Európska únia je vystrašená z výsledku švajčiarskeho referenda o obmedzení imigrácie, a tak napína svaly a chrlí jednu hrozbu za druhou. Podľa britského poslanca Európskeho parlamentu Daniela Hannana sú to však len plané hrozby.
Podľa neho si totiž Európska únia nemôže dovoliť potrestať Švajčiarsko. A tak predstavitelia EÚ varujú pred katastrofickými dôsledkami, no dávajú si veľký pozor na to, aby neboli konkrétni. Každým ublížením Švajčiarsku by totiž Európska únia ublížila aj sama sebe.
Brusel na nohách
Prezident Európskeho parlamentu Martin Schulz vyhlásil, že Švajčiarsko môže prísť o bilaterálne obchodné dohody. Šéf europarlamentných socialistov Hannes Swoboda zase hrozí tým, že Švajčiari si už nebudú môcť užívať ekonomické a obchodné výhody.
Eurokomisárka Viviane Reding navyše vyhlásila, že Európska únia pre Švajčiarov nemôže byť žiadnym “švajčiarskym syrom”.
No ako pripomína Hannan, vzťah medzi Európskou úniou a Švajčiarskom paradoxne švajčiarsky syr pripomína. Švajčiari totiž nie sú členmi Európskej únie, no napriek tomu si prostredníctvom rôznych výnimiek, dohôd a iných “dier” užívajú takmer všetky výhody jej členstva.
Európska únia by sa nemala trestať
Socialisti vidia obchodovanie medzi krajinami ako byrokratické privilégiá, z ktorých môže profitovať len jedna strana. Pravda je však celkom opačná. Na obchodovaní so Švajčiarskom logicky získava aj samotná Európska únia. Podobne je to aj pri voľnom pohybe osôb. Už dnes tvoria občania Európskej únie štvrtinu ľudí žijúcich vo Švajčiarsku. Stovky tisíc ďalších občanov EÚ navyše do Švajčiarska každodenne dochádzajú za prácou.
Švajčiari navyše nie sú žiadni radikálni extrémisti, práve naopak. Podobne ako oni by hlasovali aj Nemci, Francúzi alebo Briti. Jediný rozdiel je v tom, že Švajčiarsko na rozdiel od spomínaných krajín o tejto záležitosti usporiadalo referendum. Napriek senzáciám v médiách sa tiež Švajčiarsko nechce izolovať od sveta.
Švajčiari nehlasovali za ukončenie imigrácie, dokonca ani za ukončenie imigrácie z Európskej únie. Hlasovali len za jej obmedzenie.
Ak by sa napríklad obmedzila alebo zakázala tzv. sociálna turistika, teda cestovanie do krajiny za účelom získania sociálnych dávok, referendum by dokonca slobodu zvýšilo.
Akákoľvek rázna odveta Európskej únie tak absolútne nie je na mieste. Bruselská pomsta by navyše pripravila Európsku úniu o pracovné miesta a ublížila by jej občanom. Také niečo si Európska únia v čase krízy nemôže dovoliť, obzvlášť ak sa chce aj naďalej tváriť, že proti kríze skutočne bojuje.
Vytlačiť článok
Autor článku 
A je to potvrdené: EÚ si vzala za rukojemníkov študentov vo výmennom programe Erasmus+. Od septembra sa program pre švajčiarskych študentov zastavuje. Švajčiarsko tiež nebude financovať pobyty cudzích študentov, ale fond sa použije na financovanie švajčiarskych študentov. Každý si bude financovať svojich ako kedysi. Výber univerzít síce bude užší, lebo namiesto všetkých univerzít sa výmenné pobyty budú robiť len v univerzitách, ktoré majú so švajčiarskymi školami uzavreté dohody z doby pred-Erasmus.
Bude to fungovať? Asi áno. Lenže potom si treba položiť otázku, ktorú si predtým nik nekládol, lebo načo aj: k čomu je dobrý Erasmus, keď to funguje aj bez toho programu a s rovnakými výsledkami? A to je zrejme len začiatok kladenia podobných otázok.
Veľký zlý pes už uhryzol dvakrát. Najprv sa zmrazil podpis už pripravenej dohody o energii a elektrickej prenosovej sústave. Teraz po nerozšírení voľného pohybu na Chorvátsko EÚ zmrazila zmluvu o študentských pobytoch Erasmus a výskumných programoch Horizon 2020. Švajčiarske univerzity patria medzi najlepšie na svete a tak získavali z eurofondov viac, než bol švajčiarsky príspevok. Ak sa tento presmeruje do Národného fondu pre vedecký výskum, dopad bude menší. Ak však vláda bude naďalej prispievať na výskum EÚ bez zvýšenia financovania doma, bude to bolieť. Erasmus bol výhodným pre priemerné európske univerzity, lebo ich študenti prišli do výborných švajčiarskych škôl, ale mnohí švajčiarski študenti tiež využívali Erasmus kvôli jazykom. Najväčší záujem bol o skvelé anglické školy ako Cambridge a Oxford, a potom o staré univerzity vo Florencii, Ríme, Heidelbergu, Madride.
Pre ekonomiku je ten odvetný krok bezvýznamná maličkosť, ale vedci a študenti to pocítia.