Európska únia ničí drahými energiami oceliarstvo, teraz ho má chrániť

Európska únia by vraj mala chrániť oceliarsky priemysel pred údajne neprimerane lacným dovozom valcovanej ocele z Číny. Vo výzve pre EÚ to nedávno uviedla asociácia európskych oceliarov Eurofer. Čína vraj na trh …

… Európskej únie dováža valcovanú oceľ, ktorá je v niektorých prípadoch až pod výrobnými nákladmi oceliarov v EÚ. No aj ak je to pravda, nejde o náhodu. Za vysoké výrobné náklady európskych oceliarov totiž môžu drahé energie, ktoré tak bránia ich konkurencieschopnosti.

Výzvy na ochranu

Eurofer poukazuje na to, že len za minulý rok sa dovoz valcovanej ocele z Číny zdvojnásobil na 660 000 ton, pričom len v prvej polovici tohto roka už dosiahol 700 000 ton. Ako teda situáciu komentuje riaditeľ Eurofer Axel Eggert:

„Číňania ponúkajú ceny, ktoré idú pod naše, ale aj ich výrobné náklady, a to ovplyvňuje celý trh (…). Za tepla valcovanú oceľ predávajú v Európe za 320 eur za tonu. Európsky priemysel ponúka 360 eur za tonu, a to je už znížená cena v dôsledku čínskej ponuky.“

No aj keď európsky oceliarsky priemysel nedokáže lacnej oceli z Číny konkurovať, jeho ochrana je zaručeným spôsobom, ako poškodiť ekonomiku a ešte viac zvýšiť nezamestnanosť.

Nezmyselné ciele s reálnymi následkami

Európska únia v rámci svojej environmentálnej politiky schválila klimatické ciele, ktoré sú podstatne prísnejšie ako inde vo svete.

To však nebola náhoda, ale úmysel – predstavitelia EÚ pomerne často opakujú, že Európska únia by mala byť globálnym lídrom v znižovaní emisií a využívaní energií z obnoviteľných zdrojov. No aj keď to možno z marketingového hľadiska vyzerá chvályhodne, opak je pravdou.

Nezmyselne prísne klimatické ciele EÚ totiž viedli k rapídnemu nárastu cien energií.

Európska únia tak platí za energie aj dvoj či trojnásobne viac než krajiny ako Čína, India alebo dokonca USA. Nečudo, že mnohé firmy v EÚ v tejto konkurencii nemôžu uspieť, a preto presúvajú výrobu do iných častí sveta (ako napríklad spomínaná Čína).

Vzhľadom na to, že v týchto krajinách sú podstatne nižšie environmentálne štandardy, však celkové množstvo emisií stúpa. Nezmyselne prísne klimatické ciele EÚ tak nielen ničia priemysel a zamestnanosť, ale paradoxne aj zvyšujú globálne množstvo emisií.

Pomôcť európskemu oceliarstvu?

Vzhľadom na túto situáciu sa môže zdať pomoc európskym oceliarom ako správne riešenie. Európska únia by mohla zaviesť vysoké clá na dovoz čínskej valcovanej ocele a zachovala by tak priemysel a zamestnanosť v ekonomike!

No o čo viac by Európska únia chránila oceliarsky priemysel, o to viac by trpel zvyšok ekonomiky.

Cena ocele by totiž bola umelo vyššia, čo by zvýšilo náklady a znížilo konkurencieschopnosť európskym firmám, ktoré spracovávajú oceľ, prípadne ju používajú vo svojich výrobkoch. Oceliari tak môžu byť chránení výlučne na úkor všetkých ostatných.

Takáto „ochrana“ by preto Európsku úniu vyšla poriadne draho.

Paradoxná Európska únia

Ak sa však Európska únia požiadavkam oceliarov predsa podvolí, nepôjde o nič revolučné. Už dnes totiž EÚ podobne chráni pred konkurenciou odvetvia výroby elektrickej alebo nehrdzavejúcej ocele.

No to, že oceliarsky priemysel v EÚ upadá, je obzvlášť paradoxné vzhľadom na to, že samotná Európska únia bola pôvodne založená ako „Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ“.

Spolok, ktorého primárnou ekonomickou úlohou (popri politických úlohách) bolo podporiť výrobu ocele, tak dnes vedie oceliarsky priemysel do záhuby. No aj keď politiky EÚ narobili veľa škôd, ešte stále nič nie je stratené.

Európska únia by mohla zrušiť alebo aspoň zreálniť svoje klimatické ciele, aby zastavila úpadok oceliarskeho (a iného) priemyslu a v konečnom dôsledku dosiahla aj zníženie emisií.

To sa však stane len ťažko. Klimatické ciele EÚ totiž nielenže nemajú byť obmedzené, ale v budúcom desaťročí majú byť ešte podstatne prísnejšie. Európska únia tak opäť raz uprednostňuje idealizmus a marketing pred realitou a zdravým rozumom.

Vytlačiť článok