Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Trvalý euroval (ESM) | Katastrofa menom EUROVAL 2

Trvalý euroval (ESM) – Už o mesiac má parlament NRSR rozhodnúť o vstupe Slovenska do trvalého eurovalu tiež známeho pod názvom euroval 2, alebo European Stability Mechanism (ESM). Na verejnej diskusii uskutočnenej 28. mája 2012 sa snažia Richard Sulík a Jozef Kollár bližšie vysvetliť a zodpovedať otázky zúčastnených, čo by vstup Slovenska do trvalého eurovalu (ESM) …

…pre nás znamenal.   …a najmä, do akých finančných záväzkov a zadlžení by nás a naše budúce generácie vtiahla vláda SR pri prípadnom schválení trvalého eurovalu.

*****

Richard Sulík: Všetkých vás vítam na našej diskusii na tému euroval. Všeobecne, ja aby som povedal niečo k zmluve a potom by som odpovedal na otázky. Jozef nech sa páči.

Jozef Kollár: Ďakujem pekne, takže Richard bude hovoriť o detailnejších hodnotách eurovalu, o jednotlivých článkoch zmluvy ESM a ratifikácii, ktorú očakávame do konca júna, čiže na nastávajúcej schôdzi parlamentu.

Ja by som na úvod povedal pár všeobecných politických poznámok:

Medzinárodný menový fond – prvá poznámka

Po prvé, nie je pravdou, čo počúvame z úst mnohých proeurovalových main-streamových politikov na Slovensku, že trvalý euroval alebo tzv. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), je v princípe to isté, čo Medzinárodný menový fond. Je to akási európska obdoba AMF a že by sme to mali všetky členské krajiny podporiť, lebo ide o stabilitu eura a euro je aj našou menou a chránime úspory našich ľudí v bankách.

Toto je veľké zjednodušenie a chcel by som upozorniť na to, že dokonca priamo lož, pretože tých 5,7 miliardy, ktoré by Slovensko malo vystaviť vo svojich záväzkoch voči eurovalu 2 (Richard pôjde do detailov, koľko zostalo v cashi a koľko na požiadanie), tak je to dvanásťnásobne vyššia suma ako sú podiely Slovenskej republiky v Medzinárodnom menovom fonde vo Washingtone.

Čiže, keď si pozriete súvahu AMF, to sú tie špeciálne pravé čerpania, v ktorých, to je taká tá fiktívna mena, v ktorej jednotlivé členské krajiny AMF vkladajú svoj kapitál do Medzinárodného menového fondu, tak tie naše záväzky, ktoré budú rezultovať zmluvy o trvalom eurovale (ESM), budú dvanásťkrát vyššie.

Medzinárodný menový fond – druhá poznámka

A druhá poznámka, v prípade Medzinárodného menového fondu neplatí princíp, že jedna členská krajina ručí za záväzky inej členskej krajiny, čo v prípade trvalého eurovalu ESM takto bude. Takže to je zásadný rozdiel, ak Medzinárodný menový fond poskytne pôžičku ja neviem Maďarsku, tak nie je pravdou, že všetky členské krajiny AMF ručia za záväzky Maďarskej republiky. Takže je to klamstvo, ak niekto tvrdí, poďme do toho, je to akási európska obdoba menového fondu z Washingtonu, nie je to tak.

Samitizácia Európskej únie

Tretia poznámka, veľmi nebezpečný trend, ktorý v ostatných mesiacoch sa uplatňuje v Európe, obzvlášť v eurozóne je to, čomu sa hovorí summitizácia, alebo summitizácia Európskej únie, kedy o mnohých veciach rozhodujú summity hláv štátov a ešte v rámci príslušného summitu rozhodujú v princípe hlavy Francúzska a Nemecka. Toto je veľmi nebezpečné, pretože summitizácia je jasný dôkaz deficitu demokracie, kedy o tak závažných a kľúčových veciach v eurozóne rozhodujú nikým nevolení zástupcovia.

Merkelová bola zvolená v riadnych parlamentných voľbách, teda jej strana, do Bundestágu a Bundesrátu, postavila vládu, ale nebola nikdy zvolená k tomu, aby rozhodovala o finančných stabilizačných mechanizmoch, ktoré vytvárajú tak obrovské záväzky pre jednotlivé členské krajiny eurozóny. To isté platí o bývalom prezidentovi Sarkozym. Čiže tomu sa hovorí summitizácia, kedy už nerozhoduje Európsky parlament, ale rozhodujú hlavy štátov, aj to navyše nie sedemnástich, ale dvoch štátov.

Deficit demokracie v eurozóne – rozhodovanie o Slovensku bez Slovenska

A posledná ešte poznámka. Keď som spomínal deficit demokracie, tak ten sa prejavuje hlavne v tom, že vznikajú v Európe takzvané mimoparlamentné zóny, čiže o mnohých závažných otázkach sa rozhoduje mimo vplyvu národných parlamentov.

