Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Štrukturálne fondy pre Slovensko

Štrukturálne fondy pre Slovensko alias eurofondy sú prílevom peňazí z Európskej únie určených pre podporu a rozvoj, ako aj zníženie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Európskej únie. Európske štrukturálne fondy vznikli …

Štrukturálne fondy pre Slovensko

… v roku 1957 podpisom Rímskej zmluvy a spadajú pod regionálnu, tzv. kohéznu politiku alebo politiku súdržnosti Európskej únie. Na kohéznu politiku využíva Európska únia viac ako tretinu svojho rozpočtu. Nárok na čerpanie štrukturálnych fondov majú iba členské štáty EÚ. Pri čerpaní štrukturálnych fondov sú prioritné zaostalejšie, znevýhodnené tzv. konvergenčné regióny Európskej únie. Štrukturálne fondy slúžia primárne na financovanie viacročných programov regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty EÚ a Európska komisia.

Štrukturálne fondy – nástroj Regionálnej politiky EÚ

Štrukturálne fondy - Regionálna politika EÚPo zmenách v roku 2006 tvoria eurofondy dva štrukturálne fondy, z ktorých sa každý zaoberá samostatnou oblasťou využitia. Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond predstavujú spolu s kohéznym fondom hlavný nástroj Regionálnej politiky EÚ na podporu rozvoja jednotlivých regiónov Európskej únie. Tieto štrukturálne fondy pre Slovensko sa zároveň podieľajú na plnení Národného strategického rámca SR (sedemročné programové obdobie).

2 hlavné štrukturálne fondy

Európsky fond regionálneho rozvoja

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF) vznikol za účelom financovania infraštruktúry, na podporu miestnych rozvojových projektov a pomoc malým a stredným podnikateľom. Jeho hlavným zámerom je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi štátmi Európskej únie.

Európsky sociálny fond

Európsky sociálny fond (ESF) vznikol za účelom zlepšenia pracovných príležitostí a prispievania k zvýšeniu životnej úrovne v členských krajinách Európskej únie. Cieľom Európskeho sociálneho fondu je podporovať vznik nových možností zamestnania, prispievať ku geografickej a profesijnej mobilite pracovníkov Európskej únie, ako aj podporovať odborné vzdelanie a rekvalifikáciu pracovníkov, a tým uľahčovať zamestnancom adaptáciu na zmeny vo výrobných systémoch.

Kohézny fond

Kohézny fond je využívaný na veľké infraštruktúrne projekty týkajúce sa životného prostredia a transeurópskych dopravných sietí. Vznikol neskôr ako predchádzajúce štrukturálne fondy, v roku 1993, a to primárne pre pomoc najmenej rozvinutým členským štátom EÚ Portugalsku, Írsku, Grécku a Španielsku ( tzv. PIGS) zapojiť sa do hospodárskej a menovej únie. Je určený pre štáty ako celky, nie pre jednotlivé regióny. Z kohézneho fondu sú oprávnené čerpať členské štáty Európskej únie, ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje 90 % priemeru EÚ. Preto je kohézny fond určený aj pre Slovensko.

Prioritné ciele štrukturálnych fondov

Majoritná časť financií štrukturálnych fondov je čerpaná na tri hlavné ciele.

  • Prvým cieľom je finančná pomoc zaostávajúcim regiónom, v ktorých je HDP na obyvateľa meraného rovnomernosťou kúpnej sily menší ako 75% priemeru v Európskej únii. Štrukturálne fondy pre Slovensko v rámci prvého cieľa môžu čerpať všetky regióny okrem Bratislavského kraja. Štrukturálne fondy pre finančnú pomoc zaostávajúcim regiónom sú čerpané z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. V rámci prvého cieľa ide o tzv. konvergenciu.
  • Druhý cieľ podporuje ekonomickú a sociálnu kohéziu v oblastiach so štrukturálnymi problémami v priemyselných, mestských a vidieckych oblastiach, ako aj oblastiach závislých od rybolovu. Štrukturálne fondy pre podporu ekonomickej a sociálnej konverzie, sú čerpané z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu.
  • Tretím cieľom je modernizovanie vzdelávacích systémov a podpora zamestnanosti. Nástroje súvisiace s tretím cieľom sú určené pre celú Európsku úniu okrem jednotlivých regiónov, ktoré čerpajú štrukturálne fondy z prvého cieľa. Na modernizáciu vzdelania a podporu zamestnanosti sú finančné prostriedky čerpané z Európskeho sociálneho fondu.

