Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európske školy | Bruselskí úradníci majú pre svoje deti elitné školy

Európske školy sú jednou z odvrátených stránok Európskej únie. Je známe, že funkcionári EÚ si užívajú mnohé luxusné výhody. A medzi ne patria aj špeciálne elitné školy pre bruselských úradníkov. V nich sú vychovávaní a vyrastajú …

Európske školy – elitné školy detí bruselských úradníkov

… budúci eurokrati. Tieto európske školy navštevujú takmer výlučne deti európskych úradníkov, bežný človek sa do nich nedostane. Svojou elitnosťou pripomínajú niečo medzi elitnými školami pre deti socialistických funkcionárov bývalého režimu a osobnými učiteľmi pre šľachtu za feudalizmu.

Organizácia Európskych škôl

„Európske školy“ (v latinčine: ScholaEuropaea) majú po celej Európe zhruba 20 000 študentov. Týchto škôl je 14, z čoho 5 sa nachádza v Belgicku, 3 v Nemecku, 2 v Luxembursku a jedna v Taliansku, Holandsku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Európske školy poskytujú špeciálny diplom, ktorý nie je možné získať nikde inde. Ide o tzv. Európsky bakalársky titul (EuropeanBaccalaureate).

Európske školy – kastový systém

Európske školy sú vrcholom elitizmu. Študenti sú do nich vyberaní najmä na základe konexií rodičov. Takýto postup skutočne pripomína buď bývalý sovietsky alebo feudálny systém, v ktorom mali ľudia postavenie na základe svojho pôvodu. Európske školy nesú aj prvky kastového systému. Podľa toho v akej kategórií tí ktorí funkcionári sú, podľa toho do škôl umiestnia ich deti.
Najviac privilegovaná trieda je kategória I. Dieťa sa dostane do kategórie I., ak jeho rodič pracuje v nejakej inštitúcii EÚ, je národný expert podporovaný EÚ alebo ak má inú vysokú funkciu. Všetky deti kategórie I sú automaticky prijaté. Rodičia detí v Kategórii II. pracujú pre medzinárodnú organizáciu, ktorá má zmluvu s európskymi školami. Deti kategórie III. nemajú prepojenie na EÚ, ani na spomínané organizácie, no ich rodičia sú ochotní zaplatiť zhruba 15 000 eur ročne, aby ich deti mohli navštevovať európske školy. Tieto deti sa však môžu do európskych škôl dostať len vtedy, ak sú uspokojené požiadavky všetkých detí v kategórii I. a kategórii II.

Falošný boj EÚ proti diskriminácii

Európska únia formálne bojuje proti diskriminácii všetkých ostatných, no sama diskriminuje v takej miere, v akej by si to nikto na trhu nemohol dovoliť. EÚ vadilo, že ženy platili za poistenie nižšie sadzby. Nevadí jej však, že vytvorila sieť elitných škôl, v ktorých sú extrémne pozitívne diskriminovaní eurokrati. Za diskrimináciu je EÚ kritizovaná aj zo svojho vnútra. Už v minulosti z tohto dôvodu európske školy kritizoval Európsky parlament a Európsky dvor audítorov.

Ako sa v európskych školách vzdelávajú budúci eurokrati

Európske školy majú za cieľ vychovávať budúcich euroobčanov, pevný základ budúcich eurokratov. Ponúkajú agresívne „európske“ vzdelanie od jasieľ až po strednú školu. Ich cieľom je vychovať deti, ktoré sú „v mysli Európania, učení a pripravení dokončiť a upevniť prácu ich otcov, vytvoriť spojenú a prosperujúcu Európu“. Európske školy učia deti európsku históriu, geografiu a kultúru, so zámerom vytvoriť politicky korektných európskych federalistov. Čo asi môže vyrásť z detí, ktoré boli od útleho detstva až po dospelosť vychovávané idealizáciou EÚ a jej histórie?

Bruselskí úradníci odtrhnutí od sveta

Európske školy fungujú už od roku 1953. To znamená, že za ten čas (60 rokov) vychovali už dve – tri generácie eurokratov. Ak sa niekedy čudujete, ako môžu byť bruselskí úradníci so svojimi absurdnými reguláciami tak odtrhnutí zo sveta, aj tu je vysvetlenie. Množstvo súčasných úradníkov pravdepodobne pochádza z európskych škôl. Títo ľudia sa nikdy nestretli s reálnym svetom. Od útleho detstva boli vzdelávaní idealizovaním EÚ a po skončení škôl nasadli rovno do luxusných bruselských limuzín. Európska únia totiž vo svojej podstate nie je demokratická a okrem Európskeho parlamentu žiadnych jej členov nevolia občania.

Bruselské pokrytectvo najvyššieho stupňa

Britský denník The Independent poukázal na ďalšiu zaujímavú vec. Pri jeho návšteve jednej európskej školy na parkovisku videl celkom nové autá, ktoré mali na značke nápis „X“. To znamená, že boli kúpené bez dane – čím ich majitelia ušetrili zhruba 5 000 eur. Eurokrati a ich rodiny teda napriek svojim obscénnym platom a výhodám neplatia ani také dane, aké platia bežní ľudia.
Zatiaľ čo radi zdaňujú a regulujú ostatných, sami sa týmto veciam vyhýbajú. Európske školy teda vychovávajú ľudí, ktorí nielenže nepoznajú skutočný svet, ale nepoznajú ani normálne dane. Mimochodom, európske školy rovnako ako platy európskych úradníkov sú platené práve z tých daní, ktorým sa títo úradníci vyhýbajú. Takto vyzerá pokrytectvo najvyššieho stupňa.

