Téma Slovensko v EÚ je venovaná členstvu Slovenska v Európskej únii, ako aj jednotlivým témam súvisiacim s problematikou participácie Slovenska v Európskej únii.
- Vstup Slovenska do EÚ >>
- Zavedenie eura na Slovensku >>
- Jednotná menová únia >>
- Štrukturálne fondy pre Slovensko >>
- Slovenskí europoslanci >>
Slovensko v EÚ – stručný prehľad
- Kapitola „Vstup Slovenska do EÚ“ ponúka kompletný chronologický prehľad udalostí, ktorými muselo Slovensko prejsť na ceste ku samotnému vstupu do EÚ. Časť „Vstup Slovenska do EÚ“ zároveň predstavuje zdroj informácií o vstupe Slovenska do Eurozóny, vstupe SR do NATO alebo vstupe SR do Schengenu, pričom umožňuje stiahnuť zaujímavé informácie v podobe PDF dokumentu.
- Stať „Zavedenie eura na Slovensku“ je sprievodcom niekoľkoročným obdobím smerujúcim k zavedeniu spoločnej európskej meny euro na Slovensku.
- Kapitola „Štrukturálne fondy pre Slovensko“ rozširuje obzor o systéme prerozdeľovania peňazí z rozpočtu Európskej únie, ako aj o účele využitia týchto spoločných finančných prostriedkov.
- Časť „Slovenskí europoslanci 2014 – 2019“ sa zaoberá slovenskými europoslancami, ktorí zastupujú slovenských občanov na pôde Európskeho parlamentu. Táto kapitola zahŕňa tiež údaje o pôsobení slovenských europoslancov v dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach. Stránka zároveň disponuje výsledkami volieb do Európskeho parlamentu za roky 2004, 2009 a 2014 vo forme dokumentov PDF a Word.
Vstup Slovenska do EÚ
Vstup Slovenska do EÚ v roku 2004 znamenal pre Slovensko a jeho občanov pridruženie sa k európskej veľmoci budovanej na myšlienke voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci Európskeho spoločenstva. Slovensko sa zaviazalo vyznávať spoločné európske princípy a ideály, spolupracovať a plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv a základných slobôd, bezpečnostnej politiky, spravodlivosti a vnútorných záležitostí, ako aj napredovať v ekonomickom raste a spolu s ostatnými členskými krajinami EÚ tak tvoriť jednotný európsky trh.
Kodanské kritériá, ako súbor ekonomických a politických opatrení a ich splnenie boli posledným míľnikom zo strany Európskej únie pre vstup SR do EÚ.
Podkategória Vstup Slovenska do EÚ pojednáva o viac ako desaťročnom období, v ktorom sa Slovensko menilo z postkomunistickej krajiny na právoplatný členský štát Európskej únie, o ekonomických a politických zmenách nevyhnutných k prijatiu Slovenska do EÚ, ako aj mená politikov a vlád, pod taktovkou ktorých tento integračný proces prebiehal.
Menovaná podkategória sa venuje ale aj témam nepochybne súvisiacim so Slovenskom v EÚ. Ponúka prehľad prístupových rokovaní Slovenska do eurozóny, ktorej členom je Slovensko od 1. januára 2009, ako aj chronológiu vstupu SR do Schengenu či NATO.
Zavedenie eura na Slovensku
Zavedenie eura na Slovensku bolo plánovaným krokom pre plnú integráciu Slovenskej republiky do eurozóny. V roku 2009 sa Slovensko stalo v poradí šestnástym štátom, ktorý prijal spoločnú menu euro. Prípravy a zmeny nevyhnutné pre budúce prijatie európskej meny sa však začali uskutočňovať niekoľko rokov pred prijatím Slovenskej republiky do Európskej únie. Prechod na spoločnú menu bol spojený s plnením Národného plánu pre zavedenie eura, ktorý obsahoval jednotlivé kroky, potrebné pre bezproblémové a úspešné zavedenie jednotnej meny v celom hospodárstve Slovenskej republiky.
Rozhodujúcim faktorom bolo splnenie tzv. maastrichtských kritérií definujúcich ekonomické podmienky, ktoré musí členská krajina pre úspešný vstup do eurozóny splniť. Obsahom maastrichtských kritérií sú podmienky v oblasti verejných financií, v stabilite dlhodobých úrokových sadzieb, v stabilite úrokového kurzu a inflačné kritérium.
