Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska únia | Diskusia v Bratislave plná naivnosti a demagógie

O problémoch, ktorým dnes Európska únia čelí a ako sa s nimi vysporiadať, sa minulý týždeň hovorilo v Bratislave na diskusii s názvom Spolu o Európe. Žiaľ, kto by od tejto diskusie čakal reálne vízie o tom, ako by sa Európska únia skutočne …

Spolu o Európe - Európska únia

… mohla zlepšiť, bol by sklamaný. Diskutujúci totiž podporovali rovnaký prístup, ktorý už mnohokrát v minulosti zlyhal a ktorý koniec koncov priviedol EÚ do marazmu, v akom sa nachádza dnes. O naivnosť tak na diskusii nebola núdza.

Európska únia a hlavné priority

Európska komisia stanovila pre Európsku úniu tri priority. Prvou je prekonanie tzv. investičnej medzery, čomu má pomôcť tzv. Európsky fond pre strategické investície (EFSI).

EFSI však len opäť prerozdeľuje peniaze daňovníkov, a tak celkový objem investícií v Európskej únii zvýši len ťažko. O čo viac totiž „investuje“ EFSI, o to menej zdrojov na investície nevyhnutne zostane súkromnému sektoru.

Druhou prioritou sú štrukturálne reformy na národnej a nadnárodnej úrovni.

Toto je oblasť, ktorá by ekonomike Európskej únie mohla pomôcť najviac. No napriek ambicióznym cieľom krajiny EÚ do veľkej miery ignorujú odporúčania Európskej komisie a svoje ekonomiky tak vo väčšine prípadov reformujú len pomaly alebo vôbec.

Podobne reformovanie Európskej únie už dlhoročne sklamáva očakávania. A aj keď EÚ na jednej strane zefektívňuje súčasné regulácie, na druhej strane novými reguláciami ešte viac zvyšuje regulačnú záťaž. Európska únia tak vykoná jeden krok vpred a následne dva vzad.

Treťou prioritou má byť dodržiavanie fiškálnej zodpovednosti.

Tu však Komisia rovnako zlyháva. Zatiaľ čo v niektorých krajinách (napríklad na Slovensku) bola fiškálna zodpovednosť aj zámienkou pre zvyšovanie daní, krajiny ako Francúzsko alebo Španielsko si z rozpočtových pravidiel ťažkú hlavu nerobia a masívne sa zadlžujú aj naďalej.

Boj proti čínskej oceli

Minister hospodárstva SR Vazil Hudák tiež zdôrazňoval, že Európska únia sa musí brániť prípadom „nekalej“ konkurencie. Ako príklad uviedol presúvanie „nadbytočnej“ čínskej produkcie ocele do EÚ, ktorá vytláča tunajších producentov.

Za pomalé umieranie oceliarskeho priemyslu v Európskej únii však nemôže „nekalá“ konkurencia z Číny, ale môže za to Európska únia samotná.

V dôsledku nezmyselne prísnych klimatických cieľov sú totiž ceny energií v EÚ aj násobne vyššie než v krajinách ako Čína, India alebo dokonca USA. Nečudo, že energeticky náročné sektory, ako je napríklad výroba ocele, strácajú konkurencieschopnosť.

Boj proti zahraničnej konkurencii je však tým najhorším možným riešením. Akákoľvek pomoc oceliarskemu priemyslu by totiž išla výlučne na úkor poškodenia zvyšku ekonomiky.

Problémové eurofondy

Diskutujúci tiež hovorili aj o problémoch v súvislosti s eurofondmi. No problémy, ktoré eurofondy prinášajú, majú byť opäť riešené len väčšou kontrolou a zodpovednosťou pri ich využívaní.

Zneužívanie eurofondov však nie je ich najväčším problémom.

Eurofondy totiž ani pri tom najlepšom nastavení nikdy fungovať nemôžu – sú totiž založené na mylnej predstave, že prerozdeľovanie vytvára bohatstvo. Jediným konzistentným postojom je preto zredukovanie a ideálne úplné zrušenie eurofondov. Všetky ostatné „riešenia“ len odvracajú pozornosť od skutočných príčín dnešných problémov.

Prítomný eurokomisár Valdis Dombrovskis tiež vyjadril ľútosť nad tým, že aj podvody pri eurofondoch prispeli k zníženiu dlhodobého rozpočtu Európskej únie. Ako vyhlásil:

„V reálnom vyjadrení máme v programovom období 2014 – 2020 v histórii po prvýkrát menší rozpočet, než sme mali v rokoch 2007-2013. Znamená to, že počas týchto rokov budeme mať v skutočnosti menej Európy.“

Inak povedané, menej prerozdeľovania znamená menej Európy a viac prerozdeľovania znamená viac Európy.

Nesprávne riešenia a demagógia

Podľa diskutujúcich finančná kríza viedla tiež k zvýšeniu odolnosti ekonomík Európskej únie. Ako príklady uviedli Európsky mechanizmus pre stabilitu (trvalý euroval), bankovú úniu, nové úlohy ECB alebo zavedenie európskeho semestra.

No s výnimkou posledného bodu všetky tieto iniciatívy len zvyšujú nezodpovednosť a morálny hazard. Z dlhodobého hľadiska tak EÚ robia ešte menej stabilnou.

Ďalej, boju s nezamestnanosťou mladých vraj pomáhajú programy Európskej únie Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Záruka pre mladých ľudí.

Tieto programy však opäť len prerozdeľujú peniaze súkromného sektora. Čím viac tak prostredníctvom nich pomáha EÚ mladým ľuďom získať pracovné miesta, tým menej pracovných miest sa v ekonomike vytvára.

V sumáre sú tak predstavené snahy o zlepšenie fungovania Európskej únie najmä o ešte väčšom tlačení na pílu pri riešeniach, ktoré nefungovali a už z princípu ani nikdy fungovať nemôžu.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/bez-ekonomickeho-nebude-ani-socialne-zblizenie-024485
2. https://www.guestcloud.sk/sk/site/spoluoeurope/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.