Luxusné Európske školy

Za peniaze daňovníkov majú deti funkcionárov to najkvalitnejšie vzdelanie. Množstvo učiteľov na týchto školách zarába po započítaní všetkých príplatkov a výhod viac ako niektorí britskí ministri. Riaditeľ jednej Európskej školy, Tom Hoyem, je dokonca bývalým predsedom dánskeho parlamentu. Mrhanie dosahuje až absurdné úrovne. Na európskych školách sa považuje za politicky nekorektné odoprieť dieťaťu funkcionára EÚ oficiálne náboženské vzdelanie v jeho rodnom jazyku. Kvôli tomu je vykonaná výnimka v minimálnom počte žiakov, ktorý musí mať vyučovacia hodina. Nezriedka sa vyučujú hodiny len s jedným alebo dvoma žiakmi.

Politická korektnosť je najdôležitejšia, ako inak by napríklad Európske školy vyučovali ortodoxné kresťanstvo vo francúzštine? V dôsledku toho náboženstvo stojí štyrikrát viac ako iné predmety. Mimochodom, už štandardný minimálny počet žiakov na vyučovacej hodine je veľmi nízky – 5 žiakov. Deti eurokratov sú v triedach aj po piatich, zatiaľ čo deti daňovníkov, ktorí týchto eurokratov platia, sú v triede bežne dvadsiati – tridsiati.

Európske školy sú nevyhnutné?!

Pred dvomi rokmi však v rámci rozpočtových škrtov malo byť toto minimum posunuté z piatich na sedem žiakov. Následne však rodičia týchto žiakov v EÚ lobovali– mimochodom, vo svojej vlastnej práci. Výsledkom bolo, že Európsky parlament schválil vyhlásenie, v ktorom európske školy označil ako „nevyhnutnosť a nie luxus“. Čo iné by sa samozrejme dalo čakať. Predstava obmedzenia takéhoto projektu EÚ zo strany samotnej EÚ je podobná, ako predstava obmedzenia vládneho programu zo strany nejakého vládneho ministerstva. Ak niekto chce vidieť, čo dokáže vytvoriť nekontrolovaný byrokratický systém bez zodpovednosti, môže sa pozrieť napríklad na európske školy.

Kredit/zdroj:
1. http://en.wikipedia.org/wiki/European_School
2. http://www.eursc.eu/index.php?id=2
3. http://interparents.eu/pdf/IP-2011206ResponseCommissionComplaintOmbudsman.pdf
4. http://synonblog.dailymail.co.uk/2011/06/elite-european-schools-how-the-eurocrats-
kids-get-the-gravy-and-you-pay-for-it/comments/page/9/
5. http://www.independent.co.uk/news/world/elitist-eu-schools-come-under-fire-the-
children-of-european-officials-are-getting-a-privileged-education-that-member-states-
can-ill-afford-writes-leonard-doyle-1371433.html
6. http://www.publicserviceeurope.com/article/633/european-schools-perk-or-
necessity#ixzz2Teh0zrvV

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. Romik says:

    Este posledny komentar. Pan Sulik vo svojom blogu nezverejnil zavaznu skutocnost o europskych skolach, ktora by ukazala nadutost eurouradnikov v Bruseli. Nielenze maju k dispozicii taketo specialne skoly, ale oni sa este vysmievaju obycajnym ludom a svoje deti do tycht skol ani neposielaju, ale mnozstvo z nich posiela deti do obycajnych belgickych skol (50% deti kategorie I nechodi do europskych skol). To uz ukazuje totalne odtrhnutie eurouradnikov a ich deti od reality.

  2. Adriana says:

    Mily p. Sulik, tento clanok je velmi tendencny a je smutne, ze politik vasho formatu ma potrebu takto zavadzat, snazit sa rozduchavat ohen nenavisti voci EU a spoliehat sa na to, ze nizke pudy zavisti tych prostoduchejsich vas budu velebit za vas euroskepticizmus… Mozem vam vyvratit kazdy jeden odstavec vasho clanku, na rozdiel od vas mam deti v Europskej skole, ale vy by ste aj tak vyvracali moj – nie na zaklade vasich skusenosti, ale pseudoinformacii, ktore cerpate napr. z wikipedie – kazdy inteligentny clovek vie, ze wiki nie je doveryhodny zdroj, dalej zo stranok ES, kde vsak ich myslienky prekrucate bizarnym sposobom a pod.

    Patrim medzi tych tzv. eurokratov, no moj plat nedosahuje platy tych, co pracuju v privatnej sfere v Luxembursku – ak beriem do uvahy svoje vzdelanie a pracovne skusenosti. Predtym som robila v Luxembursu v privatnej sfere, mam s cim porovnavat. Neplacem, len konstatujem. Dovody tu nebudem vysvetlovat, no plat a “elitarstvo” to nie su.

    Vedeli ste, ze koncom januara sa tu kazdorocne kona festival cien aut? Tie ceny su ovela vyhodnejsie nez vsetky tie vyhody, ktore spominate… a ked uz o tom pisem, neda mi nespomenut, ze ten danovy odpis, o ktorom tak skusene informujete, sa vztahuje len na urcity typ ludi a je tam vela vynimiek, ktore ho nedostanu. Ale to vas asi nezaujima, to by chcelo na veci pozerat objektivne a to sa do vasho clanku nehodi…

    Boli ste niekedy v budove Europskej Komisie v Luxembursku? Pridte, ked bude prsat. Pozor, aby ste sa nepotkli o vedra, ktore chytaju dazdovu vodu kvapkajucu z roznych miest… Ti eurokrati, co sa tak skvele maju, tam pracuju v kancelariach minimalnych rozmerov, vdychuju azbestove vypary a smrad stuchnutych kobercov, nemaju klimu a ak tam vypukne poziar, ti na vrchnych poschodiach mozu rovno vyskocit z okna… nie, nie su tu chudaci, su to rovnaki ludia, ako ti ostatni. Nie ako vy, vy a vasi oddani maju urcite idealne pracovne podmienky.
    Ale je scestne navazat sa do tych tisicov obycajnych ludi, ktori pracuju pre kolos EU. Nie kazdy je p. Barosso a nie kazdy ma na garderobu p. Benovej. To je len spicka ladovca, ktora existuje v kazdej velkej firme, Slovensko nevynimajuc, kde vrcholovi manazeri dostavaju ovela vyssie odmeny, nez ti vysoki funkcionari v EU instituciach.

