Rozpočet Európskej únie je propagandisticky prezentovaný deťom

Rozpočet Európskej únie a jeho využívanie má na verejnosti pomerne zlú povesť. EÚ sa to preto snaží napraviť aj vlastným komiksom, ktorý je namierený na deti. No namiesto triezveho prístupu je komiks ladený propagandisticky a je …

… plný vecí vytrhnutých z kontextu. Za propagandu namierenú na deti pritom bola Európska únia už v minulosti kritizovaná, no nezdá sa, že by sa z tejto kritiky poučila. Rozpočet Európskej únie je tak v tomto komikse prezentovaný dosť idealisticky.

Podpora prírodných zdrojov

V komikse s názvom „Na ceste za víťazstvom“ vystupujú medzinárodní študenti, ktorí sú (zhodou okolností) z Bratislavy a cestujú po Európskej únii.

Na svojich cestách pritom spoznávajú rôzne pozitívne príklady toho, za čo môžu ďakovať Európskej únii. Jednou z takých vecí je napríklad podpora „prírodných zdrojov“. Ako sa v komikse píše:

„Asi 40 % všetkých peňazí sa využíva na prírodné zdroje: hlavne na poľnohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.“

Pod poľnohospodárstvom sa pritom myslí centrálne plánovaná a zúfalo neefektívna Spoločná poľnohospodárska politika (CAP). Nazvať tento systém kvót, dotácií a šialenej byrokracie podporou prírodných zdrojov si žiada veľké prižmúrenie očí.

Samozrejme, Európska únia sa snaží v rámci CAP podporovať aj životné prostredie (za peniaze daňovníkov). No v mnohých oblastiach CAP životnému prostrediu výrazne škodí a vzhľadom na svoju neefektivitu tiež Spoločná poľnohospodárska politika vedie k výraznému plytvaniu zdrojmi.

Dobre využitý rozpočet Európskej únie?

V tom, že rozpočet Európskej únie sa využíva dobre, má komiks jasno:

„Ale to, ako sa tieto peniaze využívajú – ročne sa za ne realizuje asi 280 tisíc projektov – sa veľmi pozorne sleduje. A podvodov je menej ako 1 %. Európska únia dáva asi 94 % rozpočtu na svojich občanov: študentov, malé podniky, mimovládne organizácie, mestá a regióny v členských štátoch.(…) Projekty sa vyberajú tak, aby boli užitočné pre všetkých európskych občanov.“

To, že podvodov je menej ako 1 %, je však extrémne vytrhnuté z kontextu. Po prvé, je obrovský rozdiel medzi podvodmi, ktoré boli odhalené a ktorých vyšetrovanie bolo dotiahnuté do úspešného konca a medzi tým, aká je naozaj realita.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) totiž iniciatívou práve neprekypuje, a tak často nepochopiteľne zamieta aj prípady, v ktorých ide o jasný podvod. Koniec koncov, samotný OLAF práve v tejto dobe čelí vážnym obvineniam z podvodov a z falošného vykazovania neexistujúcej práce.

Čo na to Európsky dvor audítorov

Po druhé, rozpočet Európskej únie každý rok kontroluje Európsky dvor audítorov. No počas 20 rokov takéhoto kontrolovania EDA ešte nikdy rozpočet EÚ neschválil, z dôvodu nadmerného množstva administratívnych chýb.

Každoročne tak administratívne chyby pri rozpočte Európskej únie presiahli 2 %, pričom v niektorých rokoch dokonca presiahli až 4 percentá celkového objemu peňazí (naposledy to bolo 4,7 %). Samozrejme, administratívna chyba nemusí automaticky znamenať nesprávne minutie peňazí.

No na druhej strane Európsky dvor audítorov tiež pri tomto výpočte hľadí len na to, či sú tieto projekty v súlade s predpismi a nie na to, či dané peniaze boli využité efektívne.

Plytvanie peniazmi daňovníkov

Tretím nedostatkom je preto práve efektivita využitých peňazí. Ak sa za peniaze z rozpočtu Európskej únie postaví rozhľadňa v údolí, chodník nevedúci nikam alebo zjazdovka na ostrove bez kopcov a snehu (všetko sú to reálne príklady financované z rozpočtu EÚ), v štatistikách podvodov alebo administratívnych chýb sa to nikdy neprejaví.

Aj takéto projekty sú tak vnímané ako „užitočné pre všetkých európskych občanov“.

No a v neposlednom rade, to, aké prospešné projekty sa financujú z rozpočtu Európskej únie, je len jedna stránka mince. Peniaze do rozpočtu EÚ totiž nespadli z neba a každý jeden cent pochádza od daňovníkov.

Za všetkými tými krásnymi projektami za eurofondy by sme teda mali vidieť aj to, že na úkor nich nikdy neboli vytvorené tisícky pracovných miest v súkromnom sektore a že aj tí, ktorí zamestnanie majú, platia kvôli týmto projektom vyššie dane.

Absolútne odtrhnutie od reality

No v komikse nie sú o nadradenosti prostriedkov využívaných z rozpočtu Európskej únie žiadne pochybnosti. Ako sa totiž v komikse píše:

„Treba si uvedomiť jednu vec: peniaze vložené členskými štátmi do Európskej únie sú pre všetkých európskych občanov užitočnejšie, ako keby ich každá krajina použila samostatne.“

Tu však ide o absolútne odtrhnutie od reality. Prečo by mali byť peniaze zrazu zázračne využité efektívnejšie len vďaka tomu, že pritečú z národného rozpočtu do rozpočtu EÚ?

Je na mieste predpoklad, že pravdou bude skôr presný opak. Keď totiž rozhoduje úradník v Bratislave o tom, či prideliť peniaze niekomu v Nitre alebo v Banskej Bystrici, zrejme to veľmi efektívne nebude. No keď rozhoduje úradník v Bruseli o tom, či prideliť peniaze niekomu v Banskej Bystrici, v Londýne alebo Aténach, takéto rozhodnutie bude zrejme oveľa menej efektívne.

Centralizácia rozhodovania tak efektivitu využívania peňazí nezvyšuje, ale znižuje.

Koniec koncov, práve preto skolaboval socialistický režim, keďže nikdy nemohol uspieť oproti trhu, ktorý je sám o sebe extrémne decentralizovaný. Samozrejme, pri vytváraní niektorých projektov môže byť žiaduce, aby sa spojili vlády viacerých krajín EÚ.

No to by malo zostať na rozhodnutí samotných vlád a nie na rozhodnutí niekoho, kto chce cudzie peniaze prerozdeliť „správne“ pre všetky krajiny od Írska až po Rumunsko.

Nešťastná propaganda

Koniec koncov, Európska únia nebola úspešná pre svoje prerozdeľovanie, ale pre 4 slobody, vďaka ktorým môžu ľudia slobodne cestovať a obchodovať. EÚ tak môže dobre (a ešte lepšie) fungovať aj bez prerozdeľovania, ktoré spomínaný komiks idealizuje. Výhody 4 slobôd sú totiž veľmi reálne.

No o efektívnom využití peňazí z rozpočtu Európskej únie zrejme nie je možné presvedčiť ani deti inak ako propagandou.

Vytlačiť článok