To je to známe rozhodovanie v eurozóne, kedy ak niečo horí, tak večer je konferenčné kolo sedemnástich ministrov financií. Tí si porozprávajú, že padá Grécko, potom padá Portugalsko, Írsko a že treba konať. Po takejto konferencii spravidla večernej, alebo nočnej, o niekoľko dní neskôr nasleduje Eurogrup. To je zasadnutie ministrov financií eurozóny pod vedením Jean-Claude Junckera. Tam sa dohodne spísanie nejakého dokumentu, ako by asi mohlo také riešenie horiaceho problému vyzerať. Nasleduje summit, kedy hlavy štátov príjmu, podčiarkujem, politické záväzky (nie právne záväzky) na summite a potom v koncovke to síce príde na ratifikáciu do národných parlamentov, ale s dôvedkom, že „už preboha nič na wordingu nemeňte“. Na dokumente nie je možné čokoľvek meniť. Ani jedno jediné slovíčko, lebo už takýto dokument ratifikovali niektoré iné parlamenty členských krajín eurozóny a akákoľvek zmena textu by znamenala, že tie štáty, ktoré už teda to ratifikovali, musia to ratifikovať opäť.

Čiže vlastne už ide iba o nejaké formálne posvätenie, spravidla s odôvodnením, že či už u nás v našom prípade, v minulosti to bola Radičová alebo teraz Fico… veď ona už dala Radičová na samite politický záväzok a od Národnej rady sa očakáva automaticky, že bude nielenže súhlasiť, ale že bude súhlasiť bez zmeny čo i len jediného slova v tom dokumente, alebo v tomto, prípade v zmluve. Politický záväzok k tomu dala 25.marca 2011 na summite Radičová. Potiaľ by nebolo na tom nič zlé, pretože politický záväzok premiér má, aj podľa kompetenčného zákona môže politický záväzok dať, ale on sa stáva právne účinným pre Slovensko až v okamihu ratifikácie Národnou radou Slovenskej republiky. Znova na tom by nebolo nič zlé, keby národné parlamenty, počas ratifikačných procesov mohli niečo meniť a pokiaľ platí, že nemôžu, lebo už to ratifikovali iní a museli by sa opakovať tie procesy, potom to je špirála bez konca. Potom by mali výrazne vstupovať národné parlamenty členských krajín eurozóny už do procesu tvorby takýchto dokumentov, do samotného wordingu, nie až v záverečnej fáze, keď máme na stole 63 stranovú zmluvu o trvalom eurovale ESM. Čiže ešte jedno poukázanie na deficit demokracie v eurozóne.

Fisko kompakt – európska fiškálna zmluva

Aj európska fiškálna zmluva, ten fisko kompakt, ktorý bol prijatý, základné znenie teda v decembri minulý rok a tiež sa očakáva, že bude do konca tohto roku ratifikovaný vo všetkých členských krajinách v parlamentoch, tak aj tento fisko kompakt je mimo pôdy primárneho európskeho práva. Fisko kompakt je urobený alebo táto zmluva je urobená na báze bilaterálnej, medzivládnej dohody. Čiže toto sú všetko veci, ktoré jasne dokazujú deficit demokracie.

Otázka: Tá situácia je úplne podobná ako keď odchádzala Ficova vláda a Fico podpísal prvý euroval, za ktorý je politický záväzok vymenenia sa vlády  /…/ktorý sa schvaľoval, áno? A teraz je presne situácia podobná. Radičová podpísala rovnaký záväzok v Bruseli, hej? Vlády sa znovu vymenili a znovu sa to ide ratifikovať vlastne v parlamente? Ale my sme vlastne euroval ratifikovali alebo respektíve odhlasovali s tým, že už sa hovorilo o tom, že my už máme nejaké politické záväzky, tak preto už nejakým spôsobom poďme do toho, áno?

Sulík: Áno, boli politické záväzky, ale tie neboli tak dramatické, že by bránili podpísaniu tej zmluvy. Tam boli iné dôvody. Najmä také, že tá pôvodná zmluva k dočasnému eurovalu nebola tak zlá, tak dramatická ako potom, ako bola rozšírená. A tá rozšírenosť zmluvy o eurovale zďaleka nie je taká hrozná ako to, čo sa chystá teraz.

Otázka: Ale vy ste zmluvu o dočasnom eurovale schválili alebo súhlasili s ňou aj na základe toho, že tam už bol/…./

Kollár: Nie, práve to je to nedorozumenie. Klub poslancov SaS zdvihol ruky za Európsky finančný stabilizačný nástroj – EFSF nie kvôli tomu, že kedysi predtým Počiatek tesne pred júnovými voľbami 2010 dal k tomu politický záväzok, ale preto, lebo to malo byť dočasné, na tri roky, nie o hotovosti a len o garanciách. Boli sme ubezpečovaní, že peniaze budú poskytované z takéhoto fondu len krajinám, ktoré majú dlhodobo udržateľný verejný dlh, to znamená, majú sa šancu raz vrátiť na finančné trhy a štandardne sa refinancovať.

Otázka: /…/politický záväzok?

Sulík: To pre nás nebolo podstatné.

Kollár: To určite nie.

Sulík: V podstate do toho sporu by sme išli.

Kollár: Tak jak sme išli do sporu, prepáč, pri odmietnutí bilaterálnej pôžičky Grécku, 820 miliónov eur vďaka tomu neodišlo zo Slovenska. Vtedajšia koalícia mala odvahu a moc odmietnuť túto pôžičku a nič sa nestalo. Dopredu sme avizovali a nemyslím len strana SaS, ale všetci vrátane Ivety Radičovej, že do toho Slovensko nepôjde. Takisto sa dala odmietnuť aj zmluva o dočasnom eurovale EFSF. Ale opakujem, zahlasovali sme za ňu, lebo považovali sme, že takéto riešenie bude účinné pre Portugalsko a čo sa ukazuje aj pre Írsko – že tí majú šancu sa vrátiť na finančné trhy a mať dlhodobo udržateľný verejný dlh. Takže to sme neodsúhlasili pod politickým tlakom, ale v dobrej viere, že bude to na tri roky a vybavené. Vtedy nikto nehovoril o tom, že vznikne  nejaký trvalý euroval, ktorý bude nelimitovaný časovo, dokonca nelimitovaný aj z hľadiska sumy, ale o tom bude hovoriť Richard o chvíľu.