    p. Sulik, vlastne by ste mali byt radi, ze tu ten kolos je, bez nich by sa asi tazko Slovensko dostastalo aspon tam, kde je teraz. A mam pocit, ze ked sa doriesi Martinova (nechcem byt drza, drali sme spolu skolske lavice) otazka legalizacie marihuany, rovnopravnosti gayov a dalsich vasich tem, asi uz neviete, s cim zaujat slovensku pospolitost. Futbalove ihriska nam uz netreba, no tych eurouradnikov, ktori su taki zahadni, vela sa o nich pise – bez blizsieho poznania skutocnosti – tych mozno pouzit vzdy. Aspon dovtedy, kym EU nepadne, mozno i vasou zasluhou, ked sa budete velmi snazit, a kym sa vam nevratia domov, kde ich nikto nebude chciet zamestnat – ved to su ti hnusni darmozraci… nevadi, hlavne, ze teraz sa nam hodi hadzat na niekoho spinu.

    Preco vlastne vznikol tento vas clanok? Nechcete o tom napisat? To by bolo mozno uprimnejsie a pravdivajsie vyznanie….

    Hmm, kto vie, co vznikne zmiesanim zelenej a cervenej farby? Nie je na to pekny pohlad.

  3. Romik says:

    Citacia z clanku:

    Najviac privilegovaná trieda je kategória I. Dieťa sa dostane do kategórie I., ak jeho rodič pracuje v nejakej inštitúcii EÚ, je národný expert podporovaný EÚ alebo ak má inú vysokú funkciu. Všetky deti kategórie I sú automaticky prijaté.

    Citacia z clanku:

    Študenti sú do nich vyberaní najmä na základe konexií rodičov.

    Mohli by ste mi vysvetlit to s tymi konexiami? Kedze vacsina deti v EU skolach je kategorie I a tie su prijimane automaticky, tak nechapem ze na to treba ‘najma’ konexie.

  4. Romik says:

    Skolne pre kategoriu III je od cca 3500 do 6500 Eur, podla veku.

    Zdroj – centralna webstranka Europskych skol

  5. Romik says:

    citacia z clanku: ‘Európska únia totiž vo svojej podstate nie je demokratická a okrem Európskeho parlamentu žiadnych jej členov nevolia občania.’

    Hm, Slovensko tiez vlastne nie je demokraticke, neviem o tom ze by bolo na Slovensku mozne volit niekoho inehookrem clenov Narodnej Rady.

  6. Pavla Kovarikova says:

    Vážený pane Sulíku, mluvil jste vůbec s nějakým studentem (ať už bývalým nebo současným) některé z těchto škol, že víte, že jsou tak odtržení od reality? Nebo si to jen domýšlíte? Jediným cílem a snahou Evropských škol je poskytnout dětem zaměstnanců institucí EU alespoň náznak vzdělání, jaké by se jim dostalo doma, aby pro ně stěhování do nové a neznámé země nebylo tak těžké. Já jsem sice chodila do anglické jazykové sekce (na otevření samostatné české sekce nebylo dost českých studentů), takže většinu předmětů jsem měla v angličtině, ale alespoň dvě hodiny týdně jsme měli češtinu. Což bylo příjemné – neztratili jsme úplně kontakt s domovem ani s jazykem a návrat do českého školského systému pak nebyl tak tvrdý. Co se týče počtu studentů – samozřejmě, že na hodinách češtiny nás bylo asi jen 7, protože tolik českých studentů ve škole nebylo, ale na většině hodin se počet studentů pohyboval mezi 20 a 30.
    Tvrzení, že European Baccalaureat nedostanete na jiných školách a tím pádem je elitní, je podobné, jako byste tvrdil, že na francouzských školách nedostanete slovenskou maturitu, a proto jsou slovenské školy elitní. Nejsou, jen jsou jiné.
    Studenti sice do kategorií rozřazeni jsou, ale význam toho je takový, aby se do škol dostali primárně ti žáci, kteří nemají šanci chodit do místní školy, protože jsou v nové zemi a nemluví většinou místním jazykem.
    O historii a geografii EU jsme se samozřejmě učili, ale to se probírá i na českých školách, protože to zkrátka patří k všeobecnému přehledu. Navíc stejně jako jsme na Evropské škole rozebírali dějiny EU, tak jsme se také učili o antickém Řecku či Velké francké říši, tedy stejně jako na českých (a předpokládám i na slovenských) školách.
    Ale to byste asi někdy Evropskou školu musel vidět jinde, než na obrázku na Wikipedii, abyste to věděl. Proto bych Vás ráda požádala, abyste příště až budete o něčem psát, si zjistil trošku fakta a nesnažil se jen vyvolávat zbytečné spory a nesnášenlivost. Jestli si budete chtít zjistit něco víc nebo si urovnat informace, klidně mě kontaktujte a já Vám sdělím, co budete chtít vědět.

    • “mluvil jste vůbec s nějakým studentem (ať už bývalým nebo současným) některé z těchto škol, že víte, že jsou tak odtržení od reality?”

      Odpoveď:
      O odtrhnutí od reality sa v článku písalo v súvislosti s európskymi úradníkmi, ktorí vydávajú množstvo absurdných nariadení, z nedávnej doby napr. regulácia fliaš na olivový olej – http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/eu-olivovy-olej-priklad-ako-prichadzame-o-slobodu/

      Článok uvádzal, že návšteva Európskych škôl môže byť tiež jedným z dôvodov tohto odtrhnutia od reality.
      —–

      “Nebo si to jen domýšlíte? Jediným cílem a snahou Evropských škol je poskytnout dětem zaměstnanců institucí EU alespoň náznak vzdělání, jaké by se jim dostalo doma, aby pro ně stěhování do nové a neznámé země nebylo tak těžké. ”

      Odpoveď:
      Zámer je to možno pekný, no stále to nevyvracia pointu článku – že Európske školy sú elitné. Do zahraničia sa za prácou sťahuje aj množstvo iných ľudí s deťmi, no pokiaľ viem, z verejných peňazí nie sú financované žiadne podobné školy pre pracujúcich v súkromnom sektore. Ich deti musia študovať na štandardných tamojších školách a oni ani nemajú ani také výhody, že kvôli nim by mali triedy menší počet žiakov a podobne.

