Úvod – kategória “Európska únia v kocke” je venovaná stručnému prierezu vzniku EÚ začínajúc od prvopočiatočnej myšlienky integrácie európskych krajín, až po jej vyústenie do podoby dnešnej Európskej únie. Samotná kapitola Vznik Európskej únie Vás prevedie zrodom a dôležitými míľnikmi, ktoré museli Európske spoločenstvá prekonať.
V kapitole Orgány Európskej únie sa dočítate o troch hlavných orgánoch EÚ, medzi ktoré patria: Európsky parlament, Rada európskej únie a Európska komisia. A napokon v kapitole Štáty Európskej únie sa dozviete viac o zakladajúcich členských štátoch, až po dnešný súčet krajín zdužených v Európskej únii.
*****
Európska integrácia – európske spoločenstvo
Európska integrácia je vývojový proces, ktorý prebieha v európskych krajinách od 50-tych rokov 20 storočia s cieľom zjednotiť štáty Európy. Od vzniku myšlienky integrácie európskych krajín po dnešok prešli štáty Európy zdĺhavým zjednocovacím procesom, ktorý vyústil do podoby dnešnej Európskej únie. Základným pilierom a hodnotami pre vznik EU sú voľný pohyb osôb, peňazí, služieb a kapitálu v rámci európskeho spoločenstva.
Európske spoločenstvo – Vznik Európskej únie
Vznik Európskej únie a jej míľniky – Druhá svetová vojna, jej ničivé následky a následné rozdelenie Európy na Východ a Západ, čím sa rozpútala studená vojna trvajúca 40 rokov, podporili vízie jednotlivých krajín smerom k európskej integrácii a vytvoreniu európskeho spoločenstva. Európske spoločenstvo od zrodu svojej prvotnej vízie po vznik Európskej únie prekonalo veľa míľnikov ako na medzinárodnej, tak aj na národnej úrovni členských štátov.
Rok 1950 pokladáme za prvý krok smerom k spoločnej Európe. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predstavil návrh založený na myšlienkach Jeana Monneta o vytvorení jednej organizácie združujúcej uhlie a oceľ Francúzska a Spolkovej republiky Nemecko, s plánom zapojiť aj ostatné štáty Európy. Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) vstúpilo do platnosti v roku 1952 na obdobie 50 rokov. Cieľom ESUO bolo získať kontrolu nad exportovaným a importovaným vojenským materiálom, ako aj sledovať obchod s oceľou.
V podkategórii Vznik Európskej únie nájdete chronológiu vývoja Európskej únie od vzniku ESUO, cez vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), po založenie Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), za ktorým paralelne stáli krajiny nepatriace do Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Dôležitými udalosťami boli aj kroky, ako vytvorenie spoločenstva európskych krajín Euratom či podpísanie JEA (Jednotný európsky akt), ktorým sa Európske spoločenstvo posunulo bližšie k myšlienke jednotného trhu.
Jednotlivé kroky smerujúce k spoločnej Európe postupne naberali tvár vytýčených princípov, na ktorých mala byť Európska únia budovaná (voľný pohyb osôb, peňazí, služieb a kapitálu v rámci Európskeho spoločenstva). Preto Schengenský dohovor, podpísaný so zámerom umožniť voľný pohyb bez kontrol na hraniciach medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev, ako aj podpísanie Jednotného európskeho aktu v Luxemburgu a Haagu za účelom zrušenia cla s plánom odbúrať rozdielne vnútroštátne nariadenia, ktoré odstránia administratívne prekážky a tým podporia obchod medzi členskými krajinami, súvýznamnými témami v sekcii vznik EÚ.
V podkategórii Vznik Európskej Únie je zachytený aj azda najväčší míľnik v histórii EÚ, podpísanie Zmluvy o Európskej únii v Maastrichte. Táto tzv. „Maastrichtská zmluva“ ustanovuje pravidlá pre zavedenie budúcej spoločnej meny Euro, ako aj spoluprácu a regule v oblasti bezpečnostnej politiky a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Maastrichtská zmluva mení pomenovanie „Európske spoločenstvá“ a oficiálne ho nahrádza pomenovaním „Európska únia“.
Európska únia – Orgány európskej únie
Orgány EÚ – Udalosti, ktoré formovali Európsku úniu a prehlbovali vzájomnú spoluprácu vo všetkých oblastiach až po dnešnú podobu, viedli k postupnému vzniku nových, ako aj k posilňovaniu kompetencií už existujúcich európskych inštitúcii a orgánov Európskej únie.
Celý legislatívny proces v Európskej únii zastrešujú tri hlavné inštitúcie Orgány EÚ – Európsky parlament, Rada európskej únie a Európska komisia.
