Rozpočet EÚ | Zákerná EÚ – škrtá tam, kde to ľudí najviac bolí

Rozpočet Európskej únie je podľa mnohých príliš vysoký. EÚ vyhadzuje množstvo peňazí na štedré platy, odmeny a výhody svojich úradníkov, prípadne podporuje hlúpe projekty. Nuž EÚ na kritiku zareagovala. Jej reakcia však …

… bola obzvlášť zákerná. Ak im vraj nepridáme, donútime ju škrtať rovno tie najpopulárnejšie veci.

Rozpočet EÚ a zákerné vydieranie

Európskej únii koncom minulého roka začali chýbať peniaze. Prostriedky na populárny program Erazmus vraj boli v rozpočte EÚ len do konca ďalšieho týždňa. EÚ tiež prestala akceptovať žiadosti na financovanie vedy a výskumu. Uvedený problém má korene v kozmetických škrtoch, ktoré mal prebujnelý rozpočet EÚ podstúpiť. Brusel sa teda so škrtmi vyrovnal po svojom. Na nepopulárne veci míňal rovnako, ale v rozpočte EÚ škrtal práve tam, kde boli prostriedky najviac potrebné. Nedostatok peňazí pritom oznámil v tom najneskoršom možnom termíne, aby tak mohol ľudí vziať za rukojemníkov. Nie je náhoda, žeakosi mimochodom chýbali práve na tie najpopulárnejšie programy.

Zákernosť úradníkov EÚ sa stupňuje

Európsky komisár pre rozpočet EÚ Janusz Lewandowski počas tejto rozpočtovej „krízy“ víťazoslávne vyhlásil, že „nastala tá chvíľa“, pred ktorou EÚ pri škrtaní varovala. S prosebnými očami navyše povedal, že zo žiadaných peňazí „ani jedno euro nie je pre Brusel“. Táto taktika je podobne zákerná, ako keby si nezodpovedný otec rodiny rozplánoval celú svoju výplatu na alkohol, cigarety a návštevy kasína a na jedlo pre deti mu už peniaze nezostanú.

Následne namiesto toho, aby ušetril, bude prosiť iných, aby mu dali peniaze na jedlo pre deti. Samozrejme by sľuboval, že sám si z toho nezoberie ani euro. Podobne je to aj pri rozpočte EÚ. Úradníkov v EÚ ani len nenapadne zoškrtať časť svojich obscénnych platov a výhod alebo hlúpe projekty, ktoré nikto nemá rád. Tie zabezpečia v prvom rade. Ako prvé škrtajú z rozpočtu EÚ najpopulárnejšie veci, ktoré ľudia ochotne podporia.

Načasovanie nárekov bruselských úradníkov

Načasovanie nárekov bruselských úradníkov navyše nie je náhodné. Práve v tom čase sa totiž rokovalo o rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020. Podľa poslanca Európskeho parlamentu Hynka Fajmona tak ide len o súčasť vyjednávacej taktiky Európskej komisie, dostať rozpočet EÚ na najvyššiu možnú úroveň.

Washingtonov pamätník

Aj keď je táto taktika EÚ mimoriadne zákerná, únia s uvedeným nápadom neprišla ako prvá. Takéto konanie sa volá „Syndróm Washingtonovho pomníka“, čo odkazuje na pamätník George-a Washingtona v USA. Jeho pamätník je mimoriadne populárnou turistickou atrakciou. V rámci rozpočtových škrtov sa ho však rozhodla vláda v roku 1969 zatvoriť na dva dni v týždni. V dôsledku sťažností ľudí bol však pomník znova plne prístupný – a spolu s tým boli zažehnané aj rozpočtové škrty.

Táto taktika je známa tiež ako princíp „požiarnici najskôr“, pretože ak vláda čelí hrozbám škrtov, tvrdí, že bude musieť prepustiť požiarnikov. Namiesto požiarnikov to tiež môžu byť policajti alebo učitelia – teda iné profesie, ktoré ľudia pokladajú za veľmi dôležité. Takáto taktika má za cieľ odpútať pozornosť ľudí od zbytočných a mrhajúcich programov vlády a má upriamiť pozornosť na tých pár vecí, na ktorých ľuďom skutočne záleží.

Podobných prípadov je obrovské množstvo. Jeden z najzvrátenejších je príklad v jednej zoo v Massachusetts. Tam sa vládni úradníci vyhrážali, že ak im znížia dotácie, budú musieť zabiť časť zvierat v zoo.

Rozdiel medzi byrokratom a podnikateľom

Na týchto príkladoch môžeme vidieť rozdiel medzi byrokratom a podnikateľom. Ak sa nedarí podnikateľovi, bude robiť všetko preto, aby to jeho zákazníci cítili čo najmenej. Môže sa teda stať, že nejaký obchod zmizne zo dňa na deň a zákazníci sa budú čudovať, keďže pri nakupovaní nezaznamenali nič nezvyčajné. Tento obchod však mohol prežívať hlbokú krízu a na hrane bankrotu balansovať trebárs aj roky.

Ak však zdroje začnú chýbať byrokratom, tí spravia presný opak. Začnú škrtať tam, kde to ľudia pocítia najviac. Tak si zabezpečia dostatočnú pozornosť a ľudia im ochotne priplatia. Tento problém sa netýka len EÚ a USA, ale aj jednotlivých štátov.

Ak teda bude niekedy Fico hovoriť o tom, že už nemôže škrtať, pokiaľ nechceme brať deťom, študentom, chorým a starým, pričom si dokážete spomenúť na množstvo príkladov štátneho plytvania, zrejme nebude všetko na kostolnom poriadku. Fico ide podľa štandardného manuálu. Podobne to bolo aj pri rozpočte EÚ.

Vytlačiť článok