      Toto je o to nespravodlivejšie, že ak by sa malo rozhodnúť, či si to zaslúžia skôr deti pracujúcich v súkromnom sektore alebo pre verejné inštitúcie, boli by to práve deti pracujúcich v súkromnom sektore – lebo ich rodičia platia dane, z ktorých sú platené platy a aj nadštandardné výhody (napr. Európske školy) pracovníkov vo verejnom sektore.
      —–

      “Tvrzení, že European Baccalaureat nedostanete na jiných školách a tím pádem je elitní, je podobné, jako byste tvrdil, že na francouzských školách nedostanete slovenskou maturitu, a proto jsou slovenské školy elitní. Nejsou, jen jsou jiné.”

      Odpoveď:
      Tento diplom však elitný je – môžu sa k nemu dostať najmä primárne pracovníci EÚ, sekundárne pracovníci spriaznených inštitúcií a až na poslednom mieste deti veľmi dobre zarábajucich rodičov. Bežný človek nemá možnosť tento diplom získať, a preto je elitný.
      —–

      “Studenti sice do kategorií rozřazeni jsou, ale význam toho je takový, aby se do škol dostali primárně ti žáci, kteří nemají šanci chodit do místní školy, protože jsou v nové zemi a nemluví většinou místním jazykem.”

      Odpoveď:
      Ak by to bolo takto, medzi podmienkami by nebolo to, že rodičia musia pracovať pre EÚ, prípadne spriaznenú inštitúciu, ale to, že sa presťahovali z inej krajiny. Toto však možné nie je. V dôsledku tohto sa do tej školy môžu dostať nielen deti narodené v tej krajine, ale nemôžu sa tam štandardne dostať ani deti rodičov, ktorí sa presťahovali do inej krajiny, ale nespĺňajú tieto podmienky. A to je neakceptovateľné.
      —–

      “O historii a geografii EU jsme se samozřejmě učili, ale to se probírá i na českých školách, protože to zkrátka patří k všeobecnému přehledu. Navíc stejně jako jsme na Evropské škole rozebírali dějiny EU, tak jsme se také učili o antickém Řecku či Velké francké říši, tedy stejně jako na českých (a předpokládám i na slovenských) školách.”

      Odpoveď:
      To je v poriadku, ako som písal nižšie:

      “Výrok „ Európske školy učia deti európsku históriu, geografiu a kultúru, so zámerom vytvoriť politicky korektných európskych federalistov.„ neznamenal, že sa tam deti učia len tieto predmety. Okrem iného je v článku spomenutá napríklad aj výučba náboženstva, ale ani to neznamenalo, že sa tam iné predmety okrem spomenutých neučia.”

  7. Emil says:

    Vazeny pan Sulik.
    Vzdy ked sa chcem k niecomu relevantne vyjadrit, nastudujem si problem. Idealne je, ak mam aj vlastnu skusenost.
    Z vasho textu je zrejme, ze ste problem velmi nestudovali a ak, tak len z jednostranne zameranych zdrojov. Osobnu skusenost s Europskou skolou evidentne nemate. Predpokladam, ze ste nevideli ani budovu. Clanok je tendencny, subjektivny a pomiesali ste hrusky s jablkami.
    Pridite na par dni do Bruselu a porozpravajte sa so studentami, rodicmi a pozrite si auta v garazi. Teraz uz je mi jasnejsie preco Slovensko nema vlastnu sekciu. Ale to by ste museli vediet co je to sekcia v Europskej skole.
    Emil

  8. Ďakujem za dodanie dát o výchove a vzdelávaní generácií eurokratov – mám oveľa lepší R – faktor o vytváraní podhubia pre fungovanie európskej uhnije :-))

  9. Diana Rennerova says:

    Vazeny pan Sulik,

    sama som ziacka jednej z europskych skol a musim povedat, ze vo vela veciach, ktore su spomenute v tomto texte sa mylite.
    V prvom rade chcem povedat, ak by ste vy zili v Belgicku a pracovali by ste pre EU, tiez by ste Vase deti dali do tejto skoly.

    System nasej skoly je samozrejme iny ako slovensky alebo belgicky ale vsetko ma svoje dovody. Na nasej skole konkretne je 6 jazykovych sekcii. To znamena, ze sa v nej zbiehaju ludia z roznych krajin sveta, nie len europy. Bolo by velmi tazke zvyknut si na jeden konkretny system, preto je to vsetko zvacsa pomiesane.

    To ze mame iny system, neznamena, ze skola je lahka. Osobne budem maturovat zo siedmych predmetov lebo nemam inu moznost. Viete ake tazke je zmaturovat zo siedmych predmetov tak, aby ste sa dostali na dobru vysoku skolu a zaroven si nepokazili aspon dve znamky? V skole vsteci sedime od 8:30 do 16:15 kazdy den. Cize ak si myslite “Oooo deti europskych uradnikov, luxus, pohoda, bohatstvo” tak ste na omyle, pretoze mame co robit.

    Nesuhlasim s komentarom, ze sa ucime len o europskej geografii a dejepise. Velmi rada Vam poviem, ze sa ucime o dejepise a geografii celeho sveta. A taktiez sa ucime ovela viac o svete a historii ako na Slovenskych skolach. To vsak len poukazuje na slaby system slovenskych skol.

