Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Ako Európska únia chronicky porušuje svoje pravidlá a záväzky

Európska únia nie je práve najdôveryhodnejšou inštitúciou. Podľa rétoriky predstaviteľov EÚ a naivných eurooptimistov by sa mohlo zdať, že aj keď Európska únia neprijíma vždy najrozumnejšie pravidlá, pri ich dodržiavaní …

Európska únia a pravidlá

… je aspoň konzistentná. Pravdou je však presný opak. Európska únia chronicky porušuje svoje vlastné pravidlá a sľuby, akokoľvek skalopevné mali byť pri ich vytváraní. Udržanie byrokratov na svojich miestach a krátkodobý prospech sú totiž pre Európsku úniu často dôležitejšie ako akékoľvek princípy.

Európska únia a dvojitý meter

O niektorých prípadoch bezohľadnej ignorácie pravidiel EÚ píše vo svojom článku člen českej Strany svobodných občanů Pavel Strunz. Ako pripomína,

Európska únia často vynucuje dodržiavanie pravidiel pri malých krajinách s menšou mocou, no prehliada ich porušovanie veľkými krajinami, ako sú Francúzsko alebo Nemecko.

Tie sú tak podobne ako pri známom „too big to fail“(priveľké na zlyhanie) „too big to be punished“, teda priveľké na to, aby boli potrestané.

Keď napríklad v roku 2009 Kanada zaviedla víza pre občanov Českej republiky, podľa pravidiel EÚ by mali naopak víza od Kanaďanov vyžadovať nielen v ČR, ale aj vo Francúzsku, Nemecku a všetkých ostatných krajinách Európskej únie.

Nič také sa však nestalo. Kto by si už len chcel zhoršiť vzťahy s Kanadou, keď ide len o Českú republiku? Platné pravidlá boli jednoducho odignorované.

Lisabonská zmluva musí byť schválená

No pokryteckosť Európskej únie sa zrejme najviac ukázala pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy.

Len nepatrne odlišná Európska ústava bola o pár rokov skôr zamietnutá v referendách vo viacerých krajinách EÚ. Európska únia preto Európsku ústavu kozmeticky zmenila a začala ju presadzovať ako Lisabonskú zmluvu. Tentokrát však už bez referend, keďže nechcela riskovať fiasko z minulosti.

Írsko sa ako jediná krajina Európskej únie nemohlo zachovať takto „proeurópsky“ a v súlade so svojou ústavou muselo o Lisabonskej zmluve usporiadať referendum. A čo čert nechcel, Íri v referende Lisabonskú zmluvu odmietli.

No zvyčajné odvolávanie na demokratické princípy sa v tomto prípade Európskej únii nehodilo, a tak Íri museli hlasovať ešte raz. Až následné „áno“ Lisabonskej zmluve bolo brané ako osvietené a demokratické rozhodnutie, ktoré je už možné akceptovať.

Čo tam po Lisabonskej zmluve?

Z tohto príkladu sa môže zdať, že keď Európska únia Lisabonskú zmluvu tak agresívne presadzovala, pokladá ju za veľmi dôležitú a posvätnú. No to nevydržalo ani celý rok.

Napriek tomu, že podľa Lisabonskej zmluvy musí každá krajina EÚ za svoje záväzky ručiť sama, keď prišlo do tuhého, Európska únia zachránila Grécko a vytvorila najskôr dočasný a neskôr trvalý euroval (EFSF a ESM).

Rozpočty bez kontroly

Mimochodom, porušovanie týchto pravidiel bolo „nutné“ len preto, lebo roky boli porušované iné pravidlá EÚ – Pakt stability a rastu.

A aké bolo riešenie Európskej únie?

Keď sa nedodržiavajú pravidlá, musia byť prijaté ďalšie pravidlá.

Čo na tom, že by stačilo, ak by sa dodržiavali tie súčasné.

A tak vznikli nové rozpočtové pravidlá, ktoré mali nezodpovedné krajiny držať na uzde. No zatiaľ čo menšie krajiny tieto pravidlá vo všeobecnosti dodržiavajú, veľké krajiny ako Španielsko, Taliansko či Francúzsko dostávajú výnimky za výnimkami.

Namiesto plánovaných pevných princípov tak rozhodnutia o potrestaní hriešnikov stále zostávajú na pleciach opatrných byrokratov.

Pravidlá proti porušovaniu pravidiel

Zrejme je naivné očakávať, že keď tieto problémy nebude možné ignorovať, bruselskí byrokrati sa začnú správať skutočne zodpovedne.

Oveľa pravdepodobnejšie je to, že Európska únia opäť veľkolepo príde s „pevnými“ pravidlami, ktoré však budú neprekvapivo ohýbané, porušované a ignorované.

Zdroj:
1. http://strunz.blog.idnes.cz/c/410573/II-Europaragrafy-a-eurosliby.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.