Vstup Slovenska do EÚ – Európska únia sa v roku 2004 rozšírila o desať členských krajín. Súčasťou najmasovejšieho rozšírenia Európskej únie bola aj Slovenská republika. Rok 2004 bol vyvrcholením viac ako desaťročného integračného procesu, sprevádzaného množstvom ekonomických a politických zmien, ktoré muselo Slovensko na ceste do Európskej únie prekonať.
- Vstup Slovenska do EÚ >>
- Vstup Slovenska do eurozóny >>
- Vstup SR do NATO >>
- Vstup SR do Schengenu >>
Slovenská republika sa stala členom Európskej únie 1.mája 2004.
Slovensko, budúci člen Európskej únie
Záujem Slovenska o pridruženie sa k Európskemu spoločenstvu siaha do 90-tych rokov 20.storočia, kedy Slovensko ešte ako súčasť ČSFR v roku 1991 podpísalo Asociačnú dohodu, tzv. Európsku dohodu o pridružení ČSFR k Európskemu spoločenstvu. Rozpadom štátu bol však integračný proces do EÚ pozastavený – Asociačná dohoda nebola ratifikovaná.
Druhý pokus Slovenskej republiky o vstup do západných štruktúr sa konal v roku 1993, podpísaním Asociačnej dohody v Luxemburgu. Asociačnú dohodu z Luxemburgu ratifikoval Európsky parlament , následne NR SR a v roku 1995 aj všetky členské štáty EÚ.
Oficiálna žiadosť o vstup Slovenska do EÚ bola v tom istom roku odovzdaná prostredníctvom predsedu vlády Vladimíra Mečiara do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. Žiadosť dopĺňala Memorandum vlády SR, ktorého strategický cieľ pre Slovensko bol jednoznačný – stať sa plnohodnotným členom Európskej únie okolo roku 2000.
V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku.
O vstup do EÚ sa Slovensko uchádzalo spolu s ďalšími deviatimi európskymi krajinami. V roku 1997 Európska rada schválila koncepciu rozšírenia EÚ, avšak Slovenská republika z dôvodu nesplnenia politických kritérií a nedostatočného rešpektovania ľudských práv a demokracie, do intenzívnych rokovaní o členstve v Európskej únii zaradená nebola.
Vstup Slovenska do EÚ a parlamentné voľby 1998
Vstup Slovenska do EÚ sa stal realizovateľnejším po parlamentných voľbách v roku 1998. Jeseň 1998 priniesla totiž na slovenskej politickej scéne zmenu. Európska únia vnímala výsledok parlamentných volieb ako pozitívny krok Slovenska smerom k integrácii do EÚ.
Pri príležitosti prvej oficiálnej návštevy nového predsedu vlády v Bruseli sa Mikuláš Dzurinda a Hans van den Broek spoločne dohodli na vytvorení tzv. Pracovnej skupiny na vysokej úrovni Európska komisia – Slovensko.
Hlavným zámerom tejto Pracovnej skupiny sa stala pomoc Slovensku v procese príprav na členstvo v EÚ. Záverečné hodnotenie práce Pracovnej skupiny v roku 1999 zdôraznilo politické zmeny na Slovensku.
Na základe Pravidelnej správy o pripravenosti SR na vstup do EÚ, vypracovanej Komisiou na žiadosť Európskeho parlamentu, bolo Slovensko na summite v Helsinkách v roku 1999 prizvané k rokovaniam o vstupe do Európskej únie.
Následná prístupová konferencia so štátmi tzv. helsinskej skupiny, kde patrilo aj Slovensko, priniesla pre Slovenskú republiku v roku 2000 konštatovanie zo strany Európskej únie, že trhovú ekonomiku na Slovensku možno považovať za fungujúcu s predpokladom čeliť konkurencii a trhovým silám v Európskej únii.
Za referenčný dátum pre vstup Slovenska do Európskej únie bol vytýčený 1. január 2004.
Vstup Slovenska do EÚ na základe negociácií
Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad Hospodársku súťaž, Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a školstvo či Vedu a výskum. Počas portugalského predsedníctva sa v rámci negociačného procesu konali dve stretnutia. Za hlavného vyjednávača o vstupe SR do EÚ bol poverený vtedajší štátny tajomník MZV Ján Figeľ. V júni vydala Európska rada oficiálne stanovisko, že Slovenská republika predbežne uzavrela 6 z 8 predložených kapitol. Slovensko ich však muselo pred svojím vstupom uzavrieť celkom 30.
Medzičasom novembrová Pravidelná správa Európskej komisie pozitívne zhodnotila pokrok Slovenska na ceste vstupu do EÚ v oblasti prehĺbenia stability demokratických inštitúcií, ľudských práv a ochrany menšín, poukázala ale aj na slabé miesta prípravy pre integráciu do Európskej únie.
Uzavretím šestnástej negociačnej kapitoly potrebnej pre vstup do EÚ v roku 2001 dobehlo Slovensko prvú skupinu krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii.
Rokovania o vstupe Slovenska do EÚ vrcholia
Summit v Kodani v roku 2002 znamenal pre Slovensko a ďalších deväť krajín ukončenie prístupových rokovaní, ako aj definitívne určenie dátumu vstupu krajín do Európskej únie na 1. mája 2004. V roku 2003 schválil Európsky parlament pristúpenie všetkých desiatich kandidátskych krajín. Slovenskú republiku čakalo referendum vypísané prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom. Slovenskí občania sa v úspešnom referende 92,46 % vyslovili za vstup Slovenska do EÚ.
