Predseda Európskej komisie predstaví sociálne práva pre Európanov

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pred pár dňami prisľúbil, že začiatkom budúceho roka predstaví jednotný a základný štandard sociálnych práv pre všetkých pracovníkov v EÚ. Juncker tieto sociálne práva obhajuje …

… tým, ako ľudia potrebujú istoty a tvrdí, že ak by podobné sociálne práva nemal jeho otec, v živote by to ďaleko nedotiahol. V skutočnosti predseda Európskej komisie len opäť raz ukazuje svoje chabé ekonomické znalosti.

Predseda Európskej komisie s peknými rečami

Ako o spomínaných základných právach hovoril predseda Európskej komisie:

„Bude to hranica, ktorú nebude možné podliezť. Prinesie viac konvergencie na európsky pracovný trh a poskytne viac ochrany.“

Junckerovi navyše vadí, že zamestnávatelia dnes vo väčšej miere využívajú pracovné zmluvy na dobu určitú. Európska únia tak má podľa neho tlačiť na väčšie využívanie pracovných zmlúv na dobu neurčitú. Ako povedal:

„Možno som staromódny, ale pre mňa je normálna pracovná zmluva, pracovná zmluva na dobu neurčitú.“

Predseda Európskej komisie tvrdí, že ak by jeho otec nemal pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v oceliarskom priemysle, tak by sa on sám ani nikdy nemohol dostať na vysokú školu. Jeho rodina by totiž vraj bola v neistote a také niečo podľa neho nie je akceptovateľné:

„Obyčajní ľudia potrebujú vo svojej práci istotu. Obavy, či bude vaša zmluva predĺžená, nepatria do európskeho modelu.“

Absolútna ignorácia reality

Žiaľ, argument predsedu Európskej komisie nie je pravdivý. Všetky snahy „chrániť“ zamestnancov totiž v konečnom dôsledku samotným zamestnancom ubližujú.

Zákonom nariadená „sociálna ochrana“ totiž predražuje zamestnávanie, a tak bude v konečnom dôsledku vytvorených menej pracovných miest a aj zostávajúce pracovné miesta budú odmenené nižšími mzdami.

Ak je daný zamestnávateľ dostatočne konkurencieschopný, môže napríklad zvýšiť ceny svojich výrobkov, čo však opäť zaplatia samotní (aj keby nie tí konkrétni) zamestnanci.

Neexistuje teda žiadny spôsob, akým by bolo možné udržateľne zvýšiť „sociálne práva“ bez toho, aby na ne nedoplácali samotní zamestnanci.

V tomto svetle vyzerá celkom inak aj príbeh predsedu Európskej komisie o tom, ako mohol študovať len vďaka stabilnému pracovnému miestu jeho otca. To, že jeho otec mal istotu zamestnania, je to, čo Juncker videl. No to, čo nevidel je to, že vďaka tejto „sociálnej ochrane“ množstvo pracovných miest nikdy vytvorených nebolo.

Predseda Európskej komisie by tak pri sociálnej ochrane mal hovoriť v prvom rade o ľuďoch, ktorí sa kvôli nezamestnanosti svojich rodičov na vysokú školu nedostali.

Vrchol pokrytectva

No boj za väčšiu sociálnu ochranu nie je jediná vec, ktorou predseda Európskej komisie sťažuje budúcnosť deťom nezamestnaných rodičov. Zaujímavé je tiež to, že Junckerov otec pracoval v oceliarskom priemysle.

Oceliarsky priemysel však dnes v Európskej únii v porovnaní so zvyškom sveta upadá. Nejde navyše o náhodu. Dôvodom sú najmä nadmerne prísne klimatické ciele Európskej únie. V dôsledku týchto cieľov sú ceny energií v EÚ oproti zvyšku sveta aj dvojnásobné.

Oceliarska výroba sa tak presúva do krajín ako Čína, India alebo dokonca USA. Tam sú environmentálne štandardy na oveľa nižšej úrovni, a tak celkový počet emisií stúpne. Nezmyselné klimatické ciele EÚ tak nielen poškodzujú ekonomiku, ale vedú tiež k opaku zamýšľaných cieľov.

Ani toto však predsedovi Európskej komisie nestačí a sám volá po ďalšom sprísnení klimatických cieľov.

Konanie predsedu Európskej komisie tak vedie k ničeniu práve tých pracovných miest, vďaka ktorým sa vôbec mohol predsedom Európskej komisie stať.

Vytlačiť článok