Euroval Slovensko | Richard Sulík - Šialenstvo menom euroval

Vystúpenie Richarda Sulíka v rámci rozpravy pred hlasovaním o trvalom eurovale (oficiálne Európsky mechanizmus pre stabilitu EMS), na pôde NR SR – 21. Júna 2012. R. Sulík vysvetľuje poslancom skutočný účel trvalého eurovalu, ktorý je ničím iným ako presunom peňazí v rámci eurozóny a to z krajín, ktoré vedia hospodáriť, do krajín ktoré hospodáriť nevedia a ani nechcú.

Euroval 1 | Dočasný euroval

(Európsky finančný stabilizačný nástroj – EFSF)

V prvej časti rozpravy Richard Sulík predkladá poslancom Národnej rady (keďže mnohí tematike o dočasnom eurovale nerozumejú, ale ktorých poslaním je zastupovať a hájiť svojim hlasovaním záujmy svojich voličov) desiatky nevyvrátiteľných štatistík a faktov, ktoré dočasný euroval napáchal.

Denné negatívne správy len potvrdzujú scestnosť myšlienky a účelu dočasného eurovalu. Myšlienka, ktorá priviedla na kolená grécku ekonomiku, zvýšila v krajine nezamestnanosť (u mladých na úroveň hanebných 58% – august 2012) a priniesla ďalšiu radu ekonomických aj spoločenských negatív, ktoré Európa doteraz ešte nepoznala. Nehovoriac o rastúcej zadlženosti krajín, ktoré hospodáriť vedia avšak snahou zachrániť krajiny, ktoré hospodáriť nedokážu a ani nechcú, sa nebezpečne približujú k týmto krajinám.

Lídri európskej komisie | Skvelý príklad pre naše deti

No absolútnou čerešničkou, ako to pán Sulík pekne zosumarizoval, je porušovanie zmlúv a falšovanie údajov lídrov Európskej komisie, ktorým okrem iného nerobí problém;
– klamanie; Predseda Euroskupiny – Jean-Claude Juncker “Keď je situácia vážna, treba klamať” (Apríl 2011),
– korupcia; Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) – Christine Lagarde čelí vyšetrovaniu, lebo v rozpore s pravidlami vyplatila súkromnému podnikateľovi sumu 285 miliónov eur
– odmeňovanie za neschopnosť ešte vyššími funkciami; Predseda Európskej komisie – Jose Manuel Barroso, bývalý portugalsky premiér nesie spoluzodpovednosť za žalostný stav portugalských finanancií
– vymenovanie nekvalifikovaných ľudí do vysokých funkcii; Predseda Európskeho parlamentu – Martin Schulz sa nezmohol ani len na to, aby si spravil maturitu
– prideľovanie si neobmedzenej moci a beztrestnej nezodpovednosti; Generálny riaditeľ ESM, ktorý nebol demokraticky volený, bude rozhodovať o stovkách miliardách eur, zatiaľ čo bude chránený imunitou a túto imunitu mu nie je možné odňať.

Fico euroval | Kam sa podela sociálna politika Róberta Fica, ktorú sľuboval voličom pred voľbami

To je otázka, ktorú pán Sulík kladie Róbertovi Ficovi už od začiatku prevzatia vlády a zahájených ekonomických reforiem, ktoré začalo nasledovať prepúšťaním ľudí a zvyšovanie dlhu Slovenska.

Aby to však nestačilo, tak vláda na čele s Róbertom Ficom, sa za celý slovenský národ rozhodla prispieť sumou 1,2 mld. eur na záchranu súkromných španielskych bánk (pričom Slovensko si banky zachránilo samo), aby tak udržal životnú úroveň španielom.

…samozrejme, to je suma o ktorú musí teraz Róbert Fico ošklbať a ožobráčiť občanov Slovenska, pričom naša životná úroveň je niekoľko násobne nižšia ako životná úroveň španielov.

Euroval 2 | Trvalý euroval

– Európsky stabilizačný mechanizmus (European stability mechanism ESM)

Druhá časť rozpravy Richarda Sulíka je venovaná nebezpečnosti niekoľkých bodov zmluvy o trvalom eurovale (Euroval 2), o ktorej poslanci budú za niekoľko hodín hlasovať.

Trvalý euroval | Podpísaním zmluvy by sme spečatili osud každého novorodenca

Richard Sulík upozorňuje a vysvetľuje poslancom jednoduchou slovenčinou, že svojím hlasovaním za zmluvu o trvalom eurovale, by vložili každému občanovi Slovenskej republiky (vrátane tých, ktorí právo voliť ešte nemajú ako aj tým nenarodeným) hlavu do slučky.

Totiž po odsúhlasení a podpísaní trvalého eurovalu nie je možné z eurovalu 2 vystúpiť, zmluvu o trvalom eurovale nie je možné vypovedať, založiť či darovať.

Trvalý euroval | Budeme platiť peniazmi, ktoré Slovensko nemá

Richard Sulík ďalej poslancom opakovane vysvetľuje a zdôrazňuje, že podpísaním zmluvy o trvalom eurovale sa zaväzujeme splatiť peniaze, ktoré Slovensko ani nemá.

Preto si ich budeme musieť najprv požičať z bánk, s nemalými úrokmi. Tento akt by nás však obrovskou rýchlosťou priblížil k hranici, kde začne mať Slovensko veľké ekonomické problémy, ktoré sa prejavia existenčnými problémami, už aj tak narastajúceho počtu slovenských rodín, ktoré ledva žijú z výplaty do výplaty.

Argumenty za a proti trvalému eurovalu

Keďže máme dostupné štatistiky a dôkazy, že dočasný euroval (euroval 1) zlyhal, ešte viac peňazí vyzbieraných od krajín, ktoré vedia zodpovedne hospodáriť a posielať ich do krajín, ktoré ani nemajú záujem svoju ekonomickú situáciu napraviť, trvalý euroval (euroval 2) nič nevyrieši, iba celkovú ekonomickú situáciu v Európe zhorší.

Čo je zaujímavé je, že severné krajiny šetriť vedia, zatiaľ čo južné peniaze iba míňajú.

Euroval SaS | Riešenia strany SaS, riešenie pre Slovensko

Postoj strany SaS sa k eurovalu nezmenil, len sa dobou potvrdilo to, čo stále hlásala. Eurozóna je v existenčných problémoch a doterajšie opatrenia, porušovanie zmlúv, falšovanie údajov, klamstvá a korupcia lídrov Európskej únie sú preukázateľne škodlivé.

Jediným riešením vlády, je okamžite začať konať v záujme Slovenska a našich ľudí, a tým je odmietnutie zmluvy o trvalom eurovale, ktorá môže masívne poškodiť zvrchovanosť a suverenitu Slovenska.

Zmluva o trvalom eurovale | Výzva premiérovi Róbertovi Ficovi

Richard Sulík niekoľko hodín pred hlasovaním o zmluve o trvalom eurovale vyzýva premiéra Róberta Fica, človeka, ktorý za osud Slovenska prebral zodpovednosť a zložil sľub, že svoje povinnosti si bude plniť v záujme občanov Slovenska, aby zmluvu o trvalom eurovale z pozície predsedu vlády odmietol.

Zmluva o trvalom eurovale | Výzva poslancom NR SR o neschválení zmluvy o trvalom eurovale a zadlžení slovenských ľudí

Richard Sulík sa obracia aj na všetkých prítomných poslancov a vyzýva, aby nehlasovali za zmluvu o trvalom eurovale, ktorá by poškodila Slovensko. Pretože, keď sa eurozóna v blízkej dobe rozpadne, ostanú nám len obrovské dlhy, za ktoré sa budú musieť hanbiť pred svojimi deťmi, ako hlasovali v júny 2012.

Hlasovanie euroval | Poslanci, ktorí sa svojim hlasovaním rozhodli zadlžiť Slovensko

Hlasovanie za euroval, ktoré vojde do učebníc dejepisu.