Národná rada Slovenskej republiky 1. júla 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii.
Európska únia sa 1. mája 2004 rozšírila o desať krajín: Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Českú republiku, Maďarsko, Slovinsko, Maltu, Cyprus a Slovensko.
Vstup Slovenska do eurozóny
Z integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, tak ako pre všetky členské štáty EÚ (okrem Dánska a Veľkej Británie), vyplynul z ustanovenia Maastrichtskej zmluvy ďalší záväzok – vstup Slovenska do eurozóny.
O vzniku územia tvoreného štátmi EÚ, ktoré zaviedli jednotnú spoločnú menu euro, rozhodla Európska rada 3. mája 1998. Od januára 1999 sa tak 11 z 15 štátov stalo zakladateľmi tohto integračného zoskupenia, pričom proces rozširovania eurozóny ďalej pokračoval.
V septembri 2004 schválila vláda SR stratégiu prijatia jednotnej spoločnej európskej meny. Daná stratégia určila vstup Slovenska do eurozóny do roku 2009. Potrebný materiál definujúci konkrétne úlohy pre vstup Slovenska do eurozóny zahrňujúci legislatívu, bankový sektor, samosprávu, podnikateľskú sféru a pod. bol schválený v júli 2005 pod názvom Národný plán zavedenia eura v SR. V tom istom roku Slovensko vstúpilo do kurzového režimu ERM II, známeho aj ako „čakáreň na euro“.
V marci 2008 bruselské inštitúcie potvrdili splnenie maastrichtských kritérií potrebných na vstup Slovenska do eurozóny. Hneď v máji vydala Európska komisia odporúčanie, aby sa Slovenská republika stala členom eurozóny od januára 2009 a v júni ministri financií členských štátov EÚ schválili prijatie Slovenska do integračného zoskupenia. Posledný formálny krok na zavedenie eura splnilo Slovensko stanovením konverzného kurzu slovenskej koruny voči euru na 30,126 SKK/EUR.
Oficiálny vstup Slovenska do eurozóny sa datuje od 1. januára 2009.
Vstup SR do NATO
V jarných mesiacoch 2004 Slovenská vláda spolu s Národnou radou Slovenskej republiky schválili vstup SR do NATO. Dňa 29. marca 2004 odovzdaním prístupových protokolov depozitárovi Washingtonskej zmluvy dosiahlo Slovensko formálne členstvo v NATO.
Pre prečítanie PDF dokumentu online kliknite sem >>
Vstup SR do Schengenu
Vstup SR do Schengenu sa uskutočnil pred siedmimi rokmi 21. decembra 2007. Ku vstupu do Schengenu sa okrem Slovenska pridali aj Česká republika, Estónsko, Litva, Lotišsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Schengenský priestor predstavuje územie 26 európskych štátov, pričom na ich hraniciach garantuje voľný pohyb osôb a tovarov.
Pre prečítanie PDF dokumentu online kliknite sem >>
Vstup Slovenska do EÚ – Top 7 faktov
• Vstup Slovenska do EÚ bol najprv zamietnutý. Vladimír Mečiar v roku 1995 podal oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ, no v roku 1997 EÚ prístupové rokovania so SR kvôli nespĺňaniu politických kritérií a nefunkčnej demokracii v krajine ukončila.
• Zmena nastala po nástupe pravicových strán v roku 1998. Už v roku 1999 Európska komisia skonštatovala, že Slovensko plní kodanské politické kritériá. Po obnovení rokovaní 1.5.2004 napokon Slovensko vstúpilo do EÚ.
• Samotná Európska únia vznikla na základe podpisu Maastrichtskej zmluvy 7. februára 1992. Táto zmluva nadobudla účinnosť 1. 11. 1993. Európska únia je teda o niekoľko dní mladšia ako samostatná Slovenská republika.
• Vstup Slovenska do EÚ mal dopad na slovenskú daňovú sústavu. Nepriame dane sa zharmonizovali a EÚ pri DPH a iných daniach určuje minimálne sadzby. V súčasnosti sa v EÚ objavujú snahy harmonizovať aj dane z príjmu.
• Najväčším zdrojom príjmu EÚ je podiel na hrubom národnom produkte členských štátov. Aktuálna sadzba má výšku 2,27% HNP. Druhým najväčším zdrojom príjmu únie je 1,4% podiel na vybranej DPH v členských štátoch.
• Každá krajina, ktorá vstupuje do EÚ, sa zaväzuje prijať euro. Výnimku si vyjednalo len Spojené kráľovstvo a Dánsko. Švédsko euro odmietlo v referende a povinnosť obišlo nesplnením kritérií pre prijatie eura.
• Vstup Slovenska do EÚ bol v referende schválený veľmi tesne. Podporu v tom čase vyjadrilo síce 92,5% občanov, no účasť na referende dosiahla len 52,2%. Ak by neprišli tí, ktorí hlasovali proti vstupu, účasť by dosiahla iba 48,3% a Slovensko by do EÚ nevstúpilo.
Vytlačiť článok