    Do slovenskej skoly som chodila. Presnejsie, chodila som na gymnazium M.R. Stefanika v Kosiciach. Nemozem povedat, ze by to bola zla skola alebo ze by na nej boli zly ucitelia. Musim vsak povedat, ze ziaci mojho gymnazia si nevazili absolutne ziadne vzdelanie, ani to, ktore im bolo dane. Na mojej predoslej skole sa vyucoval franczusky a anglicky jazyk. Keby som sa ich teraz spytala nieco po francuzsky alebo anglicky, mozno dvaja z celej triedy by mi odpovedali. Pretoze sa nechu ucit. Ja nehovorim styrma jazykmi lebo som sa 4x krat narodila, ale preto lebo som sa ich dokladne ucila. Slovensky skolsky system poskytuje take iste vzdelanie ich ziakom ako nasa skola, len v inom podani.

    Taktiez nesuhlasim s tym, ze sme vyuceni europski uradnici. Minimum ludi pracujucich v europskych instituciach chodilo do europskej skoly. Aj keby sme chceli byt pracovnikmi tychto institucii, musime urobit EPSO testy, ktore niesu lahke. Ak si myslite, ze su, prosim, prihlaste sa na jeden a urobte ho. Alebo hoci skuste z maturovat z europskeho bakalaureatu ked je to tu vsetko take luxusne.

    Triedy po 5? Som v jednej triede kde je 5 ludi a tou je slovencina pretoze samozrejme, nie je tu vela Slovakov. Avsak v hocjakej inej triede je nas od 25 – 30.

    Samozrejme, suhlasim s vasimi faktami o daniach. Ale to neznamena ze nasi rodicia su jedini co neplatia DPH na niektore polozky. Zamestnanci OSN maju taktiez velke vyhody, a ak chcete vlastne “elitne” skoly s medzinarodnym bakalaureatom, ktory tiez nedostane nikto iny.

    Pan Sulik, zo srdca Vas pozyvam aby ste sa prisli pozriet na nase vyucovanie a na latku, ktora sa prebera na nasej skole aby ste vedeli ze aj za “luxus” si treba zaplatit svoje.

    • Dobrý deň, som asistent Richarda Sulíka a rád by som odpovedal na Váš príspevok:

      „V prvom rade chcem povedat, ak by ste vy zili v Belgicku a pracovali by ste pre EU, tiez by ste Vase deti dali do tejto skoly.“

      Odpoveď:

      Presne o tom však hovorí tento článok, ako píšete – v prípade pracovania pre EÚ. Lenže ľudia, ktorí pre EÚ nepracujú, sa do týchto škôl dostanú oveľa ťažšie, prípadne vôbec. Ľudia pracujúci pre EÚ sú tak vysoko pozitívne diskriminovaní – a práve na tom bol založený tento článok. To navyše je fakt, o ktorom sa je možné presvedčiť aj na stránkach oficiálnych inštitúcií: http://www.eursc.eu/index.php?id=20
      ——

      Ďalej, článok tiež nemal pôsobiť ani dojmom, že tá škola je ľahká alebo nekvalitná. Práve naopak. Cieľom článku bolo poukázať aj na to, že táto škola poskytuje kvalitné vzdelanie (napríklad oveľa menej detí v triede), ku ktorému však bežní občania EÚ prístup nemajú.
      ——

      Výrok „ Európske školy učia deti európsku históriu, geografiu a kultúru, so zámerom vytvoriť politicky korektných európskych federalistov.„ neznamenal, že sa tam deti učia len tieto predmety. Okrem iného je v článku spomenutá napríklad aj výučba náboženstva, ale ani to neznamenalo, že sa tam iné predmety okrem spomenutých neučia.
      ——

      V článku sa tiež nehovorilo ani to, že všetci absolventi týchto škôl sa neskôr stávajú úradníkmi EÚ. Článok len hovoril o tom, že tieto školy vychovávajú osoby, ktoré sú pripravené a veľmi vhodné na prácu EÚ. Čo sa týka toho, koľko úradníkov EÚ pochádza z týchto škôl, to pravdepodobne nie je možné nikde presne zistiť. V článku je napísané, že je ich „množstvo“, čo však neznamená, že by ich tam mala byť napríklad väčšina, atď.
      ——

      „Triedy po 5? Som v jednej triede kde je 5 ludi a tou je slovencina pretoze samozrejme, nie je tu vela Slovakov. Avsak v hocjakej inej triede je nas od 25 – 30.“

      To samozrejme je možné, v článku sa píše len o tom, že 5 žiakov je minimálny počet žiakov v triede. Podobne, ako napríklad v tej slovenskej triede, o ktorej hovoríte Vy.

      Ďakujem za Váš komentár, ak by ste mali k článku ešte iné otázky alebo pripomienky, rád na ne zareagujem.

      • Diana Rennerova says:

        Nechapem celkom preco je to diskriminacia pre ostatnych. Slovenski obcania a ich deti maju tiez pristup k skolam za ktore plati stat. Nasi rodicia pracuju pre europsku uniu tak tiez mame poskytnute studium za ktore je zaplatene europskou uniou. Bolo by to dost neprijemne keby vam povedali ze sa sem mate prestahovat, a neposkytli by vasim detom vzdelanie. Taktiez belgicki obcania nemaju potrebu davat svoje deti do europskych alebo medzinarodnych skol, pretoze vsetky skoly su na rovnakej urovni. Uroven nasej skoly je mozno vyssia ako slovenskych strednych skol ale to je vina zaostaleho systemu za ktory si mozeme len my sami. Kazda slovenska skola by sa vedela vyrovnat urovni skol v zapadnej europe, keby sa do nich viac investovalo.

        Este by som chcela dodat, ze diplomati ktori su pretranseferovany z krajiny do krajiny, musia mat poskytnutu skolu pre ich dieta v rodnom jazyku, pretoze to by uz bola diskriminacia, keby sme boli donuteni chodit do belgickej skoly, a donuteni sa ucit vsetko po francuzsky a stratit kontakt s rodnym jazykom.