Poslanec: Toto som sľúbil občanom Slovenskej republiky >>

“Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov” (Sľub poslanca NR SR čl. 75, Ústavy SR.)

Poslanec: Takto som volil za voličov, ktorí mi zverili svoju dôveru >>

***************************************************************************

Transkript videa “Šialenstvo menom euroval”.

Úvod | Eurozóna, Grécko a základné ekonomické vzťahy.

Zavedenie eura a vznik eurozóny bol politický projekt, ktorému chýbali ekonomické predpoklady. Ako dnes vieme, krajiny boli na to, aby mali spoločnú menu príliš ekonomicky odlišné a dve krajiny sa do eurozóny nikdy nemali dostať. Po prvé Taliansko, ktoré v čase vstupu do eurozóny malo verejný dlh vyše 100% . Pričom príslušné Maastrichtské kritérium hovorí o 60%. Ale nemecký kancelár Koghl rozhodol výlučne politicky, že Taliansko, ako zakladajúci člen Európskej únie nesmie byť vylúčené a bolo po solídnych plánoch.

Situácia s Gréckom bola ešte horšia. Grécko sa totiž do eurozóny dostalo čistým podvodom. Falšovalo čísla. Všetci zodpovední to vedeli a čo je najtragickejšie, ani len tie sfalšované čísla neboli dostatočné, na splnenie Maastrichtských kritérií. Opäť zvíťazila politika nad zdravým rozumom, a aj preto máme v eurozóne dnes také veľké problémy.

Konvergencia úrokových sadzieb, znamenala pre južné krajiny zníženie úrokových sadzieb. Zníženie úrokových sadzieb znamená nárast dlhu preto, lebo sa zároveň zvýšila dostupnosť úverov. Zníženie úrokových sadzieb prakticky znamená zníženie rizikových prirážok a krajiny ako Grécko boli vnímané rovnako solídne ako Nemecko alebo Fínsko.

Toto viedlo k nárastu peňazí v obehu. Nárast peňazí v obehu viedol logicky pri nezmenenom množstve tovaru a služieb k nárastu cien. Nárast cien znamená, že sa znižuje konkurencieschopnosť, respektíve znižuje sa produktivita. No a keď sa vám zníži konkurencieschopnosť alebo produktivita, tak sa vám zníži výroba. Toto sú základné ekonomické vzťahy, ktoré sa ešte žiadnemu politikovi nepodarilo zmeniť.

Priemyselná produkcia Grécka | Vplyv zavedenia eura hodilo grécku ekonomiku 30 rokov dozadu

V tejto súvislosti chcem poukázať na prvý graf – toto je krivka gréckej priemyselnej produkcie od roku 1975. Úplne naľavo najnižšia hodnota. Grécka priemyselná produktivita stúpala raz viac, raz menej ale stúpala do roku 2001, dokedy bolo v Grécku zavedene euro. Potom sa priemyselná produkcia chvíľu potácala na vysokej úrovni, to bolo to obdobie, kedy sa Grécku darilo vykryť nedostatok produktivity stále ďalšími a ďalšími dlhmi a od roku 2007, čiže štyri roky sa grécka priemyselná produkcia nachádza vo voľnom páde. A dnes je približne na úrovni roku 1980. Euro hodilo grécku ekonomiku 30 rokov dozadu.

Vznik deficitu obchodnej bilancie krajín eurozóny

Zásadný problém eurozóny preto nie je, že jednu menu zdieľajú krajiny s rôznou mierou verejného dlhu, ale to, že spoločnú menu zdieľajú krajiny, ktoré majú príliš rôznu mieru produktivity. A čo je dôležité, jednotná mena eurozóny zo svojej podstaty tenduje k tomu, že zvyšuje tieto rozdiely. Rôzna miera produktivity, respektíve rôzny vývoj miery produktivity, nie je nič ojedinelé a riešením by bolo prispôsobenie sa vlastnej meny novému stavu.

Čiže v prípade Grécka, by napríklad došlo k devalvácii, čím by sa pokles konkurencieschopnosti vyrovnal. Ale toto nie je možné spraviť v menovej únii. A preto, ten rastúci rozdiel v miere produktivity, bol kompenzovaný novými a novými dlhmi a stále zvyšujúcim sa deficitom obchodnej bilancie. Preto aj Grécko patrí ku krajinám s najvyšším deficitom obchodnej bilancie, nie len medzi krajinami eurozóny, ale na svete. Je to vyše 10% v niekoľko ročnom priemere a to je v podstate svetový unikát.

Je teraz v tomto momente jedno, či sa jedná o dlhy verejné. Ako dlhy v Grécku, alebo dlhy súkromné, ako v Španielsku. V každom prípade, spomínaný deficit obchodnej bilancie, ktorý je spôsobený zväčšujúcimi sa rozdielmi v produktivite, bol kompenzovaný dlhmi, keďže zavedením jednotnej meny v eurozóne prestala existovať možnosť devalvácie vlastnej meny.

*****

Medzibankový trh a jeho rozpad.

Takto to fungovalo až do roku 2007, kedy sa zrútil medzibankový trh. Medzibankový trh nie je nič iné, ako keď si banky požičiavajú medzi sebou. Jedna čo má práve peniaze k dispozícii požičia takej, čo práve peniaze potrebuje. To by bolo aj v poriadku, ale od zavedenia eura, za posledné roky požičiavanie smerovalo najmä od bánk krajín severnej Európy a Nemecka do bánk krajín južnej Európy.

No a jedného dňa došlo k zrúteniu medzibankového trhu

To znamená, že banky severnej Európy odmietli požičať bankám južnej Európy, lebo nadobudli presvedčenie, že tieto peniaze už nikdy neuvidia. A tým došlo k zrúteniu medzibankového trhu. Tu však nastúpila Európska centrálna banka, ktorá namiesto bánk severnej Európy, začala požičiavať bankám južnej Európy, a tým kúpila čas. A tu je začiatok krízy eura. V lete v roku 2007, nie až v roku 2009. Euro je v kríze od roku 2007. Najprv potichu mimo pozornosti verejnosti sa tento problém medzibankového trhu riešil a teraz je to už úplne otvorené. Každopádne ECB znížila požiadavky na záruky a začala požičiavať bankám južných krajín, čím nevyriešila problém ale takto vlastne kúpila čas.

*****

Priznanie gréckej vlády | Deficit Grécka a znervóznenie trhov

Dva roky neskôr, ako sa zrútil medzibankový trh, nastúpila nová grécka vláda pod vedením Giorgosa Papandreou a priznala sa v októbri 2009, že deficit nebude pod 3% ale bude 6%. Netreba sa čudovať, že takáto správa znervózni trhy.

Čo znamená znervóznenie trhov?

Znervózniť trhy znamená, že ľudia ktorí sú zodpovední za investovanie súkromných peňazí za to nesú zodpovednosť a samozrejme sa začnú pýtať; “Ako je to možné, že je deficit odrazu dvojnásobný? Nie sú tam ešte iné problémy?” Sú odrazu opatrní. Taký je každý iný človek, pokiaľ ide o jeho vlastné peniaze a nie o verejné. Takže trhy znervózneli a ľudia, ktorí rozhodovali o použití súkromných peňazí, odmietli isť do vyššieho rizika.

Deficit Grécka a grécka vláda

Skutočný deficit Grécka za rok 2009 bol nakoniec 12%. Čiže ešte v októbri 2009 grécka vláda tvrdila, že deficit bude 3 %. Koncom októbra bol 6% a skutočnosť bola 12%.

Po prvé, inak ako klamaním a zatĺkaním nie je možné behom 4 mesiacov deficit zoštvornásobiť.
Po druhé, koľko rokov si môže dovoliť žiť krajina s deficitom 12%.

