Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Pred referendom o Brexite – Kam smeruje Európa? | R. Sulík v ORF 2

Predseda strany Sloboda a Solidarita a europoslanec Richard Sulík bol dňa 19.6.2016 hosťom rakúskej televízie ORF 2. V populárnej talkshow Im Zentrum (V centre) diskutoval spolu s podpredsedom Európskej komisie Fransom Timmermansom, Ministrom zahraničných vecí Rakúska Sebastianom Kurzom a podpredsedníčkou Európskeho parlamentu Ulrike Lunacek. Téma relácie …

… znela „Pred referendom o Brexite – Kam smeruje Európa?“. Richard Sulík sa však okrem Brexitu nevyhol ani iným témam. Dominovali napríklad nadmerné zásahy zo strany Bruselu, utečenecká kríza či vojna v Sýrii. Hoci sa Fransovi Timmermansovi názory slovenského europoslanca nie vždy páčili, Richard Sulík so svojimi pádnymi argumentmi v debate opäť exceloval. Pozrite si krátky zostrih z rakúskej diskusie s Richardom Sulíkom.

Aký skutočný dôvod má Veľká Británia na vystúpenie z EÚ

Moderátorka: Pán Sulík, Vy hovoríte, že Veľká Británia vlastne nemá žiaden dôvod na zotrvanie v EÚ.

Richard Sulík: Žiaden skutočný.

Moderátorka: Tak žiaden skutočný. Aký skutočný dôvod má Veľká Británia na vystúpenie z EÚ?

Richard Sulík: Porovnám to napríklad so Slovenskom. Keby bolo referendum na Slovensku, ľudia by nehlasovali za vystúpenie. Hlasovali by za to, aby Slovensko zostalo v Európskej únii. A prečo? Je to kvôli Schengenu, spoločnej mene, štrukturálnym fondom a spoločnému trhu. Keď sa pozriete na Britániu, Schengen nechceli tak či tak, euro tiež nechceli – majú svoju vlastnú menu, za štrukturálne fondy platia a platia dosť veľa. A Británia spoločne s Nemeckom boli jediné dve krajiny, ktoré vždy platili, čiže by vystúpením ušetrili peniaze. A spoločný trh, to už nejako v týchto dvoch rokoch zvládnu – počas ktorých majú čas na vyjednávanie. A ako som už povedal, Európska únia sa skutočne veľmi snažila, aby sa Európske spoločenstvo alebo Európska únia občanom sprotivila. Napríklad tieto 250-tisíceurové pokuty za každého neprijatého utečenca. To vie ľudí skutočne vytočiť. Musel tento návrh prísť práve teraz? Mohol predsa tri mesiace počkať.

Veci, o ktorých by nemal rozhodovať Brusel

Ale reformovanie by predsa tiež znamenalo, že niektoré z kompetencií, ktoré si Brusel privlastnil, sa vrátia späť. Práve aj holandská vláda dala dokopy zoznam s približne 50 oblasťami, o ktorých si holandská vláda myslí, že by o nich nemal rozhodovať Brusel, ale znova by o nich mali rozhodovať národné vlády.

Frans Timmermans: Viete, kto to spravil?

Richard Sulík: To je teraz jedno, ale…

Frans Timmermans: Bol som to ja.

Richard Sulík: To ste boli Vy? Dobre!

Moderátorka: Na to máte pred sebou správneho partnera do diskusie, pán Sulík.

Richard Sulík: Mal som o Vás veľmi vysokú mienku, ale potom ste si ju poškodili s tou rovnakou mzdou pre všetkých. Ale vrátim sa späť k tomuto. Nemusíme nevyhnutne niečo… Teda socializmus môžeme zrušiť celý, na tom nebude nič zlé. Je ale tiež pokrok, ak si povieme: ok, princíp subsidiarity je veľmi dôležitý. Často je porušovaný – to veľmi dobre viete. A mohli by sme začať s vracaním kompetencií. To by možno bol veľmi dobrý spôsob.

Podľa mňa sa Európska únia musí sama seba spýtať, či je ešte stále všetko, čo robí, dobré. Nemali by sme občas zmeniť to, čo už robíme a niekedy možno aj robiť menej? V iných oblastiach zase možno musíme robiť viac.

Napríklad aktuálna smernica o zbraniach – o legálnych zbraniach. Musí sa ňou vôbec Európska únia zaoberať?

Frans Timmermans: Ja si myslím, že áno.

Richard Sulík: Prečo?

Frans Timmermans: Lebo nemáme hranice. Ak si jednoducho môžete v jednom štáte kúpiť zbraň, tak s touto zbraňou môžete jednoducho…

Richard Sulík: Legálne držané zbrane, s ktorými sa nikto ničoho nedopúšťa – s ktorými sa nič nepácha.

