Poslanci Európskeho parlamentu v októbri hlasovali o pomerne dôležitej záležitosti, ktorá však veľmi neupútala pozornosť médií. Hlasovali o zrušení imunity pre akúkoľvek inštitúciu EÚ, pri trestnom stíhaní zo strany OLAF (úrad EÚ, ktorý bojuje proti podvodom a korupcii).
Pri schvaľovaní zákona si však udelili výnimku, a teda pôvodné nariadenie, ktoré im udeľovalo imunitu, zostáva v platnosti už len pre nich. Poslanci Európskeho parlamentu tak zostávajú aj naďalej privilegovanou skupinou, na ktorú sa bežné zákony nevzťahujú.
Chabé ospravedlnenia
Poslanci si však svoju imunitu tvrdo bránia. Nemecká poslankyňa Ingeborg Grässle napríklad vyhlásila, že imunita je potrebná, aby sa zabránilo „falošným obvineniam“ u poslancov. Ako keby voči falošným obvineniam neboli chránení aj bežní občania. Grässle dokonca zašla až tak ďaleko, že podľa nej sú poslanci Európskeho parlamentu menej chránení nielen v porovnaní s ostatnými európskymi inštitúciami, ale sú dokonca „chránení menej ako bežný občan.“
Podvody v Európskom parlamente
Jednému by pri podobných vyhláseniach mohlo prísť poslancov Európskeho parlamentu ľúto. To by však nemohlo byť verejne známe, akým materiálnym výhodám sa títo poslanci tešia, a najmä, aké podvody sa v Európskom parlamente odohrali v minulosti. Pred časom sa v médiách objavil videozáznam bežnej praktiky poslancov Európskeho parlamentu – títo sa chodia do práce niekedy zapisovať výlučne pre to, aby dostali bonus za dochádzku. Po zapísaní tak idú pokojne domov, bohatší o niekoľko sto eur. Medzi menej známe prípady podvodov patrí napríklad korupcia niektorých členov Európskeho parlamentu. Medzi nedávnymi príkladmi napríklad figuruje Ernst Strasser (video v angl. jazyku), ktorý bol natočený pri pokuse zobrať úplatok vo výške 100 000 eur. Poslanca Európskeho parlamentu si tak je možné kúpiť už za niekoľko jeho platov.
Vytlačiť článok
Autor článku 