12% to neznie strašidelne veľa. Ale treba si uvedomiť, že grécka vláda nemala o 12% vyššie výdavky ako príjmy. Keďže sa z nejakých dôvodov (mne nie veľmi jasných), deficit vzťahuje na HDP, tak je to nutné prerátať, lebo výdavky štátu nie sú vo výške HDP. Takže, grécka vláda mala výdavky vyššie možno o polovicu, ako mala príjmy a toto si žiadna vláda dlhodobo dovoliť nemôže. A Grécko si to mohlo dovoliť presne jeden rok.

*****

Premiér Papandreou a platobná neschopnosť Grécka

Začiatkom roku 2010 sa črtala platobná neschopnosť Grécka, napriek tomu 5.2.2010 vyhlásil grécky premiér Papandreou, že Grécko nebude potrebovať ani cent. No dnes to znie groteskne a úplne absurdne.

Toto vyhlásenie nie je staré ani 28 mesiacov, kedy s plnou vážnosťou grécky premiér Papandreou oznámil, že Grécko nebude potrebovať ani cent. 21.3.2010, čiže 6 týždňov neskôr, vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, že platobná neschopnosť Grécka nehrozí. A preto nie sú záchranné balíčky témou dňa. 6 týždňov neskôr bol schválený prvý záchranný balíček vo výške 110 miliárd eur. Ale ani toto opatrenie nič neriešilo, len sa opäť podarilo kúpiť čas.

Mimochodom, práve vďaka SaS sa Slovensko tohto prvého baličku nezúčastnilo, čím sme slovenským daňovníkom ušetrili 820 miliónov eur.

*****

Celková finančná podpora Grécka a euroval 1 (dočasný euroval)

Pôžičky, skupovanie gréckych dlhopisov, ďalšie pôžičky, vystavené úvery, čerpanie peňazí z dočasného eurovalu (euroval 1) atď..

Celková podpora Grécku je hodne vyššia. 141 mld. eur dostali Gréci od svojho vstupu do eurozóny, 141 mld. eur dostali na fondoch.

Slovensko, počuli sme od slovenského komisára pána Ševčoviča, dostane 1,5 miliardy za 7 rokov. Čo bude rozdiel medzi príjmami a výdavkami, tu je to 141 mld. eur.

Celková podpora Grécku

73 mld. eur bola 1. pôžička Grécku, ktorá bola už fyzicky vyplatená.
Za 45 mld. eur kúpila ECB grécke dlhopisy v rozpore s pravidlami, opäť len drahé kupovanie času.
173 mld. eur je 2. pôžička, kde sa už Slovensko zúčastnilo
100 mld. bolo Grécku odpustených
80 mld. eur bol Grécku vystavený LTRO úver od ECB, nechcem zachádzať do detailov, ale niet najmenších pochýb, že tieto peniaze splatené nebudú.
109 mld. eur dostalo Grécko ELA úver už od Gréckej NB, ktorá má v podstate možnosť takto generovať peniaze, inými slovami tlačiť peniaze.
104 mld. eur má Grécko záväzky v tzv. systéme TARGET2.

Toto všetko sú nehorázne položky, ďaleko viac ako pomoc, o ktorej sa reční v parlamente. Celková pomoc Grécku, ktorú dostali za tie roky je prerátaná na jedného obyvateľa a je 76 000 eur. To je 10 rokov slovenskej čistej priemernej mzdy.

Aký je výsledok po rokoch pomáhania gréckemu štátu a pumpovania stoviek miliárd eur do gréckej ekonomiky?

Výsledok je, že:
– nezamestnanosť stúpla na 25%
– verejný dlh stúpol na takmer 200%
– ekonomika klesá 5 rok po sebe
Preto sa pýtam, či niekto z prítomných má dojem, že tie peniaze, ktoré boli napumpovane do Grécka, gréckej ekonomike nejako pomohli?

Z toho čo som doteraz uviedol, vyplývajú 3 dôležité závery.

Európski Top Politici nemajú problém klamať a tárať
Euro umožnilo umelo zvýšiť životnú úroveň a prostredníctvom nízkych úrokov vážne poškodila grécku ekonomiku
Pomoc Grécku nepriniesla doslova nič, zato bola mimoriadne drahá

Vykupovanie gréckych dlhopisov

Tretí krát ku kupovaniu času došlo, keď ECB začala vykupovať grécke dlhopisy. Neskôr začala kupovať talianske, portugalské, v celkovej hodnote 214 miliárd eur. Opäť sa len draho kúpil čas a problém to nijako neriešilo.

Zriadeniu dočasného eurovalu

– Európsky finančný stabilizačný nástroj, (European Financial Stability facility EFSF)
Štvrtý krát ku kupovaniu času, avšak opäť k žiadnemu riešeniu problému nedošlo. Došlo však k zriadeniu dočasného eurovalu, EFSF.
Dočasný euroval EFSF mal byť :

časovo obmedzený na 3 roky, do leta 2013
zachraňovať len štáty, nie banky
poskytnúť len takým krajinám peniaze, ktorých finančná situácia je kompatibilná s udržateľnosťou dlhu, teda krajinám, ktoré pôžičku budú vedieť v budúcnosti aj splatiť. Čo je v podstate úplne samozrejme.

Toto boli aj dôvody, prečo SaS súhlasila so zriadením dočasného eurovalu – EFSF.

Euroval 1 (dočasný euroval) a Angela Merkelová

V októbri 2010, 3 mesiace po schválení dočasného eurovalu Národnou radou, vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, že žiaden trvalý euroval (EFSF) nevznikne.

Žiaľ, slovo nemeckej kancelárky malo v tomto prípade krátku dobu rozpadu a už na jar 2011 sa usilovne pracovalo na trvalom eurovale, práve na tom, o ktorom budeme dnes hlasovať.

Navýšenie dočasného eurovalu

V októbri 2011, to už je len 8 mesiacov dozadu, došlo po piaty krát k drahému kupovaniu času, kedy bol dočasný euroval navýšený. Nielenže bol navýšený zo sumy 4,4 na 7,7 miliárd eur, to je podiel ktorý sa zaviazalo platiť Slovensko, v prípade platobnej neschopnosti niektorej krajiny, ale boli rozšírené aj kompetencie eurovalu. Teraz už je možné zachraňovať aj banky, nielen štáty a čo je úplný výsmech v rozpore, čo sľúbila vtedajšia premiérka Slovenska Iveta Radičová, že do Grécka nepôjde ani cent, tak do Grécka práve z eurovalu 1 (dočasný euroval) pôjde, respektíve už išlo vyše 135 mld. eur.

*****

Euroval a Slovensko | Slovensko prispieva do dočasného eurovalu najviac!

Áno, do dočasného eurovalu Slovensko prispieva najviac. Rád by som upozornil na to, že Slovensko je najchudobnejšou krajinou eurozóny s najnižšími platmi a najnižšou priemernou mzdou. No nielenže sme najchudobnejšou krajinou, ale spolu s Estónskom, budeme do dočasného eurovalu prispievať najviac.

Každý Slovák odpracuje 300 hodín – za krajiny, ktoré nevedia hospodáriť

Pokiaľ by došlo k naplneniu všetkých záväzkov z dočasného eurovalu, musel by každý Slovák pracovať 300 hodín za slovenskú priemernú mzdu, ale každý Nemec iba 120 za krajiny, niekde na druhom konci Európy. Mimochodom na gréckom záchrannom balíku, ktorý už išiel z dočasného eurovalu, sa Slovensko podieľalo neodvolateľnými bezpodmienečnými zárukami vo výške 1 miliardy eur, čo už dnes zadlžilo Slovensko na 50%.

Čiže my sa nebavíme o nejakých imaginárnych papieroch menom záruka, kde ako sme boli ubezpečovaní politikmi, nepríde k ich naplneniu, čím vyššie záruky, tým nižšie riziko. Nie, my sme tie záruky reálne vystavili a tie záruky reálne vstúpili do slovenského verejného dlhu.

