Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Predseda Európskej komisie chce ministra financií EÚ kvôli utečencom

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom rozhovore pre noviny Bild predstavoval svoj postoj k utečeneckej kríze. Podľa neho je táto kríza ukážkou nedostatočnej integrácie Európskej únie (ako inak) a história vraj ukáže,

Predseda Európskej komisie a ministerstvo

… že Merkelová mala so svojou politikou vítania utečencov pravdu. Predseda Európskej komisie tiež žiada, aby Európska únia mala vlastné ministerstvo financí, vďaka čomu by mala riešiť utečeneckú krízu lepšie.

Idealistický predseda Európskej komisie

Podľa predsedu Európskej komisie je utečenecká kríza dôkazom toho, že Európska únia si už „nemôže dovoliť“ krok späť vo svojej integrácii. Naopak, podľa neho EÚ potrebuje vlastného ministra financií, ako vyhlásil Juncker, išlo by o:

„Európskeho ministra financií, ktorý bude efektívne spravovať európske fondy a prerozdeľovať ich tam, kde sú najviac potrebné.“

Predseda Európskej komisie navyše nemá žiadne pochybnosti ani o tom, že Angela Merkelová konala a koná správne, len ju akosi všetci (okrem neho) nedokážu oceniť. Ako povedal:

„Bol by som rád, keby si každý uvedomil tak rýchlo ako kancelárka Merkelová, že utečenecká kríza môže byť vyriešená prostredníctvom spoločnej snahy – rovnako ako dlhová kríza predtým.“

Všetko naopak

Žiaľ, ako to často býva, napriek teatrálnym a sebavedomým vyhláseniam predsedu Európskej komisie, realita je presne opačná. Po prvé, aký prínos by malo ministerstvo financií EÚ?

Ak si Juncker myslí, že takéto ministerstvo by už konečne prerozdeľovalo eurofondy nielen efektívne, ale aj tam, kde sú najviac potrebné, prečo takto eurofondy nie sú prerozdeľované už dnes? Aký nástroj dnes chýba Európskej komisii, zatiaľ čo takéto ministerstvo by ho malo?

Samozrejme, žiadny.

Predseda Európskej komisie v skutočnosti takýmto krokom nesleduje zefektívnenie prerozdeľovania (o to sa koniec koncov bruselskí byrokrati márne snažia už desiatky rokov), ale len jeho zvýšenie.

Po druhé, utečenecká kríza je práve dôkazom toho, že unáhlená integrácia Európskej únie môže narobiť viac škôd ako úžitku.

Krajiny Schengenu totiž medzi sebou zrušili hranice, no bez vytvorenia spoľahlivého mechanizmu sankcií pre prípad, že by niektoré krajiny tieto hranice nedokázali chrániť.

To viedlo k morálnemu hazardu, keď najmä Grécko a Taliansko nemali motiváciu dostatočne svoje hranice chrániť, keďže sa o následné problémy starali ostatné krajiny Európskej únie.

„Riešenie“ dlhovej krízy

A tak bola koniec koncov aj „vyriešená“ dlhová kríza Európskej únie. Problémy spôsobené nezodpovednými krajinami riešili zodpovednejšie krajiny, no skutočný koreň týchto problémov (nezodpovednosť za vlastné rozhodnutia) vyriešený nebol, práve naopak.

A tak zatiaľ čo v roku 2010, keď začala eurokríza, bol dlh eurozóny na úrovni 83,8 % HDP, na konci roku 2014 (posledné známe dáta) bol dlh eurozóny už vo výške 92,1 % HDP.

Problémy eurozóny preto nie sú zažehnané, ale sú ešte väčšie ako predtým.

Demagogický predseda Európskej komisie však nemá problém ani veľké zlyhanie prezentovať ako príklad hodný nasledovania.

Zdroj:
1. http://www.bild.de/politik/ausland/jean-claude-juncker/im-bild-interview-44586392.bild.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.