Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Prečo budú eurofondy vždy absurdne neefektívne a škodlivé

Eurofondy sú zlé, nereformovateľné a mali by sa zrušiť. To si myslí Pavel Strunz, člen českej Strany svobodných občanů. Strunz vo svojom článku hovorí, že užitočnosť pozitívnej bilancie pri platbách medzi Európskou úniou a …

Eurofondy a Pavel Strunz

… členskými krajinami je len ilúziou a vysvetľuje tiež, prečo je pri eurofondoch systematická tendencia k neefektivite. Eurofondy sú tak skôr danajským ako skutočným darom a len ťažko nájdeme ľudí, ktorí z nich majú legitímny prospech.

Eurofondy ako žobranie po práci

Strunz prirovnáva kladnú bilanciu pri eurofondoch k pomoci chudobným krajinám tretieho sveta zo strany vyspelejších krajín. Podľa neho Česko také niečo nepotrebuje (a Slovensko nie je výnimkou). Prirovnáva to k situácii, kedy by niekto cez deň normálne 8 hodín pracoval a večer sa ešte na 5 minút postavil na roh ulice s klobúkom, aby si vyžobral o 1% zárobku viac.

Ani táto absurdná situácia však nevystihuje celú podstatu eurofondov.

V skutočnosti by totiž žobrajúci človek musel najskôr dať 1% svojho zárobku budúcej darkyni, ktorá tieto peniaze môže použiť na čo chce. Až následne by od nej dostal poukážku v hodnote 2% svojho zárobku, no tú môže použiť výlučne na to, čo schváli spomínaná darkyňa.

Voči eurofondovému žobraniu ponúka Strunz lepšiu alternatívu – namiesto 5-minútového žobrania o 5 minút dlhšie pracovať, o 1% znížiť zbytočné výdavky, prípadne tieto možnosti kombinovať.

Dvojnásobná byrokracia eurofondov

Existuje tiež niekoľko dôvodov, prečo budú mať eurofondy vždy tendenciu byť neefektívne. V prvom rade musia projekty platené z eurofondov znášať dvojnásobnú byrokraciu. Okrem regulácií v národných krajinách totiž musia spĺňať aj veľmi prísne regulácie Európskej únie.

Postoj Európskej únie je pochopiteľný. Pri eurofondoch existuje obrovské plytvanie a korupcia, a tak je logické, že je v záujme EÚ využívanie eurofondov čo najprísnejšie kontrolovať. No aj keď môže prísna kontrola mieru plytvania znížiť, spolu s tým tiež zvyšuje náklady na samotné projekty z eurofondov.

V obave pred možnosťou väčšieho plytvania tak plytvajú úplne všetci.

Žiadne pozitívne zmeny v tejto oblasti navyše čakať nemožno, práve naopak. V snahe bojovať proti plytvaniu totiž Európska únia stále sprísňuje svoje pravidlá, čo projekty z eurofondov ešte viac predražuje, a tak vzniká začarovaný kruh neefektivity.

Kedy už budú eurofondy fungovať?

Obhajcovia eurofondov používajú rovnakú rétoriku ako obhajcovia komunizmu:

Síce to nefungovalo TENTO krát, ale to len preto, lebo to bolo spravené zle a nie preto, že je naša teória chybná.

No teória, ktorá v realite nikdy nefunguje, je zlou teóriou.

Koreň problému pri eurofondoch, ako aj pri iných projektoch financovaných zo štátnych peňazí, je v tom, že nemožno dokázať, či boli dané prostriedky využité efektívne. Na rozdiel od podnikateľov totiž pri týchto projektoch chýba možnosť ekonomickej kalkulácie.

Majú sa postaviť nové lavičky v parku alebo sa majú radšej vymeniť okná v nemocnici? Bude lepšie, keď sa postavia nové cesty, alebo bude lepšie dať peniaze na opravu škôl?

Relatívnu výhodnosť jednotlivých projektov a efektívnosť využívania zdrojov na trhu signalizuje zisk. Pri projektoch financovaných z daní logicky takýto mechanizmus nutne chýba, a preto sú takéto projekty naveky odsúdené na tápanie v tme. A tak namiesto toho, aby byrokrati naivne dúfali, že raz už eurofondy konečne budú fungovať, malo by byť čo najviac peňazí ponechaných ľuďom, ktorí si ich sami zarobili.

Zdroj:
1. http://strunz.blog.idnes.cz/c/409094/Cerpam-cerpas-cerpame.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.