Tri dôvody, prečo strana SaS pôvodne súhlasila s dočasným eurovalom (EFSF)

Sulík: Ja by som ešte doplnil k tomu pôvodnému. Tri také hlavné dôvody pre súhlas s dočasným eurovalom boli:

1, Malo to byt dočasné riešenie. V októbri 2010 Merkelová verejne a záväzne vyhlásila, že žiaden trvalý euroval nebude. Pol roka neskôr to už však neplatilo.

2, Dostať pôžičku mali len také krajiny, kde je predpoklad, že ju splatia. Tak sme si povedali, veď dobre, keď je predpoklad, že pôžičku splatia, čo sa stane.

3, Nebudú sa zachraňovať banky, ale len krajiny. No len potom tým rozšírením eurovalu, už zrazu aj banky, aj už bolo medzičasom, že bude trvalý euroval a najväčší výsmech celej tej podstaty eurovalu bola druhá pôžička Grécku 130 miliárd, z ktorých 104 stihli vyčerpať.

Medzinárodný menový fond (MMF) nie je to isté ako trvalý euroval

Kollár: Ešte by som chcel nadviazať na Medzinárodný menový fond. Často sa argumentuje, „no veď euroval, trvalý euroval bude vlastne to isté, čo Medzinárodný menový fond, len to bude na Európskej úrovni”. Toto nie je pravda. Podstatný rozdiel je ten, že Medzinárodný menový fond vznikol preto, aby vykrýval, aby riešil problémy, ktoré majú krajiny s devízami. Keď majú príliš veľký schodok obchodnej bilancie alebo platobnej bilancie a nevedia si obstarať devízy v  bankách alebo nevedia v rozumnom kurze devízy vymeniť, vtedy pomáha primárne Medzinárodný menový fond. Medzinárodný menový fond nepomáha, keď má krajina problémy len s tým, že jej rozpočet je deficitný. Toto je podstatný rozdiel.

Vznik Medzinárodného menového fondu (MMF)

Sulík: Medzinárodný menový fond (MMF) vznikol 27. decembra 1945 a je to medzinárodná organizácia zodpovedná za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Medzinárodný  menový fond vznikol ako súčasť dohody z Bretton Woods, čo bol ten zlatý štandard, ktorý mal vyrovnávať, keď dôjde u niektorej krajiny k veľkým obchodným deficitom a nemá ich z čoho jednoducho vyrovnať, lebo si nedokáže obstarať devízy na svetových trhoch.

Na toto vznikol Medzinárodný menový fond. Nie na to, že keď nejaká krajina hospodári od buka k buku a robí veľké deficity preto, lebo krajiny tie veľké deficity vždy riešili tak, že si jednoducho vytlačili peniaze, lebo mali vždy, vždy mali svoju vlastnú Národnú banku a jednoducho si mohli dotlačiť peniaze, ktoré im chýbali (áno potom to zvýšilo infláciu a občas to skončilo jak v Zimbabve), ale takto to rieši teraz trvalý euroval (EMS).

Trvalý euroval vzniká preto, lebo krajiny hospodária s deficitmi

Trvalý euroval vzniká nie preto, že je problém výmenný kurz eura voči nejakej inej krajine, alebo žeby eurozóna ako celok, mala nejaké veľké obchodné deficity. Euroval, trvalý euroval vzniká preto, lebo krajiny hospodária zle a s deficitmi. No a teraz k samotnej zmluve o trvalom eurovale.

Zmluva o trvalom eurovale

V zmluve o trvalom eurovale (ESM) je niekoľko mimoriadne negatívnych vecí. Tá úplne prvá je, že zo zmluvy o trvalom eurovale sa nedá vystúpiť. V zmluve na šesťdesiatich troch stranách to nie je nikde spomenuté. Naopak, v článku 8 odsek 3 je doslova napísané “Zmluvu o trvalom eurovale nie je možné vypovedať, nie je možné sa tých akcií nijakým spôsobom zbaviť.” Čo je úplne strašidelné, že akcie nie je možné ani len darovať. Tým pádom Slovensko keď raz vstúpi do trvaleho eurovalu, tak v článku 8 odsek 3 je napísané, že akcie schváleného základného imania sa nesmú akýmkoľvek spôsobom zaťažiť alebo založiť. To znamená, nesmie sa s tým nič spraviť a akcie sú neprenosné. Neprenosné akcie znamená, že ich nemôžeme predať, darovať, vymeniť, nemôžeme urobiť vôbec nič. Keď raz vstúpime do eurovalu (euroval, to je vlastne akciová spoločnosť), sme povinní si kúpiť nejaký počet akcií a už nebudeme môcť vystúpiť, dokedy bude eurozóna existovať.  Ani z eurozóny sa nedá vystúpiť. Dá sa vystúpiť iba z EÚ po dvojročnej lehote a vtedy by zrejme automaticky išlo o vystúpenie z eurozóny a s tým o vystúpenie z trvalého eurovalu EMS. Ale všetko to je len zrejme, lebo nie je to nikde napísané. Takže toto je taký prvý podstatný bod. Zmluva o trvalom eurovale (ESM) nepozná žiadny exit.

