Súčasný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojej funkcii už čoskoro skončí. Jeho post po ňom preberie Luxemburčan Jean-Claude Juncker. Pri priležitosti blížiaceho sa konca svojho pôsobenia predseda …
… Európskej komisie Barroso sumarizuje úspechy, ktoré vo svojej funkcii dosiahol. Avšak to, čo sám označuje za úspech, Európskej únii z dlhodobého hľadiska viac poškodilo než pomohlo. Žiaľ, ani Juncker nedáva veľkú nádej na zásadné zmeny.
Predseda Európskej komisie a jeho samochvála
Odchádzajúci predseda Európskej komisie má pozoruhodne nízku úroveň sebakritiky. Ako totiž vyhlásil:
„Som si absolútne istý, že som počas týchto 10 rokov spravil to najlepšie. A to mi hovorí moje svedomie.“
Zároveň nezabudol poznamenať:
„Som si istý, že akýkoľvek dôsledný historik zváži aj historické hľadisko. Bol som predsedom Európskej komisie v jej najzložitejších časoch od počiatkov európskej integrácie.“
Barroso teda skutočne nenecháva nikoho na pochybách. Ak by ho totiž aj niekto chcel kritizovať, vždy sa môže brániť tým, že mu raz dajú historici za pravdu. Ak by aj nedali, neprívetivých kritikov môže stále označiť za nedostatočne dôsledných.
Barrosova ilúzia a realita
Barroso tiež pripomína, že Európska komisia má bezprecedentné právomoci, vrátane možnosti odmietnutia národných rozpočtov, ktoré nespĺňajú pravidlá. Absurdnosť slov predsedu Európskej komisie ale potvrdzuje aktuálna realita.
Francúzsko napriek dlhoročným sľubom a záväzkom nie je ochotné šetriť, no s jeho nezodpovedným rozpočtom Európska komisia nemôže pohnúť. Európska komisia nemá však vplyv ani na rozpočty iných krajín, ktoré nešetria tak, ako sľúbili.
Grécko bolo úspechom
Predseda Európskej komisie tiež spomína, že udržal Grécko v eurozóne napriek tomu, že tomu mnohí neverili:
„To boli ľudia, ktorí si tvorili názor na trhoch – takzvané trhy, na ktoré zvykneme pozerať ako na abstraktné veci.“
Grécko sa však odchodu z eurozóny nevyhlo preto, lebo hrozba zo strany trhov bola len abstraktná. Vyhlo sa mu ale vďaka masívnej pomoci financovanej z peňaženiek daňovníkov, a navyše v rozpore s Lisabonskou zmluvou, mimochodom schválenou práve za Barrosa.
Dnes je tak Grécko na cudzích peniazoch závislé viac, než kedykoľvek predtým. Pri akejkoľvek snahe zastaviť túto pomoc by „abstraktné trhy“ (spravujúce reálne úspory reálnych ľudí) veľmi rýchlo nechali Grécko zbankrotovať.
To je však problém, ktorý už nebude riešiť úspešný Barroso, ale až budúci predseda Európskej komisie.
1. http://euobserver.com/political/126058