Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

OLAF – Európsky úrad pre boj proti podvodom a moje aktivity

OLAF – Európsky úrad pre boj proti podvodom je inštitúcia, ktorej úlohou je chrániť finančné záujmy Európskej únie. OLAF teda skúma potenciálne nezrovnalosti pri projektoch financovaných Európskou úniou a aj pri používaní …

OLAF - Európsky úrad pre boj proti

… peňazí v samotných inštitúciách EÚ. Od začiatku môjho pôsobenia v Európskom parlamente sa na Európsky úrad pre boj proti podvodom obraciam s podnetmi možného zneužitia peňazí, a tak s ním už mám aj osobné skúsenosti.

Organizácia úradu OLAF

Úrad OLAF vznikol v roku 1999. Nahradil tak predošlý vyšetrovací orgán Európskej únie UCLAF, ktorý sa však v boji proti podvodom neosvedčil. Na rozdiel od OLAF-u, UCLAF bol priamo podriadený Európskej komisii. Hoci dnešný úrad OLAF patrí ešte stále pod Európsku komisiu, pri vyšetrovaní jej nie je podriadený a má tak plnú nezávislosť. Táto nezávislosť je dlhodobo nespochybnená a uznávaná.

Neefektívny Európsky úrad pre boj proti podvodom

I keď má Európsky úrad pre boj proti podvodom dostatok nezávislosti, jeho výsledky nie sú celkom presvedčivé. Ako iné inštitúcie EÚ, aj Európsky úrad pre boj proti podvodom trpí veľkou neefektivitou. Podľa úspechov, ktorými sa úrad OLAF chváli na svojej (neaktuálnej) webstránke, ním odhalené podvody viedli k trestom vo väzení v dĺžke spolu až 900 rokov. Počas svojho pôsobenia navyše OLAF dokázal získať naspäť v priemere až 100 miliónov eur ročne, pričom jeho aktuálny rozpočet má výšku len zhruba 60 miliónov eur.

To na prvý pohľad môže pôsobiť chvályhodne. Keďže úrad OLAF zachránil viac peňazí ako spotreboval, peniaze pre Európsky úrad pre boj proti podvodom vyzerajú ako dobrá investícia. V prvom rade sa však musíme pozrieť na efekt mŕtvej váhy – koľko z peňazí, ktoré OLAF zachránil, by zachránili aj národné vyšetrovacie orgány, keby OLAF neexistoval? Ak je táto suma nižšia než zachránené peniaze EÚ po odčítaní nákladov na prevádzku OLAF-u, tak je Európsky úrad pre boj proti podvodom minimálne lepší než nič.

Hoci by aj takéto uznanie pri inštitúcií Európskej únie bolo pochvalou, od OLAF-u musíme chcieť viac. 100 miliónov eur síce vyzerá pôsobivo, no v skutočnosti nejde ani len o jediné percento celkových výdavkov Európskej únie.

Vzhľadom na všeobecné povedomie o masívnom zneužívaní eurofondov a plytvaní v inštitúciách EÚ by však človek od skutočne efektívneho úradu čakal minimálne násobne viac. Európsky úrad pre boj proti podvodom tak vo svojej súčasnej podobe rozhodne nie je efektívny.

Prečo podávam podnety na OLAF

OLAF môže okrem zvýšenia efektivity spracovávania podnetov zvýšiť počet vyriešených prípadov aj spôsobom, že jednoducho bude spracovávať väčší počet podnetov. Aj preto sa na OLAF obraciam so všetkými prípadmi potenciálneho zneužitia prostriedkov EÚ s ktorými sa stretnem, prípadne ktoré dostanem od občanov.

Počas pôsobenia vo funkcii poslanca Národnej rady som videl, že boj s korupciou na Slovensku je veľmi náročný, občas sa zdá až márny. Dôvodom je, že slovenská vláda často korupciu nielenže kryje, ale dokonca sa jej aj priamo zúčastňuje.

Práve preto podávam podnety na OLAF, keďže voči vyšetrovaniu tejto inštitúcie mám oveľa väčšiu dôveru ako voči vyšetrovaniu národných orgánov na Slovensku.

V tejto súvislosti je však tak trochu iróniou umiestnenie odboru Centrálneho kontaktného útvaru pre OLAF na Slovensku (OCKÚ). OCKÚ totiž sídli priamo na Úrade vlády Slovenskej republiky, čo vyzerá ako výsmech zdravému rozumu.

Pozícia europoslanca a OLAF

Pri komunikácii s OLAF-om je pre mňa nespornou výhodou aj môj post poslanca Európskeho parlamentu. Ako europoslanec som totiž členom výboru pre kontrolu rozpočtu, pod ktorý spadá aj dohľad nad úradom OLAF. O činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom tak mám viac informácií, ako je možné sa dozvedieť len z médií, prípadne, ako by som mal v pozícii poslanca NR SR. Podobne pri komunikácií s OLAF-om, ako aj inými európskymi inštitúciami, je lepšie, keď s nimi komunikuje poslanec europarlamentu, akoby mal s nimi komunikovať len poslanec národného parlamentu.

Svoj mandát preto využijem v boji proti plytvaniu peňazí Európskej únie najlepšie, ako budem môcť. Verím, že v tomto boji bude podávanie podnetov na OLAF – Európsky úrad pre boj proti podvodom dobrým nástrojom.

Komentáre

  1. Janko Mrkvicka says:

    V Slovenskej republike s k peniazom z EU dostanu len vyvolení a tí hospodaria s nimi naveím vboha. Uplne ich používajú inde ako maju. Pan Ing. Jozef Macz ma niekolko firiem a prelieva peniaze z EU z jednej do druhej. Získa peniaze vybuduje počka a potom rozpreda. Napríklad firma Insema či Agrohond Dudince. Ale kedže ma dobre styky na ministerstve nikdy sa mi nič nestane. Vie ako ma čerpať a čo môže a čo nie

  2. Miroslav Jurčo says:

    Olaf by sa mal zaujímať nie len o zákonnom rozdeľovaní európskych financií, ale aj o kontrolu príjmov do EÚ napríklad z medzinárodného obchodu s tretími krajinami. Ak sa podieľa EÚ na svetovom obchode v objeme 18 %, tak odhalené porušenie dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru je v colnej únii je katastrofálne nízke. Podrobne je to uvedené v mojom odhade “Colná únia v Európskej únii.”

    METODICKÝ ODHAD VPLYVU COLNÉHOREŽIMU 42 NA VÝBER DANE Z PRIDANEJ HODNOTY V EURÓPSKEJ ÚNII ktorého som spoluautor bol zaslaný do Olafu už minulý rok. Stratu rozpočtu EÚ na clách a následne aj straty výberu DPH, dane z príjmu právnických osôb som odhadol na jeden bilión euro ročne. Niečo len kritizovať je ľahké, preto som tam navrhoval jednoduché, finančne nenáročné opatrenia na zvrátenie nežiadúceho stavu. Podľa mojich informácií sa zatiaľ nikto s uvedeným metodickým odhadom nezapodieval.

    Komisár pre clá a dane v EK zaevidoval môj podnet, ale je to rovnaké ako s Olafom.

Zanechajte Váš príspevok k článku

Podmienky pre pridanie príspevku nájdete tu!

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*