Druhá dôležitá vec je, že my sa teraz hrnieme do schválenia zmluvy o trvalom eurovale, už na júnovej schôdzi, kedy by sme mali o zmluve 19.6.2012 hlasovať. Nemci mali hlasovať minulý týždeň, ale odsunuli hlasovanie. Údajne preto, lebo chcú to spojiť s hlasovaním o fiškálnej zmluve a tam ešte potrebujú opozíciu, čo nie je úplná pravda. Nemeckí poslanci vraveli, že chcú počkať, čo sa stane v Grécku, pretože je to aj pre nich rádovo väčší záväzok. Hlavne ako je robená konštrukcia trvalého eurovalu.

Podiel Slovenska na trvalom eurovale (ESM)

K podielu Slovenska na trvalom eurovale sa hneď dostaneme. Ako som vravel, euroval je niečo ako akciová spoločnosť, ale je to zároveň subjekt verejného práva. Základné imanie trvalého eurovalu je 700 miliárd eur. To je číslo s jednou sedmičkou a jedenástimi nulami a tých 700 miliárd sa rozdelí na dve skupiny. Na osemdesiat a na šesťstodvadsať. Tých osemdesiat miliárd eur, to je to, čo musia krajiny zaplatiť do eurovalu v hotovosti. Podiel Slovenska na trvalom eurovale je 659 miliónov eur. Pôvodne to bolo tak, že to bude päť ročných splátok. To už nie je pravda. Tento rok budeme platiť do eurovalu 260 miliónov a síce 130 miliónov od podpísania zmluvy do 15 dní. Druhých 130 miliónov na jeseň a v roku 2013 a 2014 budeme musieť  doplatiť zvyšné tri splátky. Čiže do roku 2014 odíde fyzicky 659,2 milióna eur. To je náš príspevok do časti tých 80 miliárd. Potom je druhý príspevok, do tých 620 a podiel Slovenska na trvalom eurovale je 5,1 miliardy eur. Tam je to teraz spravené prefíkane. To je, že schmatne schválený kapitál, ale nesplatený. No a kedy bude splatený? Tak sú tri možnosti, ako tento kapitál môže byť splatený. v tom EMS to je Rada guvernérov (to sú ministri financií členských krajín eurozóny), potom Správna rada (to sú úradníci, každý minister financií menuje ešte nejakého úradníka) a potom je tam generálny riaditeľ. Trvalý euroval ma tri úrovne rozhodovania. No a teraz sa vrátim k tomu, čo som hovoril. Tých 5,1 miliardy eur, ktoré budeme musieť niekedy splatiť, to je podiel Slovenska na trvalom eurovale (ESM), na tom schválenom, ale ešte nesplatenom imaní.

Rada guvernérov ECB a kapitál na požiadanie

Rada guvernérov ECB môže požiadať tzv. kapitál na požiadanie. Rada guvernérov ECB, ktorá pozostáva z ministrov financií, jednohlasne môže povedať, trhy sú nervózne (to je taký obľúbený argument), zvýšime hotovostný podiel z 80 miliárd eur na 400 alebo na 700 miliárd eur a tomu sa hovorí mať kapitál na požiadanie. Alebo na 160, to by bolo zdvojnásobenie a v tom prípade by muselo Slovensko poslať ďalších 659 miliónov eur. Náš minister financií môže povedať, že ja s tým nesúhlasím. Môže mu to vláda prikázať, ale minister financií má imunitu. Minister financií a aj zástupca Slovenska v správnej rade (to je ten úradník), alebo ktokoľvek v tom trvalom eurovale (ESM), budú mať imunitu. My sme dokonca podľa zmluvy o trvalom eurovale povinní to vniesť do nášho Trestného zákonníka, kde napíšeme, že títo ľudia, ktorí zastupujú Slovensko v eurovale majú imunitu. Čiže je jedno, čo tam minister financií spraví. Nemôže sa mu nič stať. Minister financií nenesie žiadnu zodpovednosť.

Čiže prvá možnosť je, že Rada guvernérov ECB, teda ministri financií si len tak povedia „teraz treba doplatiť“ a majú kapitál na požiadanie.  Druhá možnosť je, keď dôjde k akejkoľvek strate, napríklad takým spôsobom, že trvalý euroval vykúpi dlhopisy Grécka, tie poklesnú na hodnote a on ich následne predá. Alebo euroval pôjde zachraňovať nejakú banku a tam dôjde k odpisu dlhu. Skrátka, keď akýmkoľvek spôsobom euroval vyrobí stratu, tak na vykrytie straty môže už nie Rada guvernérov jednohlasne, ale Správna rada jednoduchou väčšinou (jednoduchá väčšina je 50,1% alebo 50% plus jedna akcia), môže rozhodnúť o doplatení a získať tak ďalší kapitál na požiadanie. Napríklad stačí, keď si to povie Francúzsko, Taliansko, Španielsko – traja úradníci. Francúzsko bude mať na eurovale, na trvalom eurovale podiel 20,39%, Taliansko 17,9%, Španielsko 11,9, dokopy je to tesne cez 50, traja ľudia si povedia, vznikla strata, potrebujeme ďalší kapitál.