Richard Sulík: Kto má rozhodovať o tom, kto sa môže v krajine usadiť?

Mali by sme ale tiež úplne otvorene povedať, čo bolo skutočným dôvodom. Existuje správa od Frontexu, a táto správa hovorí, že už uzatvorenie macedónsko-gréckej hranice viedlo k výraznému zníženiu počtu utečencov. Nie dohoda s Tureckom, ale hlavne uzatvorenie hranice.

Moderátorka: Vy ste vždy zastávali názor, že – z Vášho pohľadu – Slovensko plným právom prijíma málo alebo vôbec žiadnych utečencov. To znamená…

Richard Sulík: U nás je horná hranica nula. U vás je to 37 000, u nás je to nula. Tiež je to číslo, ale zásadnou otázkou je – a to je asi smerované hlavne na Vás, pani Lunacek: Kto má rozhodovať o tom, kto sa môže v krajine usadiť? Komisia, Vy, alebo občania? Lebo ak sú to občania – a to nielen na Slovensku, ale podľa mňa vo všetkých štátoch EÚ je väčšina občanov proti migrantom a proti utečencom.

A Európska komisia príliš dlho zatvárala oči pred Gréckom, a aj pred Talianskom.

Frans Timmermans: Áno, to je pravda.

Richard Sulík: Už v roku 2009 začal infringement – konanie o porušení povinností – proti Grécku a za šesť rokov sa nič nestalo. A to aj keď už dorazila utečenecká vlna. A jediné, čo Komisii napadlo, boli povinné kvóty. Keď neprešli kvóty, tak kontingenty. A teraz tu sú tieto pokuty. A potom sa prosím nečudujte, keď vždy prichádzate len s takýmito represívnymi metódami, že väčšina občanov Slovenska – konkrétne Slovenska – povie: „Nie, to nechceme“.

Frans Timmermans: Mám pre to veľké porozumenie, ale Vy sa zase nečudujte, keď ľudia v Nemecku, Švédsku a Rakúsku povedia: „Ale prosím, sme predsa v Európskej únii, prečo nám ostatné členské štáty nepomáhajú?“ To je tiež…. Tomu rozumiem tiež.

Richard Sulík: Nie, moment. Tieto krajiny mohli povedať aj „nie“. Nemecko predsa mohlo povedať aj „nie“.

Slovensko sa nechce zbavovať zodpovednosti

Richard Sulík: Ako europoslanec sa smiem zúčastňovať na zasadnutiach nášho Výboru pre európske záležitosti v národnom parlamente. Bol som tam, keď sme sa o tomto radili – o tejto spoluúčasti Slovenska na tých troch miliardách pre Turecko. Tam som bol prvý, ktorý povedal: áno, zaplaťme to, pomôžme ľuďom tam, spravme to. Slovensko sa nijako nechce zbavovať všetkej zodpovednosti – nie, my sme za. Ja som si tiež vedomý, že keď sme súčasťou určitého spoločenstva, niektoré problémy musíme riešiť spoločne. Ale tento problém spočíva z 90 % v uzatvorení hraníc. A aj teraz vidíte, že prichádza oveľa menej ľudí – nie kvôli dohode, ale lebo jednoducho nemajú dostatočnú motiváciu prísť. Ak napríklad jednotlivé štáty zmenia svoje sociálne systémy, aby neboli také štedré z pohľadu niekoho pochádzajúceho z Afriky, ani ten nebude mať dostatočnú motiváciu prísť. Tým sa jednoducho musíme zaoberať. A toto je možno prvý krok. A potom bude prichádzať tak málo ľudí, že ani s prerozdeľovaním nebudú žiadne veľké problémy. Ale keď si predstavím jeden alebo dva milióny, ktoré prišli minulý rok a príslušný slovenský podiel, potom sa nečudujte, že mnohé štáty sú jednoducho proti.

Ukončenie vojny v Sýrii je pre Európu možno to najdôležitejšie

Rád by som ešte dodal, že ukončenie vojny v Sýrii je pre Európu možno to najdôležitejšie. Aspoň ja to vidím tak, že ukončenie vojny v Sýrii je skutočne veľmi, veľmi dôležité. A obávam sa, alebo odvážim sa tvrdiť, že bez Ruska, USA a Turecka – teda ak sa nezjednotia všetky tri krajiny – vojna v Sýrii neskončí.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. michal says:

    Tiez by ma zaujimala cela diskusia. Takto to je vytrhnute z kontextu. Inac drzim palce pan Sulik.

  2. roman says:

    Zdravím,a fandím vám,jenom by to chtělo to přeložit celé,v kontextu….(:,tak to je takový guláš,v estetické,ale i argumentační rovině…..nelze překládat pouze názor,bez otázky,či debaty předešlé…