Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európsky parlament – Europarlament

Európsky parlament alebo Europarlament (EP- European Parlament) je nadnárodnou inštitúciou Európskej únie, ktorá zastupuje záujmy približne 500 mil. obyvateľov žijúcich v 28 členských štátoch EÚ. Poslanci sú volení …

Európsky parlament v Štrasburgu

… občanmi jednotlivých štátov Európskej únie v priamych demokratických voľbách. Voľby do Európskeho parlamentu prebiehajú súčasne vo všetkých členských krajinách EÚ. Sedemstopäťdesiat poslancov zastáva svoj mandát v päťročnom funkčnom období. Posledné voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnili v máji 2014. Napriek tomu, že v ani jednej zo zmlúv Európskeho spoločenstva nie je sídlo Európskeho parlamentu explicitne vymedzené, za oficiálne sídlo sa považuje Štrasburg, v ktorom sa uskutočňuje dvanásť plenárnych zasadnutí a rozpočtové zasadnutie EP. Ďalej je to Brusel, kde sa schádzajú zasadnutia Parlamentných výborov a Luxemburg ako sídlo generálneho sekretariátu pre Europarlament. Európska únia a Európsky parlament vykonávajú svoju prácu v dvadsiatich štyroch oficiálnych jazykoch.

Pre stiahnutie informácií “Ako voliť do Európskeho parlamentu”, jednoducho kliknite na ikonku PDF.
Prečítať PDF dokument online kliknutím sem >>Ako voliť do Európskeho parlamentu v PDF formáte

Európsky parlament a jeho sídla

Napriek dlhodobej snahe europoslancov, aby mal Európsky parlament iba jedno sídlo a ušetrili sa tak milióny eur, má europarlament stále sídla tri. Sťahovanie nie len poslancov, ale aj pracovníkov EÚ a dokumentov, stojí daňových poplatníkov približne 180 miliónov eur ročne. Presadiť návrh pojednávajúci o jednom sídle pre Európsky parlament nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať. V prvom rade je potrebné zmeniť dohody o fungovaní Európskej únie, k čomu je ale nevyhnutný súhlas všetkých členských štátov Euróspkej únie. Francúzi však s podobným návrhom zrejme nikdy súhlasiť nebudú, pretože pre nich je Štrasburg symbolom európskeho uzmierenia. Zároveň je na mieste otázka: Ktorá krajina by sa chcela vzdať príjmov vyplývajúcich z europarlamentného sťahovania a navyše bez námahy?

Zaujímavá je tiež skutočnosť, že Európsky parlament nerozhoduje o tom, kedy a kde sa bude zasadať, finálne slovo má v tomto prípade Európska rada.

Európsky parlament v Štrasburgu

Európsky parlament - ŠtrasburgEurópsky parlament v Štrasburgu je oficiálnym sídlom tohto legislatívneho orgánu. V priebehu štyroch dní sa tu uskutočňuje dvanásť plenárnych zasadnutí mesačne a rozpočtové zasadnutie.

Navštíviť Európsky parlament v Štrasburgu je možné individuálne, ale aj skupinovo (20 – 45 osôb). Minimálny vek záujemcov je 14 rokov. Pre študentov stredných škôl je lákadlom program Euroscola. Prehliadka je zdarma a v úradných jazykoch EÚ. Informačné skupinové návštevy je z dôvodu veľkého záujmu potrebné objednávať v dvoj- až trojmesačnom predstihu.

Kontakt:

European Parliament
Bureau de Strasbourg
Allée du Printemps
F-67070 STRASBOURG Cedex
France

Tel.: +33 3 88 17 40 01
Fax: +33 3 88 17 51 84
E-mail: epstrasbourg@europarl.europa.eu

Európsky parlament v Bruseli

Európsky parlament - BruselV Bruseli sa stretávajú výbory Európskeho parlamentu a konajú sa tu tiež plenárne schôdze.

Európsky parlament v Bruseli ponúka záujemcom v týždňoch počas plenárnej schôdze možnosť sledovať schôdzu a v týždňoch mimo plenárnej schôdze, návštevu rokovacej sály zdarma. Dĺžka skupinovej prehliadky je približne 1 – 2 hodiny pre skupiny 20 až 45 ľudí. Minimálna veková hranica pre návštevníka je 14 rokov. Skupinové návštevy je potrebné zarezervovať si vopred.