Rada Európskej únie na úrovni ministrov financií členských štátov EÚ zafixovala prepočítavací koeficient medzi eurom a slovenskou korunou na 1 EUR = 30,1260 SK. Na základe tohto stanoveného kurzu prijala Slovenská republika 1. januára 2009 euro.
Podkategória Zavedenie eura na Slovensku podrobne rozoberá chronológiu a dôležité udalosti, ktoré zohrali úlohu pri prechode Slovenska na novú – spoločnú európsku menu a definuje jednotlivé konvergenčné kritériá, ktoré boli pre Slovensko podmienkou na ceste za eurom.
Jednotná menová únia
Jednotná menová únia – Posledné rozšírenie eurozóny sa konalo v roku 2014. Prístupovou krajinou bolo Lotyšsko. K štátom eurozóny pribudne od 1. januára 2015 Litva. Jednotnú menovú úniu – eurozónu tvorí v roku 2014 osemnásť členských krajín Európskej únie: Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.
Euro oficiálne používajú aj krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny: Monako, San Maríno, Vatikán a krajiny používajúce euro neoficiálne: Andora, Čierna Hora a Kosovo.
Medzi krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie, ale doposiaľ euro nezaviedli sú: Bulharsko, Česko, Dánsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.
Fondy EÚ | Štrukturálne fondy pre Slovensko
Fondy EÚ – Regionálna politika Európskej únie, tzv. kohézna alebo politika súdržnosti, je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi Európskej únie. Štrukturálne fondy alias eurofondy sú hlavným nástrojom Európskej únie na podporu a rozvoj jednotlivých regiónov Európskej únie a zníženie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Na kohéznu politiku využíva Európska únia značnú časť svojho rozpočtu. Štrukturálne fondy sú prideľované prioritne zaostalejším regiónom.
Nárok na čerpanie eurofondov majú iba členské krajiny EÚ, od roku 2004 aj Slovenská republika. Kategória Štrukturálne fondy pre Slovensko predstavuje zdroj informácií o fungovaní systému a prideľovaní štrukturálnych fondov pre jednotlivé regióny EÚ, aká je motivácia členských štátov EÚ finančne podporovať iné členské štáty, koľko peňazí prišlo zo štrukturálnych fondov na Slovensko, ako a na aké projekty boli alebo budú tieto finančné príspevky použité.
Slovenskí europoslanci – Slovensko členom EÚ
Slovenskí europoslanci sú súčasťou Európskeho parlamentu, kľúčovej nadnárodnej inštitúcie EÚ. Slovenskí europoslanci zastupujú občanov Slovenskej republiky, ktorí cez europoslancov Slovenska vplývajú na tvorbu a smerovanie politiky Európskej únie smerom ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ, ako aj na vývoj, tvorbu a smerovanie politiky v rámci Európskej únie.
Historicky prvé voľby slovenských europoslancov sa na Slovensku konali v roku 2004, bezprostredne po vstupe Slovenska do Európskej únie. Občania odovzdali hlasy štrnástim europoslancom Slovenska, ktorí na pôde Európskeho parlamentu zastupovali v päťročnom funkčnom období záujmy slovenských občanov. V roku 2009 sa uskutočnili voľby do Európskeho parlamentu vo vtedajších dvadsiatich siedmich štátoch Európskej únie. Na Slovensku sa tak stalo po druhýkrát. Slovensko malo opäť najnižšiu účasť vo voľbách do EP zo všetkých členských krajín. K volebným urnám sa dostavilo menej ako 20% voličov, ktorí odovzdali svoj hlas slovenským europoslancom.
Podkategória Slovenskí europoslanci 2014 – 2019 je venovaná europoslancom Slovenska, ktorých si zvolili slovenskí občania vo voľbách do Európskeho parlamentu 2014. Obsahuje mená zvolených europoslancov Slovenska s ich stručnými životopismi, pole pôsobnosti novozvolených europoslancov v rámci Európskeho parlamentu, ako aj dianie v Európskom parlamente, ktorého práca má od roku 2004 dopad aj na slovenských občanov.
Stránka venovaná slovenským europoslancom je zároveň súhrnným prehľadom o všetkých doterajších slovenských zástupcoch, ktorí v Európskom parlamente získali svoj mandát, pričom nezabúda ani na výsledky jednotlivých eurovolieb od roku 2004.
Vytlačiť článok
