Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska únia sa musí centralizovať, lebo centralizácia zlyhala

Európska únia sa dlhodobo topí vo veľkých problémoch. Od veľmi vysokej nezamestnanosti a nízkeho hospodárskeho rastu až po stále pravdepodobnejšiu možnosť vystúpenia Británie z EÚ alebo Grécka z eurozóny. Zásadné problémy …

Európska únia - centralizácia zlyhala

… vo fungovaní Európskej únie dnes už našťastie nepopiera nikto. No nie všetky navrhované riešenia by skutočne dnešnú situáciu zlepšili. Niektoré z týchto „riešení“ totiž chcú posilniť práve tie nefungujúce veci, kvôli ktorým dnešné problémy vôbec existujú.

Správne problémy, nesprávne riešenia

Jeden z takýchto príkladov môžeme vidieť na nedávnom spoločnom článku nemeckého ministra hospodárstva Sigmara Gabriela a francúzskeho ministra hospodárstva Emmanuela Macrona.

Tí správne poukazujú na rastúcu nespokojnosť s Európskou úniou alebo na vysokú nezamestnanosť, obzvlášť u mladých.

No aké má byť podľa nich riešenie týchto problémov? Ešte hlbšia centralizácia a ešte viac právomocí pre Európsku úniu, najmä na úrovni eurozóny.

Okrem tradičného (a v realite ignorovaného) návrhu štrukturálnych reforiem tiež v EÚ navrhujú

„sociálnu a daňovú konvergenciu tam, kde je to potrebné.“

Konkrétne je podľa nich „potrebné“ harmonizovať sadzby minimálnej mzdy (aj keď nie nutne zjednotiť) a harmonizovať aj daň z príjmov právnických osôb.

Toto by však Európska únia mohla „potrebovať“ len v prípade, ak by chcela poškodiť ekonomiku ešte viac. Zvýšenie minimálnej mzdy by totiž zvýšilo nezamestnanosť, a to najmä u tých najslabších.

Harmonizácia daní by zase mala tendenciu viesť k ešte vyšším sadzbám. Koniec koncov, harmonizácia by sa asi ťažko vykonala na nižšej úrovni.

Európska únia potrebuje ďalší rozpočet

Ďalšou vecou, ktorú má Európska únia urgentne „potrebovať,“ je vytvorenie nového rozpočtu pre krajiny eurozóny. Vďaka nemu by vraj eurozóna mohla lepšie koordinovať svoju hospodársku politiku, keďže by mohla šetriť v lepších časoch a viac míňať v časoch krízy.

Podľa spomínaných ministrov je tak jednou z príčin aj to, že Európska únia ešte neprerozdeľuje dosť.

Podľa nich sa však netreba báť ani dopadu na národné rozpočty alebo dokonca na rozpočet EÚ. Nie, peniaze pre nový rozpočet by nespadli z neba, ale mali by ich zabezpečiť nové dane, ako napríklad daň z finančných transakcií.

Pomôcť by tiež mohla aj časť spomínanej harmonizovanej dane z príjmov právnických osôb. Keďže teda rozpočet Európskej únie neutrpí, je to prezentované ako bezbolestné a víťazoslávne riešenie.

Pravdou je opak – nový rozpočet totiž v tomto prípade povedie k čistému zvýšeniu prerozdeľovania. A to je to posledné, čo dnes Európska únia potrebuje.

Európsky menový fond

Žiaľ, ambície ministrov dvoch najväčších ekonomík eurozóny tu nekončia. Prerozdeľovanie by mal zvýšiť aj trvalý euroval (ESM). Ten by vraj mal byť pretransformovaný na „pravý Európsky menový fond.“

Čo na tom, že už samotný trvalý euroval je v rozpore s Lisabonskou zmluvou. Európska únia musí prerozdeľovať viac, a tak žiadne neminuté peniaze nemôžu uniknúť pozornosti byrokratov.

Niet cesty späť

Ako tiež ministri napísali:

„Našim spoločným cieľom je spraviť nemysliteľným, aby akákoľvek krajina v honbe za svojím národným záujmom zvažovala budúcnosť bez Európy – alebo s menšou úniou.“

Krajiny by však mali mať možnosť vystúpiť z Európskej únie, ak to už pre ne nebude výhodné. Európska únia by nemala byť cieľom samým o sebe. Naopak.

Európska únia by mala byť len prostriedkom k cieľu, ktorým je väčšia prosperita krajín.

To znamená najmä búranie všemožných administratívnych obmedzení a bariér medzi krajinami. Ako by vôbec takéto niečo mohlo byť „spravené nemysliteľným?“

Čo by snáď boli krajiny v Európskej únii držané nasilu? Alebo by sa im Európska únia pomstila odstrihnutím prístupu na vnútorný trh? To sú skvelé recepty na ešte väčšie problémy a ešte menšiu stabilitu.

Spasiteľský komplex

Pre týchto ministrov navyše väčšia centralizácia EÚ nie je len zbožným prianím, ale oni to dokonca vnímajú ako svoju dobrú povinnosť. Ako totiž píšu:

„Francúzsko a Nemecko sú zodpovedné za to, aby boli na čele, pretože Európa už dlhšie čakať nemôže.“

Práve takáto zaslepená ideológia však viedla k dnešnému marazmu. Ešte väčšie tlačenie na pílu, bez ohľadu na dodržiavanie pravidiel, priania ľudí a čo i len základnú ekonomickú realitu, tak pravdepodobnosť rozpadu Európskej únie neeliminuje, ale ju ešte viac zvýši.

Zdroj:
1. http://www.theguardian.com/commentisfree/2015/jun/03/europe-france-germany-eu-eurozone-future-integrate

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.