Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska únia a spolufinancovanie eurofondov

Európska únia sa často chváli tým, že cez eurofondy financuje projekty, vďaka ktorým sa rozvíja slovenská ekonomika. Tieto eurofondy sú pre slovenských politikov “držhubným”, pre ktoré bez váhania plnia všetko, čo bruselským …

Európska únia a eurofondy

… byrokratom vidia na očiach – od hlúpych regulácií až po eurovaly a peňažnú pomoc pre nezodpovedné krajiny. Skutočnosť však nemusí byť taká pozitívna, ako ju Európska únia prezentuje. Väčšinu projektov z eurofondov totiž neplatí EÚ, ale samotné Slovensko.

O bohatom strýkovi

Dobrú analógiu k tomu, ako Európska únia spravuje jednotlivé projekty, napísal český ekonóm Pavel Kohout. Ten uviedol ako príklad bohatého kanadského strýka, ktorý svojim chudobným českým príbuzným ponúkne financovanie domu so záhradou, poriadneho auta, bazénu a iných nevyhnutných vecí. No aby si Česi nemysleli, že “na západe” sú koláče aj bez práce, tak dá kanadský strýko príbuzným podmienku, že všetky tieto projekty si musia spolufinancovať. A tak Česi vytiahnu svoje úspory a za bohumilé projekty pekne doplácajú.

Odmietnuť štedrý “dar” by bolo totiž hlúpe, nie?

Na spolufinancovanie štedrých darov si teda rodina berie pôžičky, no po splatení týchto projektov sa objaví ešte jeden problém. Dom, záhrada a bazén sú síce dotované, no ich prevádzkové náklady už nie. Rodina tak postupne prestáva byť schopná splácať svoje úvery a na pomoc im znova príde bohatý strýko (Európska únia). Ten s veľkými výhradami rodine poskytne úver a nevyhne sa prednáške o tom, ako neschopní Česi nedokážu hospodáriť. Rodina je tak síce zachránená, no zároveň aj zadlžená na tri generácie dopredu.

Európska únia a slovenské peniaze

Podobne ako pomoc bohatého kanadského strýka fungujú aj dotácie prúdiace z Bruselu. Európska únia si stanovila podmienku, podľa ktorej je spolufinancovanie pri projektoch financovaných z eurofondov minimálne vo výške 15%. V mnohých prípadoch je však spoluúčasť výrazne vyššia. Slovensko navyše do Bruselu každoročne zasiela nezanedbateľnú časť svojho rozpočtu. Koncom roka 2011 slovenský inštitút INESS spočítal tieto platby spolu so spolufinancovaním a prišiel na veľmi zaujímavú vec.

Podľa INESS Slovensko v rokoch 2004 až 2010 na každé euro, ktoré poskytla Európska únia, zaplatilo až 90 centov.

Pri nablýskaných tabuliach s logom Európskej únie by tak po správnosti nemala byť obrovská vlajka EÚ, ale skôr obrovský slovenský znak a niekde dole v rohu 10x menšia vlajka Európskej únie. Je síce pravda, že sa od roku 2010 celková bilancia Slovenska voči EÚ zlepšila, no o zásadnom posune hovoriť nemožno. INESS navyše do svojich výpočtov nezapočítal podiel Slovenska na eurovaloch, ani negatívny dopad regulácií EÚ na slovenskú ekonomiku. Pri takomto pohľade projekty, ktoré financuje Európska únia, nevyzerajú zďaleka tak štedro.

Zdroj:
1. http://finmag.penize.cz/ekonomika/267974-proc-evropske-dotace-skodi
2. http://ekonomika.sme.sk/c/6196021/iness-za-kazde-1-euro-z-eurofondov-zaplatilo-slovensko-unii-90-centov.html
3. http://richardsulik.blog.sme.sk/c/342792/Eurofondy-znizme-o-platby-do-Bruselu-a-DPH-moze-ist-na-15.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.