Do Európskeho parlamentu v Bruseli je možné sa vybrať od pondelka do štvrtka o 10:00 a 15:00, v piatok o 10:00.
V čase letných prázdnin od pondelka do štvrtka o 10:00, 11:00, 14:00, 15:00 a v piatok o 10:00 a 11:00.

Kontakt:

European Parliament
Visits and Seminars Unit
Paul-Henri Spaak building
Rue Wiertz/Wiertzstraat 60
B-1047 Brussels
Belgium

Tel: +32 2 284 21 11
Fax: +32 2 284 69 74
E-mail: vissem-sk@europarl.europa.eu

Pre rodiny s deťmi, ale aj pre študentov či jednotlivcov je nezvyčajným bruselským lákadlom tzv.Parlamentárium – Návštevnícke centrum Európskeho parlamentu. Sprievodcami európskou integráciou sú dynamické a interaktívne audiovizuálne obrazovky s pokrytím všetkých 24 úradných jazykov EÚ. Vstup je zdarma.

Parlamentárium otvára svoje dvere návštevníkom v pondelok od 13:00 do 18:00, v utorok až piatok od 09:00 do 18:00 a počas víkendu od 10:00 do 18:00.

Kontakt:

European Parliament
Parlamentarium – Návštevnícke centrum Európskeho parlamentu
Willy Brandt building
Rue Wiertz 60/ Wiertzstraat 60
B-1047 Brussels
Belgicko

E-mail: parlamentarium@europarl.europa.eu

Európsky parlament v Luxemburgu

Európsky parlament - LuxemburgLuxemburg je sídlom generálneho sekretariátu pre Európsky parlament.

Európsky parlament v Luxemburgu ponúka návštevníkom len informatívne stretnutia. Záujemcovia o prehliadku priestorov EP v Luxemburgu musia kontaktovať luxemburskú informačnú kanceláriu.

Kontakt:

Adresa: European Parliament
Bureau d’Information de Luxembourg
7, rue du Marché-aux-Herbes
L-2929 LUXEMBOURG

E-mail: epluxembourg@europarl.europa.eu

Ako funguje Európsky parlament

Ako funguje Európsky parlamentPoslanci Európskeho parlamentu / europoslanci nie sú zoskupení podľa národných delegácií, ale podľa politických skupín. Súčasný Európsky parlament tvorí spolu s nezaradenými poslancami osem politických skupín a dvadsať stálych výborov. Členstvo vo viacerých politických skupinách je zakázané.

Okrem stálych výborov existujú tiež podvýbory a dočasné výbory, ktoré vznikajú pre riešenie špecifických problémov, napríklad v oblasti medicíny, genetiky, alebo za účelom vyšetrovania správnosti postupu inštitúcií Európskej únie v oblasti komunitárneho práva, ako aj pre udržiavanie vzťahov s parlamentmi krajín, ktoré uzatvorili s Európskou úniou asociačné dohody. Poslanci zasadajú vo výboroch a delegáciách ako riadni členovia alebo náhradníci.

Prijímanie eurozákonov

Európsky parlament spolu s Radou Európskej únie prijíma väčšinu eurozákonov, a to v oblastiach ako napr. energetika, životné prostredie, ekonomické záležitosti, doprava či ochrana spotrebiteľov.

Právomoc predkladať legislatívne návrhy prislúcha Európskej komisii, ktorá ich následne postúpi Európskemu parlamentu,Rade EÚ, ale aj všetkým národným parlamentom. V prípade, ak sa národné parlamenty domnievajú, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh sa musí preskúmať.

Po doručení návrhu zákona Európskemu parlamentu, pridelí predseda EP návrh gestorskému výboru, s ktorým súčasne pracuje i tzv. pridružený výbor. Každý výbor vymenuje spravodajcu zodpovedného za zostavenie správy k predloženému textu. Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy môže predložiť na hlasovanie v pléne politická skupina alebo minimálne 40 europoslancov.

Európsky parlament najskôr hlasuje o pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch, potom o návrhu v pozmenenej alebo doplnenej podobe a napokon o legislatívnom návrhu ako celku.

