Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska únia trpí problémom prekvalifikovaných mladých ľudí

Európska únia trpí relatívne vysokou nezamestnanosťou z viacerých dôvodov – od príchodu hospodárskej krízy až po preregulované zákonníky práce. Jeden z týchto dôvodov je pomerne kuriózny, keďže vznikol paradoxne v dôsledku snáh …

Európska únia a prekvalifikovanosť

… EÚ o zvýšenie zamestnanosti – prekvalifikovanosť mladých uchádzačov o zamestnanie. Tento problém navyše nevznikol náhodou, ale bolo ho možné očakávať. Európska únia však odmieta priznať svoje zlyhanie.

Problém prekvalifikovanosti

Problémom prekvalifikovaných uchádzačov a zamestnancov v Európskej únii sa nedávno zaoberal think-tank STYLE.

Podľa neho je prekvalifikovanosť medzi mladými ľuďmi v EÚ veľkým problémom, keď napríklad v Írsku až 33 % mladých pracuje na pozíciách, na ktorých nie je potrebné ich vzdelanie. Len v dvoch krajinách Európskej únie (Slovensko a Slovinsko) je prekvalifikovaných mladých ľudí menej ako 10 %.

Podľa STYLE sú dôvodom politiky členských krajín EÚ, ktoré tlačia mladých do vysokoškolského vzdelávania.

Prekvalifikovanosť však nie je všeobecným fenoménom. V oblastiach inžinierstva, matematiky, práva alebo medicíny je napríklad ešte stále nedostatok kvalifikovaných uchádzačov. Naopak najväčšou prekvalifikovanosťou podľa STYLE trpia najmä sociálne a humanitné vedy.

Vinná Európska únia

Hoci STYLE poukazuje najmä na politiky členských krajín Európskej únie, to je len jedna strana mince. Európska únia totiž v rámci tzv. Agendy 2020 stanovila kvóty, podľa ktorých v roku 2020 musí mať aspoň 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov ukončené vysokoškolské vzdelanie.

Čo na tom, že pre mnohých z týchto ľudí by bolo lepšie, keby namiesto štúdia neperspektívnych odborov išli pracovať. Kvóta je kvóta, bez ohľadu na to, ako sa vyvíja realita.

To, že Európska únia nemá záujem priznať svoju vinu, dokazuje aj reakcia eurokomisárky pre zamestnanosť Marianne Thyssen. Ako totiž vyhlásila:

„Dobré vzdelanie a správne zručnosti sú najlepším poistením proti nezamestnanosti. A vysoko zručná pracovná sila je najdôležitejšou komparatívnou výhodou, ktorú má Európa v globalizovanom svete.“

No zástupy absolventov sociálnych a humanitných vied, ktorí pracujú v kaviarňach alebo sú nezamestnaní, konkurencieschopnosti Európskej únie pomôžu len ťažko. Eurokomisárka však namiesto zrušenia kvót EÚ ponúka „inovatívne“ riešenie –

Komisia vraj budúci rok predstaví stratégiu, ktorej cieľom bude lepšie prepojiť vzdelávanie s trhom práce.

O to sa však EÚ a členské štáty snažia už dlhé roky, no bez jasných výsledkov.

Dôvodom prekvalifikovanosti mladých totiž nie je nesprávne centrálne plánovanie, ale samotná existencia tohto centrálneho plánovania. Jedna veľkosť pre všetkých totiž nebude fungovať nikdy, bez ohľadu na to, ako sa budú mať dané kvóty vykonávať.

Politiky EÚ tak v konečnom dôsledku škodia aj samotným mladým, keďže o čo viac ich študuje na vysokých školách, o to menej peňazí v dôsledku vyšších daní zostane zamestnávateľom na vytváranie pracovných miest.

Takéto negatívne perpetuum mobile však medzi politikami Európskej únie, žiaľ, nie je ničím výnimočným.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.com/sections/youth-unemployment/economist-there-role-eu-policy-overeducation-among-young-people-317803
2. http://www.euractiv.com/sections/youth-unemployment/overeducation-when-fish-and-chips-are-served-historians-317800
3. http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/targets/index_en.htm

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.