Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Nová budova ECB je nedostatočná už pred dokončením

Nová budova ECB bude výrazne predražená. Namiesto pôvodných 850 miliónov má stáť viac ako 1,15 miliardy eur. Nová budova Európskej centrálnej banky bude vzhľadom na jej využitie mimoriadne drahá. To však nie je všetko.

Nová budova ECB zlyhaním

Nová budova ECB ešte ani nebola uvedená do prevádzky a už teraz je jasné, že bude nedostatočná. Do tohto luxusného paláca sa totiž nezmestia ani samotní zamestnanci Európskej centrálnej banky.

Nová budova ECB zlyhaním

Nová budova ECB je kuriozitou už od jej úplného začiatku. Pri plánovaní nákladov na výstavbu Európskej centrálnej banky totálne zlyhala. Dôvodom masívneho navýšenia nákladov mala byť podľa ECB paradoxne prekvapivo vysoká inflácia na stavebnom trhu. Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky je pritom správne odhadnúť a riadiť infláciu v eurozóne. Predražená nová budova ECB je tak smutným monumentom zlyhania sebavedomého centrálneho plánovania. Suma 1,15 miliardy eur navyše nemusí byť konečná. Ak Európsku centrálnu banku opäť prekvapí inflácia, nová budova ECB môže byť ešte oveľa drahšia.

Luxus za peniaze daňovníkov

Vzhľadom na plánované využitie bude nová budova ECB extrémne drahá. Táto budova bola naplánovaná len pre 2300 úradníkov. To znamená, že v prepočte na každého úradníka ide o viac ako pol milióna eur.

Každé obrie poschodie novej budovy Európskej centrálnej banky navyše pojme v priemere len 30 zamestnancov.

Človek by si mohol myslieť, že v tejto budove nebudú pracovať byrokrati, ale nejakí králi z dávno zabudnutých čias. To si však len európski úradníci budujú za peniaze daňovníkov svoj vlastný svet. Samozrejme, títo úradníci sú vždy pripravení ospravedlňovať svoje konanie. Podľa člena Výkonnej rady ECB Jörga Asmussena je najväčším benefitom tejto budovy „moderná a funkčná centrála, ktorú budú ľudia vo Frankfurte aj mimo neho vnímať ako obohatenie panorámy mesta a reliéfu Európy.“ Bolo by zaujímavé zistiť, či by nová budova ECB bola podobne luxusná aj v prípade, ak by ju mali daňovníci financovať dobrovoľne.

Drahá, ale malá

Kto by si snáď myslel, že nová budova Európskej centrálnej banky je taká drahá preto, lebo je to investícia do budúcnosti, bude na omyle.

Zatiaľ čo niektoré budovy postupom času prestávajú byť pre vykonávanie základných funkcií dostatočné, nová budova ECB je nedostatočná ešte pred svojim začiatkom.

Aby sme však boli fér, musíme uznať, že to nie je celkom vina len ECB. Až v pokročilej fáze výstavby totiž Európska centrálna banka získala novú úlohu – vykonávanie dohľadu nad európskymi bankami. Kvôli tomuto bude potrebovať prijať zhruba 1000 nových zamestnancov, ktorí sa do novej budovy ECB nezmestia.

Nová budova ECB – dokonalý príklad byrokracie

Keď súkromnú spoločnosť postihne výrazná nečakaná zmena, bude sa snažiť spraviť všetko pre to, aby sa jej čo najrýchlejšie prispôsobila. Keď sa niečo podobné stane byrokratickej organizácii, nastáva v nej chaos. Podobne je na tom aj nová budova ECB.

Nedostatok miesta pre nových pracovníkov hovorkyňa Európskej centrálnej banky obhajuje nemožnosťou predpovedania potreby týchto zamestnancov v roku 2001. To je v poriadku. Čo však v poriadku nie je, že namiesto toho, aby sa ECB prispôsobila zmenenej situácii, svojimi plánmi zostala ešte v roku 2001.

O potrebe nových zamestnancov pritom s veľkou pravdepodobnosťou vedela už minimálne rok. Tak však funguje byrokracia v praxi – s dlhou zotrvačnosťou. Európska centrálna banka ignoruje realitu a naďalej veselo stavia, namiesto toho, aby sa prispôsobila realite. Na rozdiel od súkromnej firmy totiž ECB nemôže skrachovať, lebo ju kryjú daňovníci. Prinajhoršom tak Európska centrálna banka po dokončení tejto budovy zistí, že je potrebná ďalšia nová budova ECB.

Zdroj:
1. http://www.independent.ie/business/world/the-punt-ecb-hq-fiasco-just-a-bit-rich-29701177.html
2. http://blogs.wsj.com/eurocrisis/2013/11/01/problems-building-for-ecb-skyscraper/
3. http://www.iness.sk/stranka/7596-ECB-v-novom-sate.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.