Dočasný euroval vs. diaľnica z Bratislavy do Košíc

A teraz sa pýtam, keď sme už zvýšili slovenský verejný dlh na 50%, pričom ešte 4 roky dozadu bol 27%, “nebolo by ho lepšie zvýšiť povedzme nato, že si konečne dostaviame diaľnicu z Bratislavy do Košíc?”.

Nemáme diaľničné spojenie medzi dvomi najväčšími mestami na Slovensku, zato Gréci majú diaľničnú sieť vybudovanú na úrovni Nemecka. Napríklad majú novučičkú diaľnicu Egnatia 670 km dlhú, 570 mostov, 76 tunelov. Skúste si tpnúť, kto to asi platil. Nedá sa povedať, že by Grécku nebolo pomáhané dostatočne, skôr sa dá povedať, že sa peniaze úplne minuli účinkom.

Podiel Slovenska na ďalšom záchrannom balíčku Grécku a Miklošove vyhlásenia

Teraz, ďalšia zaujímavá vec! Aký je podiel Slovenska na ďalšom záchrannom balíčku Grécku?

Do 1.7.2011 mal byť podiel nula, tak sme boli ubezpečení našimi bývalými koaličnými partnermi, že Slovensko nebude platiť Grécku ani cent.
Po 1.7. 2011 tu v NR Ivan Mikloš vyhlásil, že podiel ktorým bude Slovensko ručiť bude 350 miliónov eur.
Po 21.7.2011 už to nebolo 350 mil. eur, už to bolo 800 miliónov eur, len tak behom 20 dní, lebo trhy boli nervózne.
Po summite po 26.10.2011 už to bola 1 miliarda 155 miliónov eur

… čo máme my česť a určite to spravíme s radosťou a hrdosťou poslať peniaze do Grécka, lebo zrejme majú málo diaľnic.

*****

ECB a jej najdrahšie kupovanie času

V decembri 2011 a februári 2012 došlo k šiestemu, doteraz najdrahšiemu kupovaniu času. ECB dala komerčným bankám k dispozícii sumu 1000 miliárd eur, čo sú všetko násobky slovenského HDP. 1000 mld. dala ECB bankám na 3 roky za symbolický 1% úrok a akceptovala pochybné záruky. Opäť len draho kúpila čas a problém nijako neriešila.

Koľko je 1000 miliárd? …a kto ručí za tieto dlhy.

Aby ste mali lepšiu predstavivosť, čo to znamená 1000 mld. eur, tak je to suma, ktorú všetci pracujúci na Slovensku zarobia za 70 rokov. Po prvé sa jasne ukázalo, že kupovanie času, je stále drahšie a drahšie. Konkrétne v prípade 1000 miliárd nebol pokoj ani len 3 mesiace a opäť sa nič nevyriešilo, len sa stalo to, že za dlhy, ktoré robili banky južných krajín, už neručia banky severných krajín, súkromné, nie už za tieto dlhy ručia európski daňovníci.

*****

Euroval | Pár slov k zachraňovaniu španielskych bánk

Pri rozširovaní dočasného eurovalu, minulý rok v októbri 2011, kedy padla vláda, sme upozorňovali na to, že rozšírenie dočasného eurovalu znamená to, že nebudú zachraňované len štáty, ktoré sú v problémoch, ale aj súkromné banky. Prešlo 8 mesiacov a naše obavy sa bohužiaľ naplnili. Na záchranu španielskych bánk prispejeme sumou 1,2 miliardy eur, čiže 200 eur na každého občana. To treba prirátať k tomu, čo s hrdosťou a radosťou prispejeme Grékom.

K tomuto by som rád uviedol niekoľko faktov:

1. Slovensko si banky zachránilo samo

Slovensko zachránilo svoje banky samo, pred 12 rokmi sumou 4 miliárd eur, čo vtedy predstavovalo 12% HDP. Nám nikto na banky neprispel.

2. Slovenskí daňovníci budú zachraňovať španielske banky

Peniazmi slovenských daňovníkov ideme zachraňovať súkromné španielske banky. Slovenskí daňovníci sa napríklad takto budú skladať aj na plat totálne neschopného šéfa skupiny Bankia, ktorý väčšinu problémov spôsobil svojimi zlými rozhodnutiami.

3. Španielske banky, ktoré nevedia hospodáriť, majú skrachovať – európski politici majú však iný názor

Veľké španielske systémové banky ako SANTANDER alebo BBVA, ktoré majú dokopy skoro 30 % na španielskom trhu, nemajú problémy. Tieto banky nie sú v problémoch, lebo riziká včas rozpoznali a urobili opatrenia. Zachraňované budú malé regionálne banky, ktorých podiely na španielskom trhu nepresahujú 3%. To sú malé banky, ktoré celkový bankový európsky systém neohrozia, výnimkou je akurát BANKIA, ktorej podiel je 12%. Napriek tomu, všetky banky, ktoré idú byť zachraňované, by mali skrachovať. I keď treba povedať, že tieto malé banky majú požičané od nemeckých a francúzskych bánk, a keď európski politici tak radi míňajú peniaze daňovníkov, tak prečo by túto možnosť nevyužili a nezachránili si severné banky tieto svoje pôžičky.

4. Španielsky štát by si mal regionálne banky zachrániť sám – nastrčiť ruku je však jednoduchšie

Proti zdravému rozumu, chce španielsky štát zachraňovať malé regionálne banky.Otázka je prečo to nespraví sám? Po prvé, je jeho miera zadlženia nižšia ako je Nemecko. Španielsky dlh je 52% a nemecký vyše 80%. No keď si myslia, že musia zachraňovať regionálne banky a nemôžu ich nechať skrachovať, tak nech to kľudne robia, len prečo to nespraví priamo štát a v tejto súvislosti to možno, keď bude hovoriť, že nemá peniaze. Ale ja sa pýtam, prečo španielsky štát nemôže zdaniť svojich občanov, tak ako slovenský zdaňuje svojich? Cena za 1 liter benzínu je v Taliansku 1,77€, v Grécku 1,72€, Slovensko 1,54€ a Španielsko 1,37€. Keby Španielsko zdvihlo daň z benzínu o 30 centov, tak mu to ročne vynesie približne 10 miliárd eur. A môže si s týmito peniazmi kľudne zachraňovať súkromné banky. Nie, Španieli pekne natrčia ruku a vedia, že v iných krajinách aj na Slovensku sú politici, ktorí pod rúškom musíme byť zodpovední, budú platiť na záchranu súkromných bánk. Toto vnímam ako tragédiu dnešnej doby.

5. O poskytované peniaze bez podmienok už majú záujem ďalšie štáty

Peniaze, ktoré dostanú španielske banky budú poskytnuté bez akýchkoľvek podmienok, bez účasti Medzinárodného menového fondu a samozrejme, už sa ozývajú ďalšie krajiny ako Grécko, Portugalsko a Írsko a tiež chcú zľaviť z podmienok. Načo majú Íri, Gréci šetriť, keď Španielom stačilo požiadať o 100 mld. eur.

6. Róbert Fico sa rozhodol udržiavať Španielom životnú úroveň tým, že …

Suma, ktorou Slovensko prispeje na záchranu španielskych bánk, to je približne 1,2 mld. eur, sa približne kryje so sumou, ktorou musí Róbert Fico ošklbať občanov Slovenska, to je 1,3 miliardy eur na budúci rok a teda fakticky dospejeme do štádia, keď ožobračujeme vlastných občanov napríklad cez vysokú daň z benzínu, aby sme pomohli udržať výrazne vyššiu a najmä umelo udržiavanú životnú úroveň Španielom.

Pýtam sa:
Toto je tá sociálna politika, ktorú sľuboval Róbert Fico pred voľbami?
Ošklbať ľudí, aby sme neschopnému španielskemu bankárovi, šéfovi skupiny BANKIA mohli prispieť na plat 10 000 eur denne. Toľko totiž tento pán zarábal za minulý rok, nehovoriac o ďalších 1,2 milióna odstupnom, ktoré dostal za svoje skvelé výkony, tým že priviedol Bankiu do krachu. Toto chce byť sociálna vláda?