Hlasovanie o predloženom legislatívnom návrhu prebieha v troch čítaniach. Prvé a druhé čítanie sa koná zvlášť v Európskom parlamente a zvlášť v Rade EÚ. Ak sa obe inštitúcie na návrhu nezhodnú, nasleduje zmierovací postup. O spoločnom texte už EP i Rada rozhodujú spoločne v treťom čítaní.

Predseda Európskeho parlamentu

Predseda Európskeho parlamentu je volený na dva a pol ročné funkčné obdobie s možnosťou opätovného znovuzvolenia. Funkciu predsedu v súčasnosti opäť zastáva Martin Schulz, ktorý reprezentuje Európsky parlament pri oficiálnych príležitostiach, predsedá plenárnym zasadnutiam, ako aj zasadnutiam predsedníctva a konferencií predsedov.

Úlohou predsedu je riadiť všetky činnosti a zastupovať Európsky parlament v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach. Predseda Európskeho parlamentu zároveň spolu s predsedom Rady podpisuje všetky legislatívne akty prijímané v rámci spoločného rozhodovania. Návrhy na post predsedu, podpredsedu a kvestorov môžu predkladať iba politické skupiny alebo najmenej štyridsať poslancov v spravodlivom zastúpení jednotlivých členských štátov a politických názorov.

Európsky parlament a Martin Schulz

Predseda Európskeho parlamentu Martin SchulzMartina Schulza si za svojho šéfa Európskeho parlamentu zvolilo na druhé funkčné obdobie spomedzi štyroch kandidátov 409 europoslancov. Staro-nový predseda EP sa tak stal prvým predsedom Európskeho parlamentu, ktorému sa tento post podarilo získať aj po druhýkrát. Predchodcom Martina Schulza bol od roku 2009 Poliak Jerzy Buzek. Po rezignácii na túto funkciu 18. júna 2014 Martina Schulza na malú chvíľu nahradil Talian Gianni Pittella.

Európsky parlament je pre nemeckého politika Martina Schulza domácou pôdou už od roku 1994, kedy bol do EP zvolený prvýkrát. Pôvodným povolaním predavač kníh pôsobil od roku 2004 ako predseda socialistov a od roku 2009 stál na čele Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D).

Funkčné obdobie predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza vyprší v januári 2017.

Predsedníctvo Európskeho parlamentu

Riadiacim orgánom Európskeho parlamentu je Predsedníctvo. Predsedníctvo je tvorené predsedom, štrnástimi podpredsedami a piatimi kvestormi. Kvestori zastávajú funkciu poradcov pre administratívne a finančné záležitosti týkajúce sa členov a ich štatútu.

Členovia predsedníctva sú volení na dva a pol ročné funkčné obdobie. V kompetencii Predsedníctva je rozhodovanie o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach, týkajúcich sa poslancov, vnútornej organizácie Európskeho parlamentu, sekretariátu, orgánov a predkladania predbežného rozpočtu EP.

Riadiacim politickým orgánom Európskeho parlamentu je Konferencia predsedov, ktorá pozostáva z predsedu parlamentu a predsedov politických skupín. V kompetencii predsedov je prijímať rozhodnutia o organizácii práce v oblasti týkajúcej sa legislatívneho plánu, riešenia vzťahov s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ, ako aj národnými parlamentmi členských a nečlenských štátov alebo organizáciami mimo EÚ. Konferencia predsedov zodpovedá za zloženie výborov, vyšetrovacích výborov a delegácií a je organizačnou zložkou Európskeho parlamentu.

Európsky parlament a jeho činnosť

Európsky parlament disponuje tromi základnými úlohami:

  1. EP má povinnosť vysloviť sa k eurozákonom pochádzajúcim zvyčajne z dielne Európskej komisie. V spolupráci s Radou Európskej únie prerokováva a schvaľuje európsku legislatívu a je hlavnou zákonodarnou inštitúciou EÚ. Tiež má právo prijímať zmeny k týmto legislatívnym návrhom.
  2. Ďalšou agendou pre Európsky parlament a Radu EÚ je prijímanie a prekonzultovanie rozpočtu Európskej únie.
  3. V neposlednom rade môže Európsky parlament skúmať počas plenárnych zasadnutí formou otázok činnosť

Európskej komisie a Rady Európskej únie. Európsky parlament dohliada, aby bola činnosť inštitúcií EÚ v súlade s demokratickými zásadami.