        „ Európske školy učia deti európsku históriu, geografiu a kultúru, so zámerom vytvoriť politicky korektných európskych federalistov.„ Viem, ze sa tym nemylslelo na to, ze nemame ine predmety ale co som odpovedala malo tiez iny zamer ako ste pochopili. Neucime sa LEN europsku geografiu, historiu a kulturu. Na hodinach dejepisu a geografie sa ucime o tom co sa dialo a deje vsade vo svete. Nic co sa ucime nema nieco extra aby sme sa stali europskymi federalistami.

        Minimalny pocet ziakov v triede je 7 (hodiny cestiny a slovenciny su vynimky). Nehovorim, ze to je vela, ale triedy s malym poctom ziakov sa najdu na hocjakej skole, hockde vo svete. Bezne bolo na hodinach francustiny na Slovensku od 10 do 15 ziakov.

        Treba sa pozriet von z kocky, v ktorej niektori ludia ziju. Po prvom clanku ktory bol napisany o europskych skolach, z jedneho subjektivneho pohladu, si vela ludi urobilo nazor bez toho aby sa tomu prizreli blizsie. Netreba verit vsetkemu co citate. Z tohto clanku mam len pocit zavisti tym, ktori mali moznost sa na tuto skolu dostat. Nie je to ina skola ako ostatnem jednoducho nam poskytuje dobre vzdelanie. Pripada mi to cele chore pretoze ludia by si mali vazit to vzdelanie ake dostanu a nezaoberat sa tym, ci by nejake ine mohlo byt lepsie.

        Je na svete viac zlych veci, ktorymi sa treba zaoberat, ako 14 obycajnych skol.

        • „Nechapem celkom preco je to diskriminacia pre ostatnych. Slovenski obcania a ich deti maju tiez pristup k skolam za ktore plati stat.“

          Odpoveď:
          K slovenským štátnym školám majú prístup všetci občania SR. K Európskym školám majú prístup najmä ľudia, ktorí pracujú pre EÚ. Podobná situácia na Slovensku by bola napríklad v prípade, ak by slovenská vláda vytvorila školy, na ktoré budú mať prístup len detí ľudí, ktorí pracujú pre slovenskú vládu.
          —–

          „Bolo by to dost neprijemne keby vam povedali ze sa sem mate prestahovat, a neposkytli by vasim detom vzdelanie.“

          „Este by som chcela dodat, ze diplomati ktori su pretranseferovany z krajiny do krajiny, musia mat poskytnutu skolu pre ich dieta v rodnom jazyku, pretoze to by uz bola diskriminacia, keby sme boli donuteni chodit do belgickej skoly, a donuteni sa ucit vsetko po francuzsky a stratit kontakt s rodnym jazykom.“

          Odpoveď:
          Ako som písal vyššie:
          „Zámer je to možno pekný, no stále to nevyvracia pointu článku – že Európske školy sú elitné. Do zahraničia sa za prácou sťahuje aj množstvo iných ľudí s deťmi, no pokiaľ viem, z verejných peňazí nie sú financované žiadne podobné školy pre pracujúcich v súkromnom sektore. Ich deti musia študovať na štandardných tamojších školách a oni ani nemajú ani také výhody, že kvôli nim by mali triedy menší počet žiakov a podobne.

          Toto je o to nespravodlivejšie, že ak by sa malo rozhodnúť, či si to zaslúžia skôr deti pracujúcich v súkromnom sektore alebo pre verejné inštitúcie, boli by to práve deti pracujúcich v súkromnom sektore – lebo ich rodičia platia dane, z ktorých sú platené platy a aj nadštandardné výhody (napr. Európske školy) pracovníkov vo verejnom sektore.„
          —–

          „Taktiez belgicki obcania nemaju potrebu davat svoje deti do europskych alebo medzinarodnych skol, pretoze vsetky skoly su na rovnakej urovni.“

          Odpoveď:
          Ak je to takto, tak potom nie je nič jednoduchšie, ako odstrániť dnešné elitné kritériá prijímania na školy – podmienku pracovania pre dané inštitúcie pre to, aby mohli byť deti zaradené do prvých dvoch kategórií.

          „ Európske školy učia deti európsku históriu, geografiu a kultúru, so zámerom vytvoriť politicky korektných európskych federalistov.„ Viem, ze sa tym nemylslelo na to, ze nemame ine predmety ale co som odpovedala malo tiez iny zamer ako ste pochopili. Neucime sa LEN europsku geografiu, historiu a kulturu. Na hodinach dejepisu a geografie sa ucime o tom co sa dialo a deje vsade vo svete. Nic co sa ucime nema nieco extra aby sme sa stali europskymi federalistami.“

          Odpoveď:
          Je však možné predpokladať, že o EÚ sa tam bude hovoriť tendenčne. Podobný spôsob výuky je žiaľ aj na mnohých bežných školách, to však neospravedlňuje ani tendenčnú výučbu inde.
          —–

          „Nie je to ina skola ako ostatnem jednoducho nam poskytuje dobre vzdelanie. Pripada mi to cele chore pretoze ludia by si mali vazit to vzdelanie ake dostanu a nezaoberat sa tym, ci by nejake ine mohlo byt lepsie.“

          Odpoveď:
          Vážiť si vzdelanie je jedna vec, no ľudia majú právo zaujímať sa o to, ako je možné, že sú vytvorené školy, do ktorých sa nemajú možnosť dostať, pričom za ne platia svoje vlastné peniaze (cez dane). To je tiež dôvod, prečo tieto školy sú iné ako ostatné školy – pri štandardných školách nie je jedno zo zásadných kritérií prijímania pôvod dieťaťa.

          • Diana Rennerova says:

            Je však možné predpokladať, že o EÚ sa tam bude hovoriť tendenčne.

