Euroval 1 alebo dočasný euroval je pojem zaužívaný pre Európsky finančný stabilizačný nástroj (European Financial Stability facility – EFSF). Vznikol v roku 2010 ako dočasný medzivládny nástroj založený na úverových garanciách od Medzinárodného menového fondu (MMF). Funkciu výkonného riaditeľa záchranného a stabilizačného fondu zastáva Nemec Klaus Regling.
Dočasný euroval bol založený ako zdroj pomoci pre zadlžené krajiny eurozóny, ktoré svojou ekonomickou situáciou ohrozujú stabilitu jednotnej európskej meny euro. Vznik dočasného eurovalu je úzko spätý s ekonomickou krízou v Grécku, z dôvodu ktorej dočasný euroval vznikol.
Hovorovým pomenovaním pre dočasný euroval je euroval 1 a v širšom a jednoduchom zmysle sa jedná o súbor nástrojov, ktoré Európska únia využíva pre snahu o záchranu zadlžených štátov eurozóny.
Akú rolu zohrávajú členské krajiny eurozóny v dočasnom eurovale?
Členské krajiny eurozóny v dočasnom eurovale zastávajú pozíciu ručiteľa za peniaze, ktoré si na prefinancovanie svojej ekonomickej situácie požičia členský štát eurozóny nachádzajúci sa v zlej ekonomickej situácii.
Dočasný euroval znamená pre ostatné členské krajiny eurozóny uhradenie pôžičky zadlženého štátu v prípade, že vláda štátu, ktorý dočasný euroval čerpá, nedokáže svoj dlh splatiť.
Kapacita dočasného eurovalu (euroval 1)
Kapacita dočasného eurovalu bola pôvodne stanovená na 440miliard eur a dosahovala tak efektívnu úverovú kapacitu približne 250 miliárd eur. V roku 2011 členské štáty eurozóny ratifikovali reformu dočasného eurovalu a naplnenie efektívnej úverovej kapacity dočasného eurovalu na 440 miliárd eur, čiže na 779,8 miliardovú kapitálovú základňu.
Podiel Slovenskej republiky na dočasnom eurovale, približne 1% , sa týmto odsúhlasením navýšil z pôvodných 4,37 miliardy eur na 7,72 miliardy eur. Dočasný euroval nadobudol právomoc poskytovať preventívne úvery všetkým krajinám eurozóny, nadobudol kompetenciu využiť prostriedky rovnako pre rekapitalizáciu bánk, ako aj pre nákup dlhopisov rizikových štátov na sekundárnom trhu.
Finančné manévrovanie EFSF spôsobilo pád vlády Ivety Radičovej
Schválenie rozsiahleho priestoru a kompetencií EFSF pre finančné manévrovanie, ako aj dodatočné schválenie naplnení a posilnenie dočasného eurovalu (EFSF), boli dôvodom pre pád vlády Ivety Radičovej v roku 2011.
Hlasovanie o posilnení vyššie uvedených kompetencií a finančného manévrovania v nákupe dlhopisov rizikových štátov na sekundárnom trhu, ako aj navýšenie finančného objemu dočasného eurovalu, či využitie prostriedkov pre rekapitalizáciu bánk, bolo na Slovensku spojené s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radičovej. Strana SaS na čele s Richardom Sulíkom toto navýšenie z dôvodu, že „ dočasný euroval krízu nevyrieši, akurát predlžuje vlievaním miliárd do Grécka agóniu“, navýšenie dočasného eurovalu nepodporila.
Euroval 1 čerpajú aj ďalšie krajiny eurozóny
Finančné prostriedky zo záchranného mechanizmu euroval 1 vo výške 85 miliárd eur čerpá od novembra roku 2010 aj Írsko. Od apríla roku 2011 je sumou 78 miliárd eur z dočasného eurovalu financované aj Portugalsko. EFSF sa od schválenia v marci roku 2012 podieľa aj na financovaní druhého záchranného programu pre Grécko. Financovanie rekapitalizácie španielskych bánk bude z dočasného eurovalu (EFSF) presunuté do ESM (European Stability Mechanism – Európsky stabilizačný mechanizmus), tzv. trvalého eurovalu.
Dočasný euroval – TOP 7 faktov
• Dočasný euroval, oficiálne známy ako Európsky nástroj finančnej stability, EFSF alebo euroval 1 je finančný nástroj, ktorý bol vytvorený s cieľom pomôcť problémovým krajinám eurozóny.
• Dočasný euroval vznikol po tom, ako krajiny eurozóny pomohli Grécku. Pomoc Grécku mala podobu štandardnej pôžičky medzi krajinami. Dočasný euroval túto pomoc posunul na systémovú úroveň, aby mohol podať ruku v núdzi aj iným krajinám eurozóny.
• Dočasný euroval vznikol v máji 2010. Malo ísť len o limitovaný nástroj a pôžičky mali byť poskytnuté len krajinám, pri ktorých sa reálne predpokladalo, že ich budú vedieť splatiť. Pomoc bankám bola zakázaná.
• 13. októbra 2011 bolo schválené rozšírenie dočasného eurovalu. Po tomto kroku narástol dočasný euroval zo 440 mld. eur na 780 mld.. Súčasne sa tiež výrazne rozšírili jeho kompetencie.
• Pre schvaľovanie rozšírenia dočasného eurovalu padla slovenská vláda. Strana SaS s podporou tohto rozšírenia nesúhlasila, keďže to bolo proti predchádzajúcej vládnej dohode aj proti vlastným pravidlám EÚ.
• Slovensko ručí v dočasnom eurovale za 7,73 mld. eur. Toľko štát vyberie za 7 rokov na spotrebných daniach z benzínu a nafty alebo za 60 rokov na daniach z príjmu od živnostníkov. Je to tiež 23-násobok sumy, ktorá putuje ročne na všetky vysoké školy.
• Slovensko pri dočasnom eurovale platí v pomere k jeho čistému bohatstvu najviac. Priemerný Slovák musí na podiel v dočasnom eurovale pracovať až 299 hodín. To je druhý najvyšší počet hodín v eurozóne.
Vytlačiť článok