Slovenské záväzky voči trvalému eurovalu

Slovensko bude povinné kedykoľvek na požiadanie fyzicky platiť do trvalého eurovalu. Bavíme sa všeobecne o sume až do 700 miliónov eur. Ešte horšie je to v prípade, že by tento trvalý euroval samotný ako subjekt verejného práva, sa mal dostať do omeškania s akoukoľvek platbou, bez ohľadu na to, z akého dôvodu. Keď bude trvalému eurovalu čo i len hroziť, aby sa dostal do omeškania, tak môže generálny riaditeľ ESM vyzvať všetky krajiny, ktoré sú potom povinné (teraz prečítam doslova, to je článok 9 odsek 3), ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v trvalom eurovale ESM (potenciálny nedostatok, to je také dosť vágne), generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr, s cieľom zabezpečiť, aby trvalý euroval ESM mal dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške a k dátumu splatnosti. No a pokračuje to, členovia trvalého eurovalu, teda aj Slovensko sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa splnia do siedmich dní od doručenia. Jeden jediný človek bude môcť poslať mail „chlapci platiť, lebo hrozí, že ja budem s niečím, s akoukoľvek platbou meškať“. Pritom treba ešte povedať, že trvalý euroval už nie je len o záchrane krajín, trvalý euroval môže už zachraňovať aj banky, môže zachraňovať banky dokonca v takých krajinách, ktoré samotné problémy nemajú, napríklad francúzske banky. Skrátka, keď generálny riaditeľ ESM zavolá, Slovensko bude platiť.

Odvolanie generálneho riaditeľa ESM

No tak teraz by sa dalo povedať „odvolajme generálneho riaditeľa ESM“, lenže generálneho riaditeľa trvalého eurovalu menuje a odvoláva Rada guvernérov ECB, takzvanou kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina znamená, že na odvolanie generálneho riaditeľa ESM treba 80%. Ale ako som už hovoril, podiel Francúzska je 20,39%. Čiže bez Francúzska generálneho riaditeľa ESM nie je možné odvolať. Ale povedzme, že sa šéfom trvalého eurovalu stane Francúz. Ten potom môže zablokovať odvolanie a robiť akékoľvek obchody. Má imunitu. Dokonca sa píše v článku 35 odsek 3, že jediný, kto nesmie byť imunity zbavený, je práve generálny riaditeľ ESM. Všetci ostatní môžu byť zbavení, on nesmie byť zbavený ani imunity, ani mlčanlivosti. No a takýto človek tam teraz päť rokov môže vyzývať krajiny na doplatenie kapitálu na požiadanie. A my, trúby vrátane Slovenska, sa zaväzujeme bezpodmienečne a neodvolateľne, že do siedmich dní budeme platiť akúkoľvek čiastku od 0 do 620 miliárd eur, ktorá sa preráta na podiel Slovenska na trvalom eurovale, čiže od 0 do 5,1 miliárd eur.

Nebezpečné zmeny v zmluve o trvalom eurovale

Ďalšia vec, na ktorú by som chcel upozorniť v podobnej zmluve je to, že prvá verzia zmluvy k trvalému eurovalu bola zverejnená približne v marci 2011. Tam článok 12 odsek 2 obsahoval takúto formuláciu (aha, rád by som ešte vysvetlil, prečo raz používam EMS a raz ESM. EMS je po slovensky- Európsky mechanizmus pre stabilitu a ESM je po anglicky- European Stability Mechanism, čiže EMS a ESM je to isté), keď sa členovi EMS v súlade s postupmi s Medzinárodným menovým fondom poskytne finančná pomoc, bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora. Tento odsek vypadol a je nahradený: Vo výnimočných prípadoch sa môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora. Vo výnimočných prípadoch sa môže zvážiť – tak to je formulácia dnes a tá pôvodná bola očakáva sa to. Ani to nebolo nijak záväzné, že očakáva sa, ale teraz je to už úplne nič. No takže súkromný sektor sa fakticky podieľať nebude, pričom/…./keď sme investovali, tak nech si to skrátka odnesú.

Zapojenie súkromného sektora sa rovná bankrotu krajiny

Kollár: Ja len doplním Richarda, aby vedeli všetci prítomní, že zapojenie súkromného sektora rovná sa bankrot krajiny. Len slovíčko bankrot alebo bankrot krajiny bruselskí úradníci neradi používajú. Dokonca slovíčko bankrot je skoro zakázané v Bruseli použiť (Bankruptcy v preklade z angličtiny), preto sa vymyslelo miesto slova bankrot slovíčko PSI ako Private sector involvement (PSI), čiže účasť súkromného sektora. Učasť súkromného sektora to je namiesto slovíčka bankrot. Čiže, keď Richard hovoril o tom, že v tej zmluve o trvalom eurovale z marca minulého roka, v tom drafte pôvodne bola taká vlažná formulácia, teraz nie je táto formulácia takmer žiadna. Čiže len aby sme nehovorili o bankrote. Lebo účasť súkromného sektora znamená, že nie sú veritelia. Teda nedostanú včas zaplatené od dlžníckej krajiny a teda dochádza k tomu hair-cutu, k tomu strihaniu tej istiny. Čo sa prakticky stalo je to, že dokonca odtiaľ vypadla spoluúčasť Private sector involvement (PSI), čiže účasť súkromného sektora. Takže podiel súkromného sektora nie je v podstate žiaden.