            Tak prestante predpokladat a presvedcte sa o tom

        • Peter says:

          “Nechapem celkom preco je to diskriminacia pre ostatnych. Slovenski obcania a ich deti maju tiez pristup k skolam za ktore plati stat. ”
          “Bolo by to dost neprijemne keby vam povedali ze sa sem mate prestahovat, a neposkytli by vasim detom vzdelanie.”
          Vela rodicov s rodinami nepracujucimi pre eurobyrokraciu sa stahuje do Belgicka napr. za pracou v sukromnej sfere. Tito rodicia sa postaraju o vzdelanie svojich deti a hoci sa takisto ako Tvoja rodina prestahovali do Belgicka, tieto rodiny nemaju pravo studovat v elitnej skole ale musia studovat v normalnej Belgickej skole (a zvladnut jazykovu barieru samozrejme). To sa vola diskriminacia a zneuzitie danovych zdrojov. Prestahovane slovenske deti rodicov pracujucich v sukromnej sfere v Belgicku navstevuju normalne Belgicke skoly (a nemozu zdarma navstevovat elitne skoly) zatialco prestahovane slovenske deti rodicov pracujucich pre institucie EU mozu navstevovat elitne skoly.

  10. Martin Vyskocil says:

    Vsadepritomna moslimska rozpinavost plus ich vedomie vitaza a zaroven slabost eurokasty a europanov ako celku onedlho sposobi vznik chaosu riadeneho strachom o holy zivot. Bude irelevantne, kto ma aku skolu a kde sa rodicia napakovali. To by bolo treba zacat riesit

    • Adriana says:

      Plne suhlasim.

      Az na jeden pojem, co je to eurokasta? Eurouradnici su len sive mysi v byrokratickom aparate. Tak ako dalsie stovky ludi, ktore sedia napr. v nasom parlamente – taki asistenti, ktori odpisuju za Richarda Sulika, su potom vlastne tiez eurokasta. Na svete boli vzdy bohati a chudobni, tych druhych bolo vzdy viac. Ale neda sa byt stale “hladny”, preto boli vzdy nepokoje, bitky, vojny. Na chvilu zastavene, krvavo potlacene, obcas vitazne…

      UVEDOMUJE SI ASPON NIEKTO, ZE V DOTERAJSEJ HISTORII EUROPY SA ESTE NEVYSKYTLA DOBA, KEDY BY LUDIA PROTI SEBE NEBOJOVALI TAKY DLHY CAS AKO V SUCASNOSTI? Viete, PRECO MAME EU? Nie preto, aby nas vykoristovali. EU vnikla zo zakladov paktu medzi Nemeckom a Francuzskom, ktoreho UCELOM bolo najma udrzat MIER a stabilitu v Europe po druhej svatovej vojne! Viac nez 60 rokov tu nebola vojna. Mali by sme byt za to vdacni! A tym nestastnym dotovanim mizernych ekonomik robi opat to iste, snazi sa o stabilitu. Ked im nedame zo svojho, dlho to nevydrzia a pridu si to zobrat! Obrazne povedane, co tam po tom, ze my budeme mat plne komory zavaranin, ked pride hladny sialenec so zbranou v ruke…

      p. Sulik, zvoleny z vole ludu, by sa mal viac sustredit na ochranu stability a mieru v Europe miesto toho rozputavania eurosialenstva!!!

  11. anonym says:

    Pán Sulík,
    s vašim zaostalým názorom mi skôr vy pripomínate funkcionára bývalého režímu než tý, čo sa starajú o lepšiu budúcnosť a snažia sa spájať ludí, nielen po celej európe ale po celom svete, namiesto toho aby ich rozdelovali, urážali a označovali ich za fanatikov.
    Asi by vám prospel dlhší pobyt v jednej z týchto škôl (pred tým než začnete kritizovať niečo, o čom v praxi nemáte ani poňatia), ktorý by vám možno otvoril oči.

  12. zuzu says:

    Pan Vareha tiez asi chodil do takej skoly, ked nevie slovensku gramatiku …

  13. Vazeny pan Sulik,
    zijem v Bruseli a musim povedat, ze vo vacsine bodov mate pravdu – deti administratorov a funkcionarov su skutocne privilegovane a EU spokojne uziva vyhody, podobne tym, ktore v suvislosti s clenskymi krajinami odsudzuje . 9-16% “dan” z platu zamestnanca (rozdiel medzi mzdou a roznymi stupnami a poziciami (v tomto zmysle pozicie AST3 a AD5) naspat do EU rozpoctu je fraska. Naviac skutocne mnoho vyhod v suvislosti s dopravou, zdravotnim poistenim, byvanim a inymi problematickymi oblastami, ktore su v Bruseli vsadepritomne pre podnikatelov a zamestnancov v sukromnom sektore.
    Podmineky v Europskym skolach su na mile vzdialene od beznych bruselskych skol, kam chodia mladi ucitelia z celeho Belgicka na “prax” skoro ako za trest. Skolstvo v Bruseli je dezolatnom stave. Brusel vedie statistyki v nedokoncenej zakladnoskolskej dochadzke, ako aj nizkej integracii ziakov z nizkoprijmovych rodin a pocte ziakov opakujucich rocniky. Tato priepast je neskutocna.
    Europske skoly su skutocne pre privilegovanych, ale je mnoho zamestnancov, ktory radsej volia bud statne alebo alternativne formy vzdelavania, kedze v Bruseli su aj lepsie, dostupnjesie a hlavne lacnejsie vzdelavacie institucie.
    Taktiez statisticky mozem povedat ze drviva vacsina dospelych deti mojich znamych ktory su zamestnancami EU uz dlhe roky (a ich deti absolvovali Europske skoly) nepracuju pre EU (EPSO nepusti) a idu za lakavejsimi ponukami zo sukromneho sektora.
    Hovorim skutocne o vacsine. Vacina deti ktore som poznala vyrastali v “Europskych skolach” su rozptyleni po celom svete, velmi malo z nich zostava v Bruseli. Pokial ano tak moja vzskumna vzorka su prate ti, ktori nerobia vo verejnej sprave alebo pre EU.
    To je moj subjektivny pohlad – “tzv. Europske skoly” definitivne nevyrabaju novych eurouradnikov. (dokonca by som povedal ze vacsina deti eurouradnikov ktore vyrastli v Bruseli zacnu neskor trpiet averziou voci Bruselu. ale toasi podobne ako kazdy kto tu zije dlhsiu dobu)
    Samozrejme ale poskytuju az priam neferove vyhody a rozdiely medzi statnymi skolami a europskymi su priepastne.
    Ospravedlnte stylisticke a gramaticke chyby, text bol pisany v zhone a som lenivy ho opravovat)