Hlavné priority a smerovanie Európskej únie určuje Európska rada, ktorá združuje predstaviteľov jednotlivých krajín EÚ na vnútroštátnej a európskej úrovni. Občanov jednotlivých krajín Európskej únie zastupujú na medzinárodnej úrovni poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sú volení priamo občanmi jednotlivých krajín. Vlády členských krajín EÚ menujú členov Európskej komisie, ktorá zastupuje záujmy Európskej únie ako celku. Na pôde Rady Európskej únie obhajujú záujmy svojich krajín na vnútroštátnej úrovni jednotlivé vlády členských štátov EÚ.
Dôležitou inštitúciou Európskej únie je Súdny dvor. Súdny dvor vznikol za účelom poskytovať výklad právnych predpisov EÚ, a tým zabezpečiť ich rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských krajinách EÚ. V jeho kompetencii je aj rozhodovanie právnych sporov medzi vládami jednotlivých členských štátov a inštitúciami EÚ.
Tak ako Súdny dvor aj Dvor audítorov, ktorý má za úlohu vykonávať audit finančných prostriedkov EÚ a podávať správy o využívaní verejných fondov, sú významnými orgánmi Európskej únie, ktorým venujeme pozornosť a vysvetľujeme vzájomné prepojenia či postupy pri vykonávaní svojich kompetencií v Európskej únii.
Štáty Európskej únie – členské štáty EÚ
Štáty EÚ – Rozširovanie Európskej únie bolo jasným cieľom a motiváciou myšlienky európskej integrácie od samého počiatku. Zakladajúcimi členskými štátmi boli v roku 1953 krajiny: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. Postupným rozširovaním o ďalšie členské krajiny sa spoločná Európa formovala vyše 50 rokov. Tieto procesy integrácie prebiehali paralelne. K šestici zakladajúcich štátov Európskej únie sa postupne pripojila v šiestich etapách väčšina európskych štátov. Posledné rozšírenie Európskej únie prebehlo v roku 2007. Členstvo v EÚ dostali po splnení prístupových podmienok pre vstup Bulharsko a Rumunsko.
V roku 2012 združuje Európska únia 27 demokratických štátov Európy: okrem zakladajúcich štátov sem patrí Dánsko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko. V samostatnej kategórii Štáty Európskej únie sa dočítate o dátumoch vstupu jednotlivých členských krajín EÚ, kritéria a integračný proces pre vstup do EÚ ako aj základné informácie o každom členskom štáte, ktorý spolu s nami tvorí súčasť jednotnej Európskej únie.
Top 7 faktov o Európskej únii
• Európska únia má 508 miliónov obyvateľov. Ak by sa stala samostatnou krajinou, bola by počtom obyvateľov 3. najväčšia na svete. Najviac obyvateľov má Nemecko (80,6 mil.) a najmenej Malta (0,4 mil). V počte obyvateľov je medzi nimi asi 200-násobný rozdiel.
• EÚ má 24 oficiálnych jazykov. Všetky jej dokumenty a diskusné schôdze musia byť pritom dostupné v každom z nich. Európska komisia je tak spolu s Európskym parlamentom najväčším svetovým zamestnávateľom tlmočníkov a prekladateľov.
• Na znaku Európskej únie je 12 žltých hviezd na modrom pozadí. Hviezdy nevyjadrujú predchádzajúci počet členov, majú len symbolický význam. 12 hviezd symbolizuje jednotu, solidaritu a harmóniu medzi národmi Európy.
• Od svojho založenia sa Európska únia rozšírila deväťkrát. Najnovším členom Európskej únie je od júla 2013 Chorvátsko. Najdlhšie na prijatie do EÚ čaká Turecko (už od roku 1987).
• Najväčším obchodným partnerom Európskej únie sú USA. EÚ momentálne rokuje s USA o vytvorení obchodného bloku. Po uvedení do platnosti pôjde o najväčší obchodný blok na svete.
• Lisabonská zmluva (2009) po prvý krát uznáva členským štátom právo na vystúpenie z EÚ. Schvaľovanie tejto zmluvy bolo však kontroverzné. Írsko ju na prvý krát v referende odmietlo, kvôli čomu muselo hlasovať ešte raz.
• V roku 2012 Európska únia získala Nobelovu cenu. Táto udalosť je vzhľadom na aktuálnu eurokrízu vnímaná dosť negatívne. Zaujímavé však je, že Nórsko, ktoré EÚ Nobelovu cenu udelilo, nie je jej členom a členstvo dlhodobo odmieta.
Vytlačiť článok