Štrukturálne fondy pre Slovensko a ich čerpanie

Štrukturálne fondy pre Slovensko - čerpanieNa štrukturálne fondy pre Slovensko plynú peniaze z celkového rozpočtu Európskej únie. Na rozpočte Európskej únie sa podieľajú a finančne doň prispievajú všetky členské štáty EÚ. Sú to teda verejné prostriedky. Motiváciou pri prerozdeľovaní štrukturálnych fondov zaostalejším regiónom EÚ je zmiernenie rozdielov v jednotlivých regiónoch, a tým i napredovanie a rozvoj Európskej únie ako celku. Vďaka štrukturálnym fondom je možné dosiahnuť profit veľkých investičných projektov v slabších, respektíve zaostalejších regiónoch.

Slovensko mohlo zo štrukturálnych fondov v skrátenom programovom období pre roky 2004 až 2006 čerpať 1,05 mld. eur. Z programovej periódy pre roky 2007 až 2013 dosiahla najčastejšie uvádzaná čiastka na čerpanie pre Slovensko viac ako 11 miliárd. Avšak Slovensko nestihlo minúť ani polovicu. Európska komisia preto k 30. júnu 2014 prerušila lehoty pre platby pri deviatich operačných programoch. Na dočerpanie peňazí zostáva Slovensku už len rok a pol a na jeseň sa Európska komisia chystá rozhodovať o odblokovaní priebežných platieb. Ďalším bolehlavom pre Slovensko môže byť však aj nadchádzajúce programové obdobie. Štrukturálne fondy pre Slovensko na roky 2014 až 2020 sa totiž vyšplhali na takmer 15 miliárd eur.

*****

Štrukturálne fondy – top 5 faktov

• Štrukturálne fondy sú založené na prerozdeľovaní zdrojov z bohatších regiónov do tých menej bohatých, s cieľom vyrovnávať regionálne rozdiely. Slovensko po vstupe do EÚ získalo možnosť využívať štrukturálne fondy, čo malo prispieť k zlepšeniu života na Slovensku.

• Štrukturálne fondy mali byť pre Slovensko výrazným pozitívom, no ich dopad je otázny. V rozpätí rokov 1999 a 2011 regionálne rozdiely klesli len o necelý jeden percentuálny bod. Štrukturálne fondy pre Slovensko pritom dosiahli výšku až 13,2 mld. eur.

• Zaujímavosťou je spôsob prerozdeľovania štrukturálnych fondov medzi jednotlivými regiónmi. Regióny sa neporovnávajú na základe bežne používaného HDP, ale na základe menej používaného Hrubého národného produktu (HNP).

• Štrukturálne fondy tvoria druhú najväčšiu položku rozpočtu EÚ. Najviac peňazí pritom ide už tradične na centrálne plánovanú Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP). Štrukturálne fondy však stále získavajú čoraz viac peňazí na úkor CAP.

• Nárast objemu štrukturálnych fondov je enormný. Na začiatku 90. rokov štrukturálne fondy využívali 8 mld. eur ročne a v roku 1999 to bolo ročne už 32 mld. eur. Pre roky 2000 – 2006 bolo následne vyčlenených 195 miliárd eur , v rokoch 2007 – 2013 už 278 mld. a pre aktuálne obdobie 2014 – 2020 je na „Politiku súdržnosti“ určených 376 mld. eur.