Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Eurovoľby a ich volebná účasť v minulosti a dnes

Volebná účasť a eurovoľbyEurovoľby v poslednom období trpia veľmi nízkou volebnou účasťou. Posledné voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009 oslovili už len 43% voličov. No aj keď eurovoľby nikdy nepatrili k tým najpopulárnejším voľbám, v minulosti bola predsa ich popularita menej zahanbujúca.

Čo spravila Európska únia zle a ako možno volebnú účasť zvýšiť? Bude aj v májových voľbách do Európskeho parlamentu podobne nízka volebná účasť? A akú kurióznu úlohu zohralo Slovensko pri meraní účasti v doterajších eurovoľbách?

Na tieto a ďalšie otázky vám odpovie nasledujúci článok.

Stále nižšia volebná účasť v eurovoľbách

Prvé eurovoľby sa konali v roku 1979. V týchto voľbách dosiahla volebná účasť skromnú, no stále slušnú volebnú účasť vo výške 62%. Európska únia možno očakávala, že na voľby do Európskeho parlamentu jednoducho Európania zatiaľ nie sú zvyknutí, a tak je nárast volebnej účasti len otázkou času.

Ďalšie eurovoľby v roku 1984 však tieto priania nepotvrdili – k urnám prišlo ešte menej voličov, tento raz už len 59%. Nanešťastie, nešlo len o dočasné zaváhanie voličov, ale o pevný trend, ktorý trvá až dodnes. V každých ďalších voľbách do europarlamentu bola totiž volebná účasť nižšia ako v tých predošlých. Svoje dno tak volebná účasť dosiahla v eurovoľbách 2009, v ktorých hlasovalo už len 43% voličov.

Prečo voľby do europarlamentu ľudí nezaujímajú

Európska únia bola od svojho počiatku v podstate nedemokratická. Na jej rozhodovanie nemali voliči žiaden priamy vplyv, a tak Európska únia zaviedla do Európskeho parlamentu demokratické hlasovanie – aby uspokojila svojich kritikov a dala ľuďom možnosť zúčastniť sa na jej fungovaní.

No aj keď bol Európsky parlament jedinou demokratickou inštitúciou Európskej únie, jeho právomoci boli skôr symbolické. Voliči tak mohli voliť koľko len chceli, na smerovanie Európskej únie mali však prakticky zanedbateľný vplyv. Nízka volebná účasť v eurovoľbách tak bola len logickým dôsledkom frustrácie ľudí zo zbytočnosti ich hlasovania.

Rekordne nízka volebná účasť na Slovensku

Svoju úlohu v štatistikách o volebnej účasti v eurovoľbách zohralo aj Slovensko. Aj keď sa tu voľby do Európskeho parlamentu konali len dvakrát, v obidvoch prípadoch bola volebná účasť najnižšia v histórii Európskej únie. V roku 2004 sa k urnám dostavilo len 16,96% voličov, teda zhruba každý šiesty občan. Výrazne lepšie to nebolo ani v posledných eurovoľbách v roku 2009. Vtedy voľby do Európskeho parlamentu oslovili len 19,63% Slovákov.

Eurovoľby 2014 a volebná účasť

Európska únia našťastie pri tvorení Lisabonskej zmluvy konečne pochopila, ako možno volebnú účasť zvýšiť – posilnením právomocí Európskeho parlamentu. Po nastávajúcich voľbách do Európskeho parlamentu tak europoslanci nebudú len ospravedlnením za nedemokratickosť Európskej únie, ale budú mať ako inštitúcia reálnu moc.

Europoslanci napríklad budú môcť voliť predsedu Európskej komisie, schvaľovať rozpočet Európskej únie, rozhodovať o veľkej časti prijímanej legislatívy a rozhodovať napríklad aj o vstupe nových krajín do EÚ. Tieto nové právomoci dávajú eurovoľbám konečne patričnú dôležitosť. Rozdiel v zložení Európskeho parlamentu totiž skutočne bude mať veľmi výrazný dopad na smerovanie a fungovanie Európskej únie.

No ešte viac ako posilnené právomoci môže volebnú účasť zvýšiť aktuálna kríza Európskej únie. Počas nej Európska únia vykonala množstvo nesprávnych rozhodnutí a v niektorých oblastiach sa vydala po nesprávnej ceste ešte okatejšie a rýchlejšie ako predtým. Po piatich rokoch tak voliči budú mať konečne príležitosť vyjadriť svoj názor na to, či sa Európska únia uberá správnym smerom. A vďaka tomu môže napokon aj volebná účasť v eurovoľbách stúpnuť.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.