Treba uznať, grécki politici vedia ako na to. Presne pochopili, že keď raz krajiny eurozóny pošlú peniaze, nebudú s tým môcť len tak prestať. Preto aj zvyknem hovoriť, že Rubikon pri záchrane eura bol prekročený 24. 3. 2010, kedy bola odklepnutá prvá pôžička Grécku (vďaka SaS sa Slovensko tejto pôžičky nezúčastnilo).
Nová grécka vláda sa nechystá šetriť
A potom, čo sa zjavil na scéne Tsipras (terajší šéf opozície) so šialenými predstavami o fungovaní štátu, sú zrazu Samaras (terajší premiér a bývalý šéf opozície) s Venizelosom (šéf najmenšej vládnej strany a bývalý minister financií) pre Brusel viac než dobrí. To všetko dáva do rúk novej gréckej vláde slušný vydieračský potenciál. A preto ani táto vláda sa nemusí ponáhľať s rušením 13. a 14. platov, či nebodaj prepúšťaním úradníkov a už vôbec sa nebude ponáhľať s privatizáciou.
Varovania, vyhrážky a požiadavky Grécka
Zato minulý týždeň, v prítomnosti Barossa, varoval Venizelos, že vylúčenie Grécka z eurozóny by bolo pre eurozónu samovraždou. Tejto otvorenej vyhrážke nasledovala včera jasná požiadavka. Zástupca ministra financií, Christos Staikouras, oznámil, že „hotovostné rezervy sú na nule“ a nech eurozóna niečo urobí, lebo Grécko „má problém s dlhopismi splatnými 20. augusta“.
A tak sa môžeme tešiť na tretí záchranný balíček.
Vytlačiť článok
Autor článku 