Euroval nesmie byť žalovaný a jeho priestory a dokumenty sú nedotknuteľné

Sulík: Ešte k tomu generálnemu riaditeľovi by som doplnil, má teda imunitu, jediný nesmie byť imunity zbavený, podlieha mlčanlivosti a toto samozrejme platí aj pre celkový trvalý euroval ESM. Trvalý euroval ESM je fakticky bez kontroly. Nesmie byť žalovaný. Priamo v zmluve je napísané, žiadna krajina nesmie za žiadnych okolností trvalý euroval EMS žalovať, to je rovno vylúčené zo zmluvy, skrátka nesmie byť žalovaný. Takisto trvalý euroval ESM má imunitu, vzťahujúcu sa na všetky objekty a písomnosti.

Otázka: Trvalý euroval nemôže byť žalovaný ani zo strany súkromného sektora alebo občanov?

Sulík: Žiadna krajina nesmie žalovať trvalý euroval. Predpokladám, to sú najmä vlády a štáty.

Zmluva o trvalom eurovale – najväčšie hriechy

  • Už som vravel, že bude možné zachraňovať aj banky. Nielen štátnu, súkromnú, ale akúkoľvek banku bude možné zachrániť.
  • Bude možné vykupovať štátne dlhopisy na primárnych trhoch, to je asi jeden z najväčších hriechov, ktoré môžu byť s verejnými peniazmi napáchané. Všetkým národným bankám je to zakázané, lebo to je to, čo podporuje infláciu, keď sa v podstate vytlačia peniaze a kúpia sa za ne štátne dlhopisy, tak sa výrazne znehodnocujú, preto to majú národné banky zakázané. Teraz dali do toho trvalý euroval. Čiže trvalý euroval si môže požičiavať od Európskej centrálnej banky peniaze. ECB–čka sa rozhodne zaplaviť trh peniazmi, aby si požičali akúkoľvek sumu a môžu potom priamo vykupovať štátne dlhopisy, čiže financovať štáty, ktoré môžu robiť ďalej deficity. Tak aj toto im bude dovolené.
  • Celkovú sumu bude možné navýšiť ihneď po vstupe do platnosti. Ešte v tom pôvodnom znení zmluvy bolo, že po piatich rokoch sa môže prehodnotiť celková suma a teda zvážiť, či nemá byť navýšená. Teraz je to tak, že ihneď ako vstúpi zmluva do platnosti sa môže – To si už vlastne pripravili pôdu na to, že to schválime, (horko ťažko) a potom už dôjde k navýšeniu. To je presne tá salámová metóda.
  • O použití peňazí a rozhodovaní, ktorú krajinu ideme zachraňovať. Na to bolo pôvodne nutných 100% hlasov, čiže jednohlasne sa museli dohodnúť. Teraz stačí iba 85% hlasov, čo je nejakých 6, 7 krajín. Avšak v prípade, že Európska centrálna banka ECB a Európska komisia povedia, že ide o núdzový prípad, čo v podstate povedia  kedykoľvek – si zavolajú a dohodnú sa, vtedy stačí iba 85%, naše peniaze budú použité na záchranu povedzme Grécka alebo Portugalska bez toho, aby sme s tým vôbec súhlasili. Lebo veď stačí 85%. To je teraz taký nový článok, ktorý tam pribudol, článok 4 odsek 4. Keď niektorý člen nesplatí imanie (lebo Grécko nesplatí, to je logické), tak nie že sa povie dobre, tak celkové imanie bude nižšie, nie, podiel tej krajiny sa rozráta na všetky ostatné. To znamená, náš podiel je 659 miliónov eur, čo budeme platiť ihneď a 5,1 miliardy eur, čo budeme platiť na požiadanie. Ale skutočnosť bude taká, že keď Španielsko je ďalší kandidát, ktorý do tohto zrejme veľa platiť nebude, lebo im v podstate krachujú banky a oni sami robia veľké deficity a sami možno požiadajú (totiž krajina, ktorá požiada o pomoc už platiť nemusí), tak nám teda hrozí, že budeme ešte viacej platiť.
  • Záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu majú prednosť. Ak napríklad Grécko prestane platiť svoje záväzky a dôjde tam ku krachu, úplne prvý bude upokojený Medzinárodný menový fond až potom trvalý euroval. Kľudne sa môže stať, že nejaká krajina, ktorá je totálne v bankrote a ten bankrot sa predlžuje a teda každým dňom sa zhoršuje ich situácia.. (povedzmeže v Grécku, lebo tam sa bankrot predlžuje už dva roky). Predlžovať bankrot súkromnej firme je trestný čin, mimochodom a tu sa teda pokojne môže stať, že keď dôjde k vyhláseniu platobnej neschopnosti, že tie pôvodné záväzky budú upokojené desiatimi, pätnástimi percentami a potom sa naozaj môže stať, že napríklad Medzinárodný menový fond, on si príde na svoje a tu už neostane nič pre trvalý euroval. Takže záväzky voči MMF majú prednosť a dokonca v tejto zmluve je napísané, že trvalý euroval môže poskytovať peniaze už aj vtedy, keď len hrozí, že sa niektorému štátu zhorší zvyčajný prístup k financovaniu. To som teraz citoval, čiže oni len môžu povedať, my máme obavu, že doteraz sme platili bežne 5% alebo 4% a máme obavu, že sa to môže zhoršiť, že môže byť sedem alebo osem a preto ideme radšej preventívne požiadať, že aj vtedy môžu byť peniaze poskytnuté.

Tak toto sú tie najdesivejšie veci na zmluve o trvalom eurovale.