*****

Euroval 2 | Trvalý euroval – Európsky mechanizmus pre stabilitu EMS

Dnes prichádza na rad euroval 2 (tiež známy ako trvalý euroval), siedme drahé kupovanie si času, ktoré opäť nič nevyrieši, ale zároveň je to mimoriadne nebezpečné kupovanie si času, a chcem povedať prečo.

Čo je euroval 2 alebo aká je jeho úloha

Úloha trvalého eurovalu je presun peňazí v rámci eurozóny ku krajinám, ktoré si žijú nad svoje pomery.

Bohaté krajiny, zodpovedné krajiny alebo také, kde sa dajú poriadne žmýkať a ošklbať občania budú prispievať takým krajinám, kde si toto občania (napr. Grécka, Španielska, Talianska a rady ďalších južných krajín) nenechajú a povedia milí politici, my chceme mať životnú úroveň akú máme doteraz.

Je to samozrejme iracionálne, ale samozrejme, takto to funguje.

Teraz prichádza euroval 2, ktorý nerobí nič iné ako bolo doteraz, len draho kupujeme čas, aby ešte ten rôčik dva mohli mať Gréci alebo Španieli vyššiu životnú úroveň na akú vlastne majú produktivitu alebo výkonnosť ekonomiky.

*****

Trvalý Euroval | VÝHRADY k zmluve o trvalom eurovale

Najprv uvediem pár technických výhrad k zmluve o trvalom eurovale. To je tá, o ktorej dnes rokuje Národná rada a to preto, že predpokladám, že nie každý si túto zmluvu o trvalom eurovale prečítal …no, predpokladám, že drvivá väčšina túto zmluvu nečítala, a pritom sa to len tak hemží nebezpečnými vecami.

Z trvalého eurovalu nie je možné vystúpiť

Predtým ako dôjdem k tomu, pred akýmikoľvek ďalšími úvahami je potrebné si uvedomiť, že
– zmluvu o pristúpení do trvalého eurovalu, nie je možné vypovedať
– z trvalého eurovalu nie je možné vystúpiť
– podiel na trvalom eurovale nie je možné založiť, nie je ho možné predať, dokonca nie je ho možné darovať

Skrátka, keď raz strčíme hlavu do slučky, už ju odtiaľ nevytiahneme. Keď raz vstúpime do trvalého eurovalu ESM, nebudeme môcť z neho vystúpiť.

Do trvalého eurovalu bude Slovensko platiť nasledovne

Vstupom do trvalého eurovalu ESM ako pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, tento rok budeme platiť 263 mil. eur. Z toho polovica ide do verejného dlhu, lebo my samozrejme tie peniaze nemáme, ktoré budeme platiť. No a budúci rok a ten ďalší rok, budeme platiť ďalších 395 čiže 400 miliónov eur, tiež v plnom rozsahu pôjdu do verejného dlhu. Takisto do verejného dlhu pôjdu aj záruky pre Španielsko, o ktorých som hovoril. Čiže my sami sa obrovskou rýchlosťou blížime k hranici 60%, kde my sami sa už dostaneme do problémov. Opakujem 4 roky dozadu bol dlh Slovenska 27%.

Euroval a akcie splatné na požiadanie

Okrem uvedenej sumy 650 miliónov eur nás zmluva o trvalom eurovale ESM zaväzuje splatiť niekedy v budúcnosti, takzvané akcie splatné na požiadanie vo výške 5,1 miliardy eur.

Dostáva sa teraz do pomerne náročnej terminológie a je to aj pomerne odborná záležitosť ale o takých veciach dnes hlasujeme, a preto by som chcel všetkých prítomných poprosiť venovať tomuto pozornosť a skúsiť sledovať moju argumentáciu,lebo dnes budete o tom hlasovať.

Čiže, kedykoľvek môžeme my byť vyzvaný zaplatiť tzv. akcie splatné na požiadanie až do výšky 5,1 miliardy eur.

Euroval, rada guvernérov, imunita a Peter Kažimír

A bude nás bude vyzývať, takzvaná rada guvernérov, ktorá pozostáva z ministrov financií článok 9 odsek 1. V prípade, že nášmu ministrovi financií, teda Petrovi Kažimírovi, premiér alebo vláda nariadi hlasovať proti splateniu takýchto akcií a Peter Kažimír to z nejakých dôvodov nespraví, tak mu nehrozí vôbec nič. Peter Kažimír má totiž imunitu. Tak ako všetci zamestnanci majú imunitu.

Nejaký ľudia v eurovale budú rozhodovať o stovkách miliárd eur, bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti. Samozrejme, nemyslím si, že Peter Kažimír pôjde proti svojej vláde, ale pri 17 krajinách jeden nikdy nevie. A toto je jedna z tých vážnych vec,í avšak máme aj vážnejšie.

Euroval, správna rada a imunita

Ďalej, keď sa trvalý euroval dostane do straty, napríklad preto, že Grékom odpustí dlh, tak už nevyzýva rada guvernérov, kde sú aspoň teda tí ministri financií na splatenie, už vyzýva správna rada (správna rada sú len úradníci, ktorých nominuje každá vláda) ale už nie jednomyseľne, ako pritom prvom rozhodovaní. Keď sa euroval dostane do straty, stačí jednoduchá väčšina. Jednoduchá väčšina znamená, že sa dohodne zástupca Francúzka, Talianska a Španielska “Tu vznikla strata, prosíme zaplatiť”. Traja ľudia. Samozrejme, opäť chránený imunitou. Traja ľudia rozhodnú o tom, že Slovensko bude platiť až do výšky 5,1 miliardy eur. Viete si toto predstaviť? Traja ľudia, ktorí majú imunitu bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti? Ešte raz, Talian, Španiel a Francúz, ktorí sami chcú peniaze, oni vlastne rozhodnú o tom, že my máme im platiť.

No najnebezpečnejší z tejto zmluvy je článok 9 odsek 3, ktorý dáva generálnemu riaditeľovi …čiže zhrniem to máme Radu guvernérov (to sú ministri financií), máme Správnu radu (to sú len úradníci kde stačí jednoduchá väčšina) a potom máme generálneho riaditeľa, čo je len jeden jediný človek, tak mu dáva až absurdnú moc. A teraz vám prečítam jeden odsek priamo zo zmluvy aby nedošlo náhodou k skresleniu citujem; článok 9 odsek 3 –

“Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v trvalom eurovale (čiže keď generálny riaditeľ dospeje k záveru jedného dna, že by mohol byť nedostatok o týždeň, o dva o mesiac, takže ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov), generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr, aby mal trvalý euroval dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k dátumu splatnosti” a ďalej pokračuje tento odsek “Členovia trvalého eurovalu (čiže aj Slovensko), sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že akúkoľvek výzvu na úhradu od generálneho riaditeľa splatia do 7 dní.

Viete si toto predstaviť?

Jeden človek, generálny riaditeľ povie, ja vidím potenciálny nedostatok. Vyzve krajiny a my sa dnes zaväzujeme bezpodmienečne a neodvolateľne, že akúkoľvek výzvu splatíme do 7 dní.

Páni poslanci o tomto dnes budete hlasovať. Do 7 dní bude musieť Slovensko v hotovosti, žiadne záruky, splatiť výzvu od jedného jediného človeka, ktorý nebol demokraticky volený, bude však rozhodovať o miliardách eur a čo je najabsurdnejšie, nielen, že je chránený imunitou, teda bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti, túto imunitu ako jedinému mu nie je možné odňať. Všetci ostatní majú imunitu ale vie im byť odňatá.

