Spoločná poľnohospodárska politika EÚ | Chaos po konci kvót na mlieko

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (CAP) je dokonalou ukážkou byrokratického plánovania Európskej únie. Do apríla tohto roka boli súčasťou CAP kvóty na mlieko. Inak povedané, Európska únia predpísala, koľko mlieka sa má …

… vyprodukovať a ak niekto nedajbože vyrobil viac, ako bolo plánované, dostal pokutu, čo sa aj reálne stalo. No ukončenie tohto nezmyslu neprekvapivo sklamalo výrobcov mlieka. Tí proti tomu hlasno protestujú, a tak nie je vylúčené, že sa kvóty na mlieko v nejakej podobe vrátia aj v budúcnosti.

Predaj pod výrobné náklady

Zrušenie kvót na mlieko zvýšilo objem mlieka na trhu, v dôsledku čoho cena mlieka klesá. Mnohí farmári sa dokonca sťažujú, že cena mlieka na trhu je nižšia ako ich „výrobné náklady“ a považujú to za veľké zlyhanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a jasný signál pre konanie Európskej únie.

No to, že cena mlieka na trhu klesá „pod výrobné náklady“ nie je negatívum, naopak.

Dokazuje to, že títo mliekari už nedokážu efektívne uspokojovať potreby zákazníkov a mali by sa zamyslieť buď nad optimalizáciou alebo priamym ukončením výroby.

Samozrejme, Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie by mohla vytvoriť pre týchto farmárov nové dotačné schémy, vďaka ktorým by sa mohli živiť produkciou mlieka aj naďalej. No keďže Európska únia nemá žiadne peniaze okrem tých, ktoré zoberie ľuďom, tieto dotácie by išli výlučne na úkor iných farmárov a ostatných výrobcov v ekonomike.

O čo menej by teda boli výrobcovia mlieka „prinútení predávať pod výrobné náklady“, o to viac podnikateľov by „muselo predávať pod výrobné náklady“ inde.

Prerozdeľovanie peňazí navyše znamená, že o víťazoch a porazených rozhodujú byrokrati a nie zákazníci svojimi vlastnými peniazmi.

Nič by na tom nezmenilo ani to, ak by Spoločná poľnohospodárska politika EÚ namiesto dotácií opäť zaviedla kvóty. Zákazníci by len mliekarov dotovali cez vyššie ceny mlieka namiesto cez vyššie dane.

Chaotická spoločná poľnohospodárska politika EÚ

Žiaľ, ani tieto príklady neodrážajú šialenú byrokratickosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. To, ktorí mliekari vyrábajú pod výrobné náklady a ktorí nie, totiž nezáleží len od toho, ako šikovne dokážu vyjsť v ústrety zákazníkom, ale aj od výšky dotácií.

Napriek „Spoločnej“ poľnohospodárskej politike sa totiž výška dotácií naprieč EÚ zásadne líši. V niektorých prípadoch by sa preto farmári mohli snažiť optimalizovať výrobu ako by len chceli, no podstatne vyšším dotáciám svojich kolegov by nemali šancu konkurovať.

Zrušenie kvót na mlieko však tento stav nespôsobilo, len ho odhalilo. Riešením tak nie je „pomoc“ farmárom prostredníctvom rôznych úľav, ktoré v konečnom dôsledku len zaplatia samotní zákazníci alebo menej šťastní farmári iných krajín.

Jediným skutočným riešením je úplné zrušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, vďaka čomu by o tom, kto, koľko a akých potravín bude vyrábať, rozhodovali zákazníci svojimi vlastnými peňaženkami a nie byrokrati a to, ktorí farmári sa dokážu pri protestoch sťažovať hlasnejšie.

Vytlačiť článok