Slovensko v porovnaní so svojou priemernou mzdou bude do trvalého eurovalu platiť najviac

Na záver by som chcel povedať, že nie je pravda, že Slovensko bude platiť menej do trvalého eurvalu. Tieto sumy, ktoré som menoval, 659 miliónov eur v hotovosti a 5,1 miliardy eur na zavolanie, to sú znížené sumy a platí to len na deväť rokov. Počas tejto doby tie naše, my by sme mali pôvodne kúpiť viac akcií a normálne to znie, že fajn vec, lebo môžem si kúpiť akcie, tu je to, že musíme si kúpiť akcie /…/to je podnik, ktorý v podstate bude robiť straty, lebo bude financovať nezodpovedné krajiny a my budeme musieť  /…./ na rok  2021, čiže o menej ako deväť rokov, dokúpiť tie zvyšné akcie, aby náš podiel stúpol z 0,824% na tých 0,99. Dovtedy to bude zrejme ešte viac, lebo niektoré krajiny už vypadnú. Tak sa stane to, že Slovensko v porovnaní so svojou priemernou mzdou bude platiť úplne najviac, tak ako platí úplne najviac pri trvalom eurovale.

Jozef Kollár: Ja len na dovysvetľovanie, to, čo hovorí Richard, to je to čím sa chválil Ivan Mikloš jedného dňa, keď sa vrátil, že vyrokoval pre Slovensko od ESM lepší distribučný kľúč. Potom to opakoval v niektorých reláciách dookola aj Štefanec, že tým ušetril Mikloš pre Slovensko miliardu eur. Toto práve nie je pravda. Ten nový distribučný kľúč platí len na tú obmedzenú dobu, tých dvanásť rokov po vstupe do eurozóny a my už tri roky v eurozóne sme. Čiže ešte deväť rokov a potom to budeme musieť do trvalého eurovalu ESM celé doplatiť.

Otázka: To je pomerne ďaleko, ale to sú minimálne sumy, ktoré Slovensko bude platiť do trvalého eurovalu, ale v prípade  okamžitého navýšenia eurovalu, z tých 700 miliárd na ten  /…/ už sa vlastne hovorí dlho, tá suma okamžite stúpne v momente, hej?

Sulík: Áno, závisí to od toho, či to bude, keď sa navýši celkový objem, iba nejaký rámec, ak budeme iba ručiť nejakým kapitálom, že sme sa zaviazali splatiť, ale ešte sme to nesplatili (no jasné, že nemáme, museli sme si všetky peniaze požičať). Druhá možnosť je taká, že nám povedia, aby sme to rovno do trvalého eurovalu splatili, no a na toto už vonkoncom nemáme. Čiže áno, toto je ďalšie riziko. Toto sú také tie hlavné veci, ale úplne najväčší problém alebo najzávažnejší moment vidím v tej kombinácii toho, že Nemci povedali, že to teda radšej odložia zatiaľ a zároveň zmluva o trvalom eurovale nepozná žiadny exit, žiadne vystúpenie, ukončenie, nič. Čiže toto sú pomerne silné argumenty. Argumenty, ktoré by sa možno podarilo, my to aj navrhneme ako strana, jednoducho aspoň to odsuňme preto, lebo ten vývoj je teraz taký prudký v eurozóne, že tu kľudne sa môže stať, že o mesiac, dva, tri, bude svet vyzerať úplne inak.

Trvalý euroval – otázky

Čo sa týka trvaleho eurovalu, tak ja som práve skončil, ty tiež, tak poďme k otázkam.

Otázka: Keď tam dôjde cashová platba, akým spôsobom sa to premieta do štátneho rozpočtu, do deficitu?

Sulík:  V dohodovej správe je napísané, že tá prvá splátka do trvalého eurovalu, tých 659 miliónov, je vlastne rozdelená na päť splátok po 131,6 alebo sedem a prvá splátka ide z nejakých finančných aktív, ktoré štát má. Len sa vymenia aktíva, že vlastníme nejaké akcie alebo nejaké dlhopisy niekoho, tie sa predajú a kúpi sa toto. Takže prvá splátka neovplyvňuje deficit a zvyšné štyri krát 132 miliónov eur, to ide priamo do deficitu.

Kollár: Nemusíme predať nič. Jednoducho na účte štátnych finančných aktív v štátnej pokladnici  má štát nejaké peniaze, tak ako má korporácia na bežnom účte. Ak tieto peniaze použije na prvú splátku, tých 132 miliónov eur z tých piatich splátok vlastne jedno aktívum sa vymení za iné aktívum, čiže cashové peniaze na účte štátu, v štátnej pokladnici, sa vymenia za kapitál v nominálnej hodnote 132 miliónov eur. Čiže to sa volá finančná transakcia, ktorá nič nenásobí, nedelí a nedvíha verejný dlh. Ale to je 132 miliónov z 5,7 miliardy, to len aby bolo jasné o akých sumách hovoríme.

Sulík: Teraz ideme do trvalého eurovalu platiť tých 159 miliónov.

Kollár: No ja viem, ale to, že nezvýši verejný dlh Slovenska len tá prvá splátka, nezvýši hrubý verejný dlh Slovenska.