Generálny riaditeľ ani nevie fakticky byt odvolaný. Poviem vám prečo. Na jeho zvolenie je potrebných 80% hlasov, to je logické. Na jeho odvolanie je tak isto potrebných 80% hlasov a teda, keď jediný štát Francúzsko, ktoré má 20,4 podiel si povie nie, nie, nie my toho tam necháme alebo dva štáty Španieli a Taliani si to povedia, lebo generálny riaditeľ im pravidelne bude posielať nejaké tie miliardy, načo by ho odvolávali, tak keď povedia nie, tak tento človek je neodvolateľný. Iba 80% hlasov.

Trvalý euroval sa nedá zažalovať

No a samotný trvalý euroval nesmie byť žalovaný (cl. 32 ods. 3) a všetky jeho objekty a písomnosti sú nedotknuteľné. Čiže žiadna zodpovednosť, žiadna kontrola a na druhej strane bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok splatiť do 7 dní v hotovosti.

Toto idete dnes odhlasovať

*****

Podiel súkromného sektora na trvalom eurovale

Rád by som vám ukázal, ako sa bude podieľať na trvalom eurovale, respektíve na záchranných akciách, ktoré budú platené z trvalého eurovalu, ako sa bude podieľať súkromný sektor.

Len pre informáciu: Keď súkromná banka zle investuje, tak mala by znášať následky, nemal by to predsa platiť daňovník. Mala by možno až zbankrotovať. No ale nech to nevyzerá tak dramaticky, tak zapojíme do toho troška súkromný sektor. V pôvodnom texte zmluvy bolo napísané;

“Keď sa členovi trvalého eurovalu EMS, v súlade s postupmi MMF poskytne finančná pomoc, bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora.”

Toto vypadlo a finálny text (to čo budeme dnes schvaľovať) už znie;

“…sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora…”

Čiže opäť raz, celé riziko bude znášať daňovník, v našom prípade ten slovenský občan, ktorého ideme budúci rok slušne ošklbať.

*****

Zmluva o trvalom eurovale – podstatné detaily

Teraz zopár detailov zo zmluvy o Trvalom eurovale.

Na rozdiel od pôvodného prísľubu, bude už možné zachraňovať súkromné banky, o tom som hovoril.
V príkrom rozpore s európskou ústavou bude možné vykupovať dlhopisy na primárnych trhoch. Európska centrálna banka môže rovno kupovať dlhopisy na primárnych trhoch, to je čistá a priama cesta do záhuby.
O použití peňazí bude možné rozhodnúť aj bez súhlasu Slovenska. To je taký špeciálny paragraf, ktorý tam vymysleli minulý rok v októbri páni zodpovední, lebo sme si dovolili využiť svoje právo povedať nie.
Keď niektorý člen nesplatí imanie, tak to bude rozrátané medzi ostatných. Samozrejme nedá sa čakať, že nejaké Grécko niečo splatí, lebo nemajú z čoho. Čiže už teraz môžeme rátať s tým, že pribudnú nejaké ďalšie záväzky pre Slovensko.
Záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) majú prednosť pred záväzkami trvalého eurovalu. Čiže, keď niektorá krajina bude vedieť platiť ale iba trochu, tak najprv budú splatené záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a až potom príde na rad trvalý euroval.

No a na záver;
– Trvalý euroval môže poskytovať peniaze už aj vtedy, keď len hrozí, že sa niektorému štátu zhorší zvyčajný prístup k financiám. To znamená, že niekde trocha stúpnu úroky z 5% na 6% a už môže prísť trvalý euroval s našimi peniazmi financovať nejaké Taliansko.

Ako obvykle, už som to ukazoval, Slovensko bude platiť najviac.

Žiaľ nie je pravda, že sa podarilo znížiť sumy, ktoré bude platiť Slovensko nezodpovedným krajinám a súkromným bankám. Preto, lebo nižší podiel je len dočasný a od roku 2021 budeme platiť opäť najviac a to 1% z celkovej sumy.

*****

Argumenty za Euroval

Aké sú vlastne argumenty zástancov za trvalý euroval:

Už nejde o Grécko, už ide o euro
Musíme sa držať Nemecka, tam exportujeme väčšinu
Musíme si plniť domáce úlohy
Dnes ochraňujeme vlastnú menu a vlastnú ekonomiku, nie grécke dôchodky a španielske banky
Keď nebudeme súhlasiť s eurovalom, prídeme o EÚ fondy
Vstúpili sme do klubu, tak musíme sa držať pravidiel
Musíme byť solidárni
Musíme súhlasiť s eurovalom a záchrannými balíkmi, lebo raz budeme pomoc potrebovať my

No tak dovoľte mi, aby sme sa na tieto argumenty zástancov trvalého eurovalu pozreli.
1) Už nejde o Grécko, už ide o euro

Áno, to je pravda. Po dvoch rokoch “zachraňovania” už nie je v problémoch len Grécko, ale celá eurozóna. Problém je ten, že trvalý euroval ešte viac problémy eurozóny zhorší a ešte viac poškodí našu spoločnú menu euro.

2) Musíme sa držať Nemecka, tam exportujeme väčšinu

Áno, Nemecko je náš najdôležitejší obchodný partner. Stovky nemeckých súkromných firiem zamestnávajú na Slovensku desaťtisíce ľudí
Tieto firmy ani náhodou nepodliehajú pani Merkelovej a určite im ona nič neprikazuje. Tieto firmy budú na Slovensku vtedy, keď budeme mať dobré podnikateľské prostredie
Pokiaľ si kvôli Grékom, Španielom, možno Talianom narobíme množstvo dlhov a klesne nám rating alebo budeme musieť dvihnúť vlastnú daň, skôr tieto firmy odídu.

3) Musíme si plniť domáce úlohy

Tento výrok Róberta Fica je na zaplakanie. Náš premiér si zrejme nevšimol, že Slovensko je suverénna krajina, o ktorej osude rozhoduje NR SR
”Plniť domáce úlohy” v súvislosti s hlasovaním o trvalom eurovale znamená, že poslanci Národnej rady sú len bábka na poslušné tlačenie gombíkov
Róbert Fico sa priznal, že je len poslušným správcom východnej gubernie

4) Dnes ochraňujeme vlastnú menu a vlastnú ekonomiku nie grécke dôchodky a španielske banky

Žiaľ, je to presne naopak. Dva roky “zachraňovania” eurozóny doviedli našu spoločnú menu do existenčných problémov
Všetky podstatné ukazovatele (ratingy, úrokové miery, dlhy, nezamestnanosť, kurz eura voči USD) sa za posledné dva roky výrazne zhoršili
Práve trvalý euroval bude mať za následok ďalšie masívne poškodenie eura

5) Keď nebudeme súhlasiť s eurovalom, prídeme o EÚ fondy

Toto je čisté strašenie, o žiadne EÚ fondy neprídeme. EÚ fondy sú postavené na základe úplne iných zmlúv ako ESM
Odmietli sme prvú pôžičku Grécku, nestalo sa nám vôbec nič
Na 7 rokov dostaneme netto 1,5 mld. eur na fondoch (ktoré deformujú podnikateľské prostredie, podporujú korupciu a nevieme ich vyčerpať). Len Grécko a Španielsko nás budú stáť 2,3 mld. eur, čiže o 50% viac.

6) Vstúpili sme do klubu, tak musíme sa držať pravidiel

Vstúpili sme do klubu, kde platili pravidla, napríklad článok 125 európskej zmluvy ktorý vraví; “Za každé záväzky si ručí každá krajina sama” alebo Maastrichtské kritéria, ktoré vravia aký má byť deficit a celkový dlh
Bruselskí politici sa rozhodli, bez akéhokoľvek oprávnenia, opakovane tieto pravidla porušiť, a tým spôsobili problémy, v ktorých sa dnes nachádzame. Jednoducho ku kapitalizmu patrí aj krach firmy alebo štátu. Keď však politici svojimi rozhodnutiami zabránia krajinám, ktoré majú zbankrotovať, tak to potom nemôže fungovať.
Mimochodom, tu by som rád spomenul, že bankrot pre Grécko nie je nič nové, za stoosemdesiat rokov, čo Grécko existuje ako štát, skrachovali 5x. Z tých sto osemdesiatich rokov sa vyše deväťdesiatdva rokov nachádzali v stave platobnej neschopnosti. Takže, keď teraz skrachujú 6x, to nie zas až tak neobvyklé pre Grékov.

