snažia rozdeliť „koláč“ prostriedkov CAP tak, aby si každá krajina myslela, že práve ona dostala ten najväčší kúsok. Táto situácia by sa tiež dala opísať upraveným výrokom francúzskeho ekonóma Frédérica Bastiata:

„Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.“

Je však otázne, komu vlastne ešte dnes Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie pomáha. Vzhľadom na rozsiahly byrokratický systém plný kvót, regulácií, (nerovnakých) dotácií a iných príkazov a zákazov je možné pochybovať o tom, či zo systému ešte získavajú samotní farmári.

No to, že na systéme najviac strácajú samotní spotrebitelia, je nespochybniteľný fakt. Spotrebitelia totiž platia nielen vyššie dane, ale aj vyššie ceny za potraviny a trpia tiež obmedzenou slobodou výberu, keďže v CAP je nahradené rozhodovanie zákazníkov rozhodovaním byrokratov.

Protekcionistická politika voči tretím krajinám navyše nielen ďalej zdražuje potraviny, ale poškodzuje aj chudobné krajiny tretieho sveta.

Mnohí ľudia v týchto krajinách si tak nemôžu zarobiť poctivou prácou doma a utekajú preto do Európskej únie. A tak zatiaľ čo zoznam prínosov CAP je prakticky neexistujúci, zoznam jej nevýhod je obrovský. V takomto prípade sú akékoľvek reformy len stratou času a zakrývaním si očí pred realitou.

Jedinou skutočnou “reformou” Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ by totiž bolo jej zrušenie.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.com/sections/agriculture-food/reformers-call-new-thinking-ways-finance-cap-316437

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.