Sulík: Veď aj dočasný, no áno aj fiškálna zmluva vraví 60% celkový dlh a napríklad aj dočasný euroval, ktorý už Gréci tak usilovne vyčerpali, tak nám to zvýšilo verejný dlh zo 47% na 50,2%. To už sa fyzicky stalo. Slovensko už  má verejný dlh vyše 50%. Ešte v roku, druhý rok, čo tu strašil Fico, v 2007 roku malo Slovensko dlh 27%. Dnes máme dvetisícjedenásty, povedzme, lebo ten je ukončený, alebo časť dvetisícdvanásteho a už je dlh Slovenska vyše 50,2%. To je Grécka cesta, keď si pozriete vývoj gréckeho dlhu v osemdesiatom prvom roku. Keď /…./, teda otec toho, čo bol donedávna premiérom nastúpil k moci, tak mali tiež 27% (zhodou okolností to isté číslo) a keď si pozriete akou rýchlosťou, lebo on sa dostal za osem rokov svojej vlády na 90%. Takou istou rýchlosťou postupuje Slovensko za štyri roky. Už máme z 27% na 50%.

Otázka: /…./ tých poberateľov, nie?

Sulík: No ešte zopár problémov. Krajina, ktorá sa stane poberateľom, to nie je len dlh. Tam musí byť splnených viacero faktorov. Musí to byť aj také, že pomerne nízka produktivita práce, nejaká nezamestnanosť vysoká, aby sa patrilo mať ratingy.

Kollár: Nízka konkurencieschopnosť.

Otázka: Nízku konkurencieschopnosť tú máme.

Sulík: Nízka konkurencieschopnosť a tak ďalej. No nemáme  všetko a nechcime to mať, ale potom z toho sa vylízať. Gréci v podstate nemajú šancu, preto.., ja by som vám rád teraz ukázal jeden graf, ktorý som len prednedávnom objavil. Tak táto krivka, toto je index priemyselnej produkcie v Grécku, ktorý začína tu dole, je rok 1970. Takže im od roku 1970 a tu hore ten najvyšší bod nebudete veriť je rok, kedy vstúpili do eurozóny. Dokým vstúpili do eurozóny, tak bolo to, že raz hore, raz dole, celkovo sa dá povedať, že im priemyselná produkcia stúpala. Ako vstúpili, tak sa to ešte pár rokov, od dvetisícsiedmeho, toto je asi šesť alebo sedem rokov, tak sa im to ešte pár rokov tak držalo, že to kulminovalo, pretože dokázali to povedzme aj tými úvermi vykompenzovať a tým stúpajúcim zadlžovaním za posledné štyri roky im ide priemyselná produkcia prudko dole. Dnes sú tam, kde sa nachádzali v roku 1975, čo sa týka priemyselnej produkcie a ako pokles, to sa dá hrozne rýchlo, ale veď videli sme predtým od roku 1975 do roku 2001. V 2002 vstúpili do eurozóny, čiže 25 rokov. To, čo im rástlo 25 rokov, tak im teraz kleslo za štyri roky. Ale späť to za štyri roky nevrátia. Fabriky sú zastaralé a zákazníci sú dávno preč. Zamestnanci sú niekde inde alebo na podpore a obnoviť priemyselnú produkciu, keď tie štyri roky klesá, budú teraz obnovovať dvadsať rokov. Euro Grécko v podstate zabilo, dá sa to tak povedať. Im to zničilo celú alebo väčšinu priemyselnej produkcie.

Otázka: Napriek tomu, že sa zabili sami svojou povahou, svojimi chybnými krokmi.

Sulík: Konkrétne Gréci áno. Gréci dokázali skrachovať za posledných 200 rokov päťkrát, teraz idú skrachovať šiestykrát. Ale také Portugalsko, Španielsko, tak im to euro (a Španielsko podľa mňa ešte solídne hospodárilo, to bol súkromný sektor, ktorý nafúkol tú realitnú bublinu a že Španielsko vo svete nie je vláda a majú takisto aj ich euro, aj Grécko), Španielsko, im to euro tak dalo zabrať, že jediné, čo im pomôže, je vystúpiť. Že Grécko alebo Portugalsko vedia vystúpiť, to nie je až taký problém. Španielsko  vystúpiť nevie, lebo je moc veľké na to. Španielsko keby vystúpilo, tak sa očakáva silná devalvácia ich novej meny. Španielsko je dosť veľké na to, aby bolo zabezpečené. To by už potom skôr zrejme vystúpilo Nemecko.

Otázka: Dobre, ale časť nejakých eurobankoviek možno okolkovať, zobrať /…./ a rozdeliť to nejako, to sa nedá?

Sulík: Dať sa to dá, ale to je v krajine, ktorá má desať miliónov obyvateľov, je to niečo iné ako krajina, ktorá má  štyridsať alebo päťdesiat.

Kollár: Ale vy myslíte v celej eurozóne devalvovať euro alebo…?

Otázka: V časti.

Sulík: To sa nedá, veď euro je len jedno, to je ten problém. Euro je len jedno, nedá sa.

Kollár: Poliaci robili takú reformu, že škrtli z poľských zlotých tri nuly, čiže tisíc.

Sulík: My môžeme pridať.

Kollár:  Len Poliaci to urobili preto, lebo to mohli urobiť v rámci  Poľskej republiky, kde existoval na národnej úrovni nejaký konsenzus, ale viete, že každá devalvácia tej meny znehodnocuje úspory a nemecký sporiteľ si nenechá pasívne sa pozerať na to, ako sa znehodnocujú úspory v Nemecku. Čiže v rámci celej eurozóny je to nemysliteľný krok toto, čo hovoríte.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.