Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska únia má vraj obnoviť priemysel ďalším centrálnym plánovaním

Európska únia dlhodobo stráca podiel na celosvetovom priemysle. Priemysel pritom zohráva v EÚ veľkú úlohu – zamestnáva zhruba 34 miliónov kvalifikovaných ľudí a každé pracovné miesto v priemysle vraj vytvorí dve ďalšie …

Európska únia a centrálne plánovanie

… pracovné miesta v zásobovaní a sektore služieb. Priemysel Európskej únie zároveň vytvára 75 % exportu EÚ a prináša 80 % inovácií. Na tieto zaujímavé fakty poukazuje Jerzy Buzek, šéf europarlamentného výboru pre priemysel, výskum a energie.

Čo má robiť Európska únia

A keďže priemysel v EÚ zohráva takú dôležitú úlohu, Buzek navrhuje, aby sa ním zaoberala aj Európska únia. Tá ma podľa neho spustiť „účinný program na znovuobnovenie priemyslu.“ V rámci neho by Európska únia mala vytvárať a podporovať „klastre,“ ktoré budú spájať súkromné podniky, vládne agentúry a akademické inštitúcie. Vďaka tejto synergii by mal byť stimulovaný výskum a rozvoj spôsobom, ktorý bude mať pozitívny dopad na rôzne sektory a regióny. Tieto klastre tak majú byť dôležitými hnacími silami rastu a zamestnanosti. K tomu by mohol pomôcť aj pripravovaný investičný balík Európskej komisie, v rámci ktorého sa má investovať 315 miliárd eur.

Klam rozbitého okna

Buzek má zrejme úplnú pravdu ohľadom dôležitosti priemyslu v Európskej únii. Môže mať tiež pravdu ohľadom toho, že každé pracovné miesto v priemysle „vytvára“ dve ďalšie v iných odvetviach. No to neznamená, že sa má v tejto oblasti realizovať Európska únia. To, že tvorba pracovných miest v priemysle má multiplikačný efekt, je totiž len jedna strana mince. Druhou stranou mince je, že tento multiplikačný efekt (aj keď s rôznymi úrovňami týchto koeficientov) je prítomný v celej ekonomike.

Ak teda Európska únia investuje peniaze daňovníkov do priemyslu a bude sa chváliť tým, koľko pracovných miest vytvorila, nehovorí celú pravdu. Opomína totiž fakt, že ak by daňovníkom tieto peniaze zostali, mohli by vytvoriť vlastné pracovné miesta, ktoré by tiež mohli pomôcť tvorbe ďalších a ďalších pracovných miest.

Pracovné miesta v súkromnom sektore navyše vznikajú z dôvodu napĺňania potrieb zákazníkov, a teda vytvárajú hodnoty. Pracovné miesta vytvorené byrokratmi (hoci aj za spolupráce súkromného sektora) však žiadne hodnoty vytvárať nemusia a ak aj nejaké vytvoria, je tam tendencia k nižšej efektivite. Podnikateľom totiž na efektívnom uspokojovaní potrieb zákazníkov závisí živobytie, zatiaľ čo byrokrat prerozdeľuje len cudzie peniaze a za svoje rozhodnutia tak nenesie plnú zodpovednosť.

Investície Európskej únie zamerané na tvorbu pracovných miest preto z dlhodobého hľadiska zničia viac pracovných miest, ako vytvoria a prinesú viac škôd ako úžitku. Tieto nezamýšľané dôsledky ekonómovia nazývajú ako Klam rozbitého okna.

Viac centrálneho plánovania

Podobné princípy platia aj pri investíciách. Ak by napríklad Európska únia investovala peniaze do spomínaných klastrov, dôležité by nebolo len to, koľko inovácií by tieto investície priniesli, ale tiež aj to, o koľko inovácií pripravili súkromný sektor.

Čo pomôže ekonomike viac, keď budú investície viac centrálne plánované byrokratmi EÚ alebo keď o investíciách budú viac rozhodovať podnikatelia snažiaci sa uspokojiť potreby zákazníkov?

Predstava, že priemysel v Európskej únii trpí kvôli tomu, že centrálne plánovanie nie je dostatočné, je navyše absurdná.

Priemysel v Európskej únii trpí práve preto, že centrálne plánovanie je neudržateľná brzda jeho rozvoja. Ekonomika trpí vysokými úrovňami daňového a odvodového zaťaženia, ako aj nadmerným regulačným zaťažením. Menová politika je centrálne plánovaná, v dôsledku čoho sú vytvárané bubliny falošného rastu a následné krízy a nezamestnanosť.

A priemysel v EÚ obzvlášť trpí v dôsledku nezmyselne prísnej klimatickej politiky Európskej únie, v dôsledku čoho sú ceny energií až dvojnásobné v porovnaní s USA a ešte vyššie v porovnaní s niektorými inými časťami sveta.

Byrokratom však na ničom z toho nezáleží. Nech centrálne plánovanie spôsobí akékoľvek množstvo problémov, riešením má byť opäť ďalšie centrálne plánovanie.

Nečudo, že s takýmto zmýšľaním priemysel v Európskej únii stagnuje a ak sa mu budú byrokrati snažiť „pomáhať“ aj naďalej, bude stagnovať ešte viac.

Zdroj:
1. https://www.theparliamentmagazine.eu/articles/opinion/clusters-form-backbone-eu-regional-policy#.VRPDMJM1yoY.twitter

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.