7) Musíme byť solidárni

Áno, buďme solidárni. S krajinami, ktoré sú na tom horšie ako my. V Grécku, Španielsku, nehovoriac o Taliansku sú radovo vyššie mzdy a dôchodky ako na Slovensku.
Prečo vlastne nie sme solidárni s Bulharskom, ktoré ma nižšie mzdy a dôchodky ako Slovensko? Máme byť solidárni s krajinami len preto, že si zvykli na príliš vysokú životnú úroveň a nechce sa im teraz uskromniť?

8) Musíme súhlasiť s eurovalom a záchrannými balíkmi, lebo raz budeme pomoc potrebovať my

Toto je vyhlásenie bankrotu a priznanie úplnej bezradnosti (čo sa dá čakať iné od premiéra, ktorý sa obracia na opozíciu, aby mu poradila kde má šetriť, lebo jediné, čo vie, je ošklbať ľudí)
Keď pán premiér nevie riešiť problémy, ktorým čelí Slovensko inak, než utekať pod euroval, nech ide od toho.

Preto dovolím si vám povedať, aké vidím ja skutočné dôvody pre vstup do eurovalu.

*****

Skutočné dôvody pre vstup do trvalého eurovalu ESM

Bezradnosť pri riešení problémov Slovenska
Zbabelosť prezentovať iný názor ako mainstream, veď 16 krajín sa predsa nemôže mýliť
Strach z prevzatia zodpovednosti za Slovensko
Snaha zapáčiť sa bruselským lídrom

*****

Lídri Európskej únie

Keď sme pri tých bruselských lídroch, skúsme si teda pozrieť kto je predsedom Európskej komisie, predsedom euroskupiny, predsedom európskeho parlamentu, generálny riaditeľ medzinárodného menového fondu a ďalší ktorí rozhodujú o osude celej Európy.

Predseda Európskej komisie – Jose Manuel Barroso

Predsedom Európskej komisie je Jose Manuel Barroso, ktorý je zároveň bývalý maoista, dlhoročný socialista a bývalý portugalsky premiér, ktorý nesie spoluzodpovednosť za žalostný stav portugalských financií. Od roku 2004 je “tento pán” Jose Manuel Barroso predsedom Európskej komisie a Grékov, ktorí ani raz nesplnili Maastrichtské kritéria, namiesto toho, aby ich potrestal podľa pravidiel ako to mal urobiť, no tak ich pochválil, že sú úprimní, keď v roku 2009 priznali deficit namiesto troch, šesť percent.

Predseda euroskupiny – Jean-Claude Juncker

Ďalší mimoriadne dôležitý človek v Európskej únii je Jean-Claude Juncker, ktorý je predsedom skupiny. Zaujímavé je, ako sa pán Juncker, pár rokov dozadu vyjadril pre nemecký týždenník Spiegel:

“Niečo schválime, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď nie je žiaden veľký krik a žiadne povstanie, lebo väčšina ani len nepochopila čo sme schválili, tak pokračujeme ďalej.” (Spiegel 52/1999 str. 136)

Toto hovorí predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker…
A ešte jeden citát, ktorým sa pan Juncker prezentuje:

“Keď je situácia vážna, treba klamať” (April 2011)

Predseda Europskeho parlamentu – Martin Schulz

Ďalší dôležitý človek Martin Schulz je predseda Európskeho parlamentu. Tohto pána som mal možnosť osobne spoznať. Môžem vám povedať, že argumentácia tohto pána, je na úrovni základnej školy a možno, že je to preto, že pán Martin Schulz sa nezmohol ani len na to, aby si spravil maturitu. Bolo by rozhodne zaujímavé vedieť ako sa mohol stať jedným z popredných lídrov Európskej únie a zastavať post Predsedu Európskeho parlamentu.

Takýto ľudia sú top lídri Európskej únie.

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu – Christine Lagarde

Christine Lagarde, generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu, tiež do veľkej miery rozhoduje o osude eurozóny. No tak tá sa vyjadrila dva roky dozadu; “Čo sme spravili pre Európu …ide úplne proti Lisabonskej zmluve, lebo Zmluva (lisabonská) nepočítala so záchranným balíčkom (bail-out program)” (9. maj 2010)

HOTOVO! …máme síce európsku ústavu, ale my sme sa ju rozhodli jednoducho len tak porušiť. Mimochodom, táto dáma Christine Lagarde, je bývala ministerka financií Francúzka. To je krajina, ktorá viac ako 30 rokov nemala vyrovnaný štátny rozpočet a momentálne Christine Lagarde čelí vyšetrovaniu, lebo zrejme v rozpore s pravidlami vyplatila súkromnému podnikateľovi sumu 285 miliónov eur. To len tak pre zaujímavosť. Zhodou okolnosti, tento pán, krátko po vyplatení tejto sumy začal podporovať stranu Nikolasa Sharkoziho, pod ktorým dáma Christine Lagarde bola ministerka.

No keď sme už pri francúzskych kolegoch, tak tu máme ďalšieho;

Francúzky prezident – Francois Hollande

Francois Hollande je nový francúzsky prezident a tento pán chce zdaňovať vyššie príjmy sadzbou 75%, dôchodkový vek chce znížiť na 60 rokov a jeho minister práce chce prepúšťanie tak predražiť aby sa neoplatilo.

Nuž názornejšiu cestu rovno do socializmu by sme ťažko hľadali. Samozrejme, že týmito krokmi sa z Francúzka stáva ďalší kandidát na záchranu z trvalého eurovalu. Čiže, keď si niekto na Slovensku naivne myslí, že my by sme z trvalého eurovalu čerpali peniaze, tak vám garantujem, že k tomu nepríde lebo ho vyčerpajú ľudia, ktorí sú oveľa rýchlejší a chytrejší v čerpaní verejných financií.

Mimoriadne dôležitou osobou je …

Kancelárka Spolkovej republiky Nemecko – Angela Merkelová

V marci 2010 Angela Merkelová povedala “Nehrozí žiadna platobná neschopnosť Grécka”
V máji 2010 Merkelová povedala “Mal by existovať riadený bankrot štátov za účasti súkromného sektora”
V októbri 2010 Merkelová povedala “Trvalý euroval nevznikne”

…nuž všetci vieme, že nič z toho neplatí a ako to celé dopadlo. A navyše, možnože dnes by nemecká kancelárka pani Angela Merkelová chcela robiť nejaké rozumné veci, ale je vlastne ako sám vojak v poli, obklopená ľuďmi, ktorí skrátka žijú z toho – čím viac dlhov, tým lepšie.

Ďalší vplyvný človek je…

Guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) – Mário Draghi

Mário Draghi je taliansky bankár, ekonóm a guvernér Európskej centrálnej banky (ECB). Tu si treba pozrieť, kto teraz v Európskej centrálnej banke rozhoduje – je to 23 členná rada riaditeľov ECB a tá sa skladá tak, že každá krajina má po jednom členovi, plus je tam šesť riaditeľov. Títo 6 riaditelia sú jeden Belgičan, Portugalec, Španiel, Francúz, Talian a jeden Nemec. No a keď sa teraz dohodnú krajiny – Španielsko, Grécko, Portugalsko, Taliansko, Írsko, Malta a Cyprus, čiže všetko krajiny, ktoré skrátka chcú, aby sme im ďalej platili a k tomu ešte Francúzi, tak jednoducho všetky ostatné krajiny nemajú šancu sa tomuto brániť, akurát môžu platiť.