Stretnutia politických skupín sa konajú týždeň pred plenárnymi zasadnutiami Európskeho parlamentu za účelom priblížiť svoje stanoviská a vypracovať konečnú pozíciu, ktorá bude obhajovaná pred plénom v diskusii a následnom hlasovaní.

Majoritná časť plenárnych zasadnutí je venovaná skúmaniu návrhov a diskusiám o správach, rozdelených predkladajúcimi parlamentnými výbormi na základe tematických okruhov.

Okrem návrhov a diskusií sa poslanci venujú aktuálnym a neodkladným problémom. Tie má právo nastoliť predseda Europarlamentu, Európskej komisie, alebo politická strana, či minimálne štyridsať podpísaných poslancov Európskeho parlamentu.

Európsky parlament získal na sile

Európsky parlament získal na sile predovšetkým prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Dokument je výsledkom rokovaní členských štátov Európskej únie v roku 2007 a pripisuje EP nové kompetencie vo viacerých oblastiach.

Niekoľko významných zmien vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy:

  • pre Európsky parlament je dôležitou právomocou spolurozhodovací postup, v ktorom nadobudol rovnakú váhu ako Rada Európskej únie
  • v rámci riadneho legislatívneho postupu získal Európsky parlament tiež kontrolu nad celou výdavkovou časťou rozpočtu EÚ
  • Lisabonská zmluva zároveň rozšírila diapazón medzinárodných zmlúv, s ktorými bude musieť Európsky parlament vysloviť súhlas. Odobrenie Európskeho parlamentu je nevyhnutné aj pri vstupe nových štátov do EÚ.
  • počet europoslancov však Lisabonská zmluva redukuje z pôvodných 786 na 750 plus predseda, pričom žiadny členský štát nemôže mať v Európskom parlamente viac ako 96 a menej ako 6 zástupcov
  • európski poslanci majú po novom právo voliť predsedu Európskej komisie.

Top 10 faktov o Európskom parlamente

• 11 z 12 obvodov Spojeného kráľovstva vo voľbách do Európskeho parlamentu plne spadá pod Spojené kráľovstvo. Výnimkou je obvod Juhozápadné Anglicko zahŕňajúce Gibraltár.
• Európsky parlament spolu s Európskou komisiou je najväčším zamestnávateľom tlmočníkov a prekladateľov na svete. Zhruba tretina personálu Europarlamentu (1500 ľudí) pracuje na prekladaní dokumentov a tlmočení rečníkov.
• EÚ má 23 oficiálnych jazykov a všetky diskusné schôdze sú tlmočené do všetkých z nich. To znamená spolu 506 možných kombinácií tlmočenia jazykov.
• Rozpočet Európskeho parlamentu za rok 2011 sa pohyboval vo výške takmer 1,7 miliardy eur. To je v prepočte zhruba 3,3 eura na každého jedného občana Európy.
• Európsky parlament zasadá na dvoch miestach – Brusel a Štrasburg. No zatiaľ čo 3 279 členov jeho 6 166 členného personálu je v Bruseli, len 80 sídli v Štrasburgu. Kde je zvyšok? Prirodzene, v Luxemburgu.
• Euroskeptici hovoria, že v prípade Spojeného kráľovstva Európska únia vymýšľa a schvaľuje až 75% legislatívy. Eurofili zas tvrdia, že z Bruselu prichádza len 9% zákonov.
• Väčšinu (60%) personálu Európskeho parlamentu tvoria ženy. No z europoslancov je žien len 31%.
• Europoslanci a ich legislatívne právomoci sú bežným cieľom záujmových skupín. Prístup k Európskemu parlamentu si zaregistrovalo vyše 4 322 lobistov reprezentujúcich spolu 1 699 organizácií.
• Europarlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorej boli udelené environmentálne certifikáty EMAS za efektívne využívanie energie, vody a papiera. Jednou inováciou je umiestnenie 145 000 litrovej nádrže na dažďovú vodu – na splachovanie toaliet.
• Ak chcete využiť svoje právo na apatiu nevolením v eurovoľbách, môžete byť radi, že nie ste občanmi Belgicka, Luxemburska, Cypru alebo Grécka. V týchto krajinách sa volí povinne.