    • Kristian Lajkep says:

      Nemate pravdu, proste nemate, zaprve, nevim jak dnes ale jeste pred 7 lety skolne za rok v EEBXL stalo kolem dvou az tri tisic euro, tedy zadnych patnact.
      Moje maminka je pouha prekladatelka, ale dostalo se mi naprosto stejneho pristupu, jako detem euro komisaru, ministru nerbo treba i uklizecu.
      Nikdo v evropskych skolach neni v srdci evropan, pokud vubec neco, evropske skoly velmi silne podnecujou u vsech deti nacionalismus, evropske dejiny se sice uci, ale jestli chcete aby se v evropske skole ucili vyhradne dejiny irska, tak pochybuju.
      Co se tyce dani: je zazitou praxi, ze prvni rok prace pro EU ma clovek naklady osvobozeny od dani, musi se totiz vetsinou stehovat do ciziho statu, a EU mu chce pomoci z naklady s tim spojenymi.
      Co se tyce nabozenstvi v rodnem jazyce tak ano, nabozenstvi muze byt jakekoliv, ale musi tam existovat kompatibilni jazykova sekce, a pet lidi, tedy ne jeden, proto napriklad nabozenstvy v cestine nehledejte…
      V tom samem odstavci se dopoustite pomluvy neni to proste pravda, na matice nas bylo 30 a sedeli jsme tam, deti uklizecu, eurouredniku, i eurokomisaru. Na cestine nas bylo pet, v podstate obdobnem socialnim slozeni. Proste nejde o tridu, jde o to, ze vic lidi dela matiku, nez cestinu, nikdo se ovsem preplnenym tridam nevyhne.
      Jinak o elitnim vzhelani bych mel sve pochybnosti: ze vsech evropskych skol se treba na oxford dostanou prumerne tri lidi rocne, na Camebridge je to vic, ale take to zdaleka nedosahuje urovne normalnich “elitnich” skol.
      Jinak European Baccaulorate je eppic fail, kterej spousta skol vubec neuznava, a vetsina nezna. Napriklad v cesku si ho clovek musi nechat prelozit, notarsky ohodnotit, a za tisic korun velmi nevyhodne konvertovat ministerstvem skolstvy na cesky znamky.

      • Kmachu says:

        Pro kategorii jedna 3000 pro kategorii tri 8000 patnac je fraska mam kamarada kterej je v kategorii tri a rikal mi to ze musi platit 8000 eur rocne protoze je v kategorii tri

      • Dobrý deň, som asistent Richarda Sulíka a rád by som odpovedal na Váš príspevok:

        „Nemate pravdu, proste nemate, zaprve, nevim jak dnes ale jeste pred 7 lety skolne za rok v EEBXL stalo kolem dvou az tri tisic euro, tedy zadnych patnact. „

        Odpoveď:
        Hovoríte o deťoch kategórie III., ktorí nepracujú pre EÚ, ani pre spriaznené inštitúcie?

        „Moje maminka je pouha prekladatelka, ale dostalo se mi naprosto stejneho pristupu, jako detem euro komisaru, ministru nerbo treba i uklizecu.“

        Odpoveď:
        V článku sa nehovorilo o rozlišovaní medzi jednotlivými ľuďmi, ktorí pracujú pre EÚ, hovorilo sa o rozlišovaní medzi ľuďmi, ktorí primárne pracujú pre EÚ (sekundárne pre iné verejné inštitúcie) a tými, ktorí pre EÚ nepracujú. Je pekné, že EÚ nediskriminuje medzi svojimi pracovníkmi, no rovnako by nemala diskriminovať ani medzi tými, ktorí pre ňu pracujú a tými, ktorí pre ňu nepracujú.
        —–

        „Co se tyce dani: je zazitou praxi, ze prvni rok prace pro EU ma clovek naklady osvobozeny od dani, musi se totiz vetsinou stehovat do ciziho statu, a EU mu chce pomoci z naklady s tim spojenymi.“

        Odpoveď:
        O tejto výhode článok ani nepísal, ale je dobré vedieť, že si môžu pracovníci EÚ užívať aj túto výhodu. Súkromný sektor nedostáva žiadne daňové úľavy pre pracovníkov len preto, lebo zmenia miesto vykonávania práce.
        —–

        „Co se tyce nabozenstvi v rodnem jazyce tak ano, nabozenstvi muze byt jakekoliv, ale musi tam existovat kompatibilni jazykova sekce, a pet lidi, tedy ne jeden, proto napriklad nabozenstvy v cestine nehledejte…“

        Odpoveď:
        Ak je to tak, v zdroji k článku boli nesprávne informácie. No v tom prípade by som Vás poprosil o zdroj, ktorý hovorí o opaku.

        Ďakujem za Váš komentár, ak by ste mali k článku ešte iné otázky alebo pripomienky, rád na ne zareagujem.

        • Romik says:

          Dobry den.

          Urcite ste si fakty pred publikovanim clanku dobre preverili a iba bezhlavo neopisali, co uz niekto iny publikoval. Preto by som uvital by som nejaku oficialne referenciu na belgicke bezdanove “X” znacky.