Stály predseda Európskej rady – Herman Van Rompuy

No a potom je tam ešte tento pán Herman Van Rompuy – Stály predseda Európskej rady, ale toho nejak príliš vážne neberú.

Dúfam, že niet najmenších pochybností, že pre Slovensko je oveľa lepšie sa spoliehať na zdravý rozum a vlastné sily, ako uveriť práve týmto uvedeným lídrom Európskej únie a snažiť sa byť s nimi zadobre a v ich očiach byť za pekného.

Ako ste mali možnosť z toho čo som doteraz uviedol vidieť je preukázané, že;

Európsky Top Politici nemajú problém klamať
Euro vážne poškodilo ekonomiky niektorých krajín
Pomoc Grécku bola drahá a situáciu len zhoršila
Na záchranu španielskych bánk neexistuje žiaden rozumný dôvod
Všetky doterajšie opatrenia boli len drahým kupovaním času
”Argumenty” v prospech trvalého eurovalu ESM neobstoja
Trvalý euroval ESM napácha na Slovensku obrovské škody

*****

Euroval a Slovensko | Aké riešenia ponúka strana SaS pre Slovensko?

Blížim sa ku koncu, tak je otázka aké riešenie pre Slovensko ponúka strana SaS ohľadom trvalého eurovalu.

Stretávam sa s tým, že ľudia mi hovoria – pán Sulík, vy len kritizujete ale neponúkate žiadne riešenie. To nie je pravda, lebo tvrdím, že keď je jedna alternatíva zmluvu o trvalom eurovale prijať, tak druhá úplne legitímna je zmluvu odmietnuť.

Predstavte si, že za vami príde sused a povie prepíšte mi váš majetok a vy poviete neprepíšem, prečo by som prepisoval. A na to sused povie, keď odmietate moje riešenie, tak povedzte, aké máte vy. To ale neznamená, že my musíme nejaké riešenie mať na problémy s ktorými nič nemáme. Hlavne, ktoré si musia riešiť iné krajiny.

Každopádne vieme, že eurozóna je v existenčnej kríze a doterajšie opatrenia lídrov Európskej únie sú preukázateľne škodlivé. Preto jediným riešením pre Slovensko, je okamžité začať konať v záujme Slovenska a našich ľudí.

V záujme Slovenska znamená…

1. Odmietnuť zmluvu o trvalom eurovale

2. Odmietnuť platby z dočasného eurovalu

– tie peniaze budeme naozaj potrebovať v dohľadnej budúcnosti, ktoré inak opustia krajinu a pôjdu do Grécka, Španielska alebo do iných krajín. To, čo Slovensko potrebuje, je odmietnuť nezmyselné platby v obrovských sumách do dočasného eurovalu, ktoré poputujú niekde do zahraničia.

3. Byť pripravený na možný rozpad eurozóny

– slovenská vláda má byť pripravená na možný rozpad eurozóny. Toto nebudem ďalej konkretizovať, ale je známe, že ministerstvo financií má najzdatnejších úradníkov, tak v spolupráci s Národnou bankou dôkazu pripraviť riešenie, čo budeme robiť, keď sa eurozóna rozpadne. Každopádne, obrovskou chybou by bolo, strčiť hlavu do piesku a povedať, že v Bruseli to majú všetko pod kontrolou, my len musíme poslušne plniť úlohy a bude to v poriadku. No, nebude.

4. Začať naozaj a výrazne šetriť na verejných výdavkoch a nie šklbať tých slovenských občanov, ktorí produkujú hodnoty

5. Realizovať štrukturálne reformy na Slovensku s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie

– lebo ja teda plne rešpektujem páni zo Smeru, že zdieľate lavicovú ideológiu, ale garantujem vám, že pracovné miesta vytvorí len súkromný sektor. Neviete ho nijak donútiť, neviete mu nijak zakázať ľudí prepúšťať. Môžete iba donútiť tieto firmy skrachovať a potom tu už nebude nikto zamestnávať ľudí.

Čiže výrazne zlepšovať podnikateľské prostredie. …no a s ministrom hospodárstva, ktorého táto vláda má, by to malo byť možné – pán minister presne vie o čom hovorím.

6. Pokračovať v privatizácii a získané peniaze použiť na zníženie verejného dlhu.

*****

VÝZVA | Richard Sulík vyzýva Róberta Fica a poslancov NR SR o neschválení zmluvy o trvalom eurovale

Práve preto sa na tomto mieste, ktoré je teda dôkazom zvrchovanosti a suverenity Slovenska a v tomto čase, niekoľko hodín pred hlasovaním o zmluve o trvalom eurovale, ktorá Slovensko masívne poškodí, tak práve na tomto mieste a práve dnes vyzývam Róberta Fica, premiéra našej krajiny a človeka ktorý za osud Slovenska prebral zodpovednosť a zložil sľub, že svoje povinnosti si bude plniť v záujme občanov Slovenska a nie v záujme hŕstky nevolených ľudí v Bruseli, aby zmluvu o trvalom eurovale z pozície predsedu vlády odmietol. Pán Róbert Fico, je to vaša morálna zodpovednosť chrániť záujmy Slovenska a nie ho poškodzovať.

Byť štátnikom neznamená poslušne plniť si úlohy z Bruselu a byť tam za fešáka. Byť štátnikom, je konať v prospech krajiny.

Výzva poslancom NR SR o neschválení zmluvy o trvalom eurovale a zadlžení slovenských ľudí

Vás ctení poslanci sa pýtam, či vám toto stojí zato, hlasovať za trvalý euroval a takto poškodiť Slovensko? Pýtam sa vás, či pre toto ste išli do politiky, najmä tí, ktorí sú tu noví. Ja viem, že mnohí sa nemali problém živiť vlastnou prácou predtým, ako vstúpili do politiky …tak sa vás pýtam, či ste pre toto išli do politiky, aby ste takúto hrôzostrašnú zmluvu o trvalom eurovale podpísali.

Chcete naozaj tvrdiť, že ste si zmluvu prečítali, a že vaše svedomie vám káže hlasovať za? Možno nie zajtra, možno o rok, o päť rokov, keď eurozóna už bude možno rozpadnutá a nám ostane len obrovské množstvo dlhov sa budete hanbiť pred vašimi deťmi za to, ako ste v júny 2012 hlasovali.

*****

Trvalý euroval = Mníchovská dohoda

Bez akéhokoľvek preháňania s plnou vážnosťou vám vravím, že hlasovať za trvalý euroval, je ako podpísať pozývací list súdruhovi Brežnevovi v roku 1968 alebo ako súhlasiť s Mníchovskou dohodou v roku 1939.

Presne tak, ako je dnes vyčítané kolegom z KDH, že pred 20 rokmi nehlasovali za samostatné Slovensko, bude vám ktorí dnes budete hlasovať za trvalý euroval vyčítané, že ste napáchali obrovské škody na slovenských ľuďoch a nebudete sa môcť schovávať za to (aspoň tí ktorí tu sedíte), že ste nevedeli o čo ide.

Záverom mi dovoľte konštatovať, že vôbec nás neteší, že s našimi predpoveďami a obavami sme mali v plnom rozsahu pravdu. Nie sme z toho šťastní, lebo vidíme, ako to krajine škodí ale bolo by načase, aspoň v tejto veci počúvať tých, ktorých predpovede a varovania sa žiaľbohu napĺňajú.

Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

*****

Hlasovanie poslancov | Hlasovanie euroval

Hlasovanie za euroval – tu nájdete, ako hlasoval váš poslanec (ktorému ste dali svoju dôveru) za trvalý euroval, za zmluvu z ktorej sa nedá vycúvať, ktorá sa nedá vypovedať, ktorú nie je možné predať, založiť ani darovať. Za zmluvu, ktorá masívne poškodí Slovensko.

Vytlačiť článok