Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Nemecko a euro – mýty a fakty

Nemecko zohráva v mene euro najdôležitejšiu úlohu. Ohľadom jeho úlohy v eurozóne však panuje množstvo mýtov. Portál HN online stredu zverejnil pohľad dvoch analytikov na súčasnú krízu eura a na to, akú úlohu …

Nemecko a euro - mýty a fakty

… v nej zohráva Nemecko. Tvrdú európsku integráciu v nej zastával Peter Bálint, portfólio manažér Infinity Capital. Celkom odlišný názor mal Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS. V nasledujúcom texte ukážeme niektoré ich argumenty a s nimi súvisiace mýty ohľadom Nemecka a eura.

Riešenie krízy – hlbšia integrácia?

Podľa Petra Bálinta je riešením momentálnej krízy eura len väčšia integrácia. Peter Bálint podporuje túto myšlienku zaujímavým argumentom: „Dezintegrácia by destabilizovala systém na roky, podobne ako bývalé krajiny komunistického bloku destabilizoval rozpad vtedajšieho systému.“ Keď sa však nad týmto argumentom človek zamyslí, príde na to, že je to argument proti väčšej integrácii, prípadne minimálne za čiastočnú dezintegráciu. Rozpad bývalého komunistického bloku síce destabilizoval ekonomiky týchto krajín, no bolo to skutočne to najlepšie možné riešenie. Ten systém sa totiž nedal udržať a rozpad bol neodvratný. Čím neskôr by nastal, tým väčšia by bola následná destabilizácia. Inak povedané, radšej hrozný koniec, ako hrôza bez konca.

Podobne je to aj v tomto prípade. Grécko malo byť vylúčené z eurozóny okamžite po tom, ako sa zistilo, že podvádzalo, prijalo podvodom euro a  nedokázalo ani čiastočne dodržiavať svoje záväzky či zabezpečiť svoje financovanie. Toto by vyslalo signál ďalším krajinám, ktoré by boli nútené správať sa rozpočtovo zodpovednejšie. Keďže však bruselskí byrokrati chceli udržať euro za každú cenu, zoznam krajín, s ktorými eurozóna nedokáže prežiť, bude len narastať. Až sa nakoniec môže celé euro rozpadnúť.

Martin Vlachynský navrhuje skutočne „kacírske“ riešenie prežitia eura. Tento analytik sa opovažuje vyzvať štáty Európskej únie, aby dodržiavali pravidlá. A skutočne, každý jeden z veľkého množstva summitov EÚ ohľadom krízy eura bol úplne zbytočný. Každý jeden summit ignoroval slona v miestnosti – Lisabonskú zmluvu. Práve článok 125 Lisabonskej zmluvy vyslovene hovorí, že za svoje záväzky ručí každá jedna krajina sama.

Nemecko vďaka euru profitovalo z exportu

Peter Bálint navyše spomína prastarý mýtus o tom, že slabé euro podporilo export Nemecka. To, že slabá mena podporuje export, je však nezmysel. Z krátkodobého hľadiska to samozrejme pravda byť môže. Vďaka slabej mene dovoz relatívne zdražie a vývoz zlacnie. Exportéri si síce užívajú výhody, no tieto idú na úkor dovozcov a tým pádom aj spotrebiteľov. Takzvaný „nemecký ekonomický zázrak“ v Nemecku nenastal napriek silnej Nemeckej marke, ale vďaka nej.

Tým, že sa krajine predraží import, zdraží tiež nákup materiálov a služieb potrebných na výrobu výrobkov. Aj tých, ktoré by mohli byť exportované. Ak má naopak krajina silnú menu (ako malo Nemecko), nakupuje materiál na výrobu exportovateľných výrobkov lacnejšie. Dočasný boom exportu pri slabej mene je len dotáciou, inak povedané presunom bohatstva k exportérom a nákupcom daného tovaru od ostatných obyvateľov danej krajiny.

Oslabenie meny sa vytvára prostredníctvom inflácie. A akú výhodu má teda výrobca z toho, že je jeho mena o 5% lacnejšia, keď o 5% stúpli aj ceny v danej krajine – teda ceny materiálov a ostatných potrebných vecí na výrobu výrobku? Dlhodobý efekt pre krajinu nie je pozitívny. Ak by slabá mena skutočne veľmi pomáhala exportu, najväčším exportérom na svet by bolo Zimbabwe so svojimi absurdnými úrovňami inflácie. História nám ukazuje veľmi jasne, že žiadna krajina v histórii ešte nezbohatla vďaka tomu, že by si sama zdevalvovala (zničila) menu. Inak to nie je ani v prípade Nemecka a faktu, že Nemecko má slabšie euro a nie silnejšiu marku.

Nemecko – zástanca šetrenia?

Peter Bálint ďalej kritizuje Nemecko za to, že euro chce zachrániť pomocou škrtov. Ako sám hovorí: „Nemecký recept je nasadiť ťažko chorému človeku redukčnú diétu.“ Nech je to veru tak. Nemecko sa ťažko chorým ľuďom (problémovým krajinám) snaží nasadiť diétu. Lenže chorobou týchto krajín je práve veľká obezita. Ak sa tieto krajiny neprestanú napchávať (vzhľadom na to, čo ich telo – teda rozpočet – znesie), tak veľmi skoro dostanú infarkt (zbankrotujú).

Navyše sa treba pozrieť na realitu a na čísla a nielen na politické vyhlásenia. Napriek tomu, že všetky krajiny ohlasujú tvrdé šetrenie, reálne aj naďalej výrazne míňajú. Pod „šetrením“ sa takmer vždy myslí len pokles zvyšovania štátnych výdavkov. Je to ako keby extrémne tučný človek jedával 20 hamburgerov denne, pričom by každý týždeň zvyšoval svoju dávku o jeden hamburger na deň. „Drastickou“ nemeckou diétou by teda malo byť, že svoju dávku nebude zvyšovať každý týždeň, ale už len každý druhý týždeň.

Peter Bálint ďalej ukazuje, prečo je podľa neho lepší recept USA v porovnaní s receptom Nemecka. Ako vraví:

Myslím, že je to ekonomická samovražda a myslím si, že cesta, ktorou idú USA je rozumnejšia. Keď sa ekonomika dostatočne postaví na nohy, tak až potom by som navrhoval začať s redukčnou diétou.

Ak sa vrátime k nášmu pôvodnému príkladu, americký „lekár“ by nášmu tučnému pacientovi povedal, že teraz je chorý, takže diétu držať nebude. Držať by ju mal až vtedy, keď sa z tejto obezity vylieči. Toto je teda len ďalší mýtus, ktorý sprevádza Nemecko a euro.

Zdroj:
1. http://finweb.hnonline.sk/c1-59705470-nemecko-bez-eura-euro-bez-nemecka

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.