Spoločná poľnohospodárska politika EÚ sa vraj musí centralizovať

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (CAP) je príčinou, že poľnohospodárstvo v Európskej únii je s výnimkou bankového sektora zrejme najviac centrálne plánovaným odvetvím ekonomiky vôbec. To so sebou …

… neprekvapivo prináša obrovské množstvo problémov. No ešte stále sa nájdu takí, ktorí si myslia, že tieto problémy nie sú dôsledkom nedostatku trhu, ale naopak, jeho nadbytku. Problémy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ by tak vraj mali byť vyriešené ešte väčším centrálnym plánovaním.

Problémy a výzvy CAP

Tento prístup vo svojom článku ukázali Yves Madre a Luc Vernet z think-tanku Farm Europe. Článok hovorí o problémoch, ktorým farmári v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ čelia.

Ide najmä o neschopnosť prispôsobiť sa zmenenej situácii po zrušení kvót na mlieko, ekonomickému spomaleniu v Číne, ruským sankciám a podobne. Okrem toho sú tiež spomínané budúce výzvy ohľadom narastajúcej potreby produkcie potravín a podobne. Ako teda autori píšu:

„Popri krátkodobých opatreniach nastal čas od základov redizajnovať samotnú Európsku spoločnú poľnohospodársku politiku. Potrebujeme čerstvú víziu hľadiacu vpred a spoločnú stratégiu pre poľnohospodárstvo, ktoré zahŕňa celú Európu.“

Podľa autorov je totiž problémom trhová volatilita, ktorá je vraj pre Európsku úniu „najväčšou ekonomickou výzvou pre prichádzajúce roky.“

Snáď pre zdôraznenie urgencie týchto výziev tiež autori napísali:

„Je životne dôležité dať politický signál, ktorý ponúka nádej pre budúcnosť pre tých, na ktorých 500 miliónov Európanov závisí ohľadom svojich každodenných potravinových potrieb.“

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a demagógia

No bez ohľadu na to, akým výzvam Spoločná poľnohospodárska politika EÚ čelí alebo bude čeliť, predstavený prístup ich vyrieši len ťažko.

Volatilitu totiž nepriniesol trh, ale volatilita je nevyhnutnou súčasťou meniacich sa podmienok reality.

Samozrejme, Spoločná poľnohospodárska politika EÚ by mohla garantovať ešte viac výkupných cien, znovu zaviesť kvóty na mlieko a podobne. No mohla by to vykonať len na úkor vyšších daní alebo vyšších cien pre zákazníkov.

O čo viac teda Spoločná poľnohospodárska politika EÚ zníži volatilitu farmárom, o to horšie sa budú mať ostatní.

Argumentom za väčšie centrálne plánovanie nie je ani to, že na potraviny čaká každý deň 500 miliónov Európanov. Ak totiž autorom naozaj záleží na čo najlepšom uspokojení ich potrieb, mali by presadzovať väčšiu moc pre zákazníkov a nie pre byrokratov.

A to nie je možné dosiahnuť väčšou centralizáciou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ale jej obmedzením a ideálne úplným zrušením.

Vytlačiť článok