Warning: is_dir(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/website/oldweb-sulik.sk/:/usr/local/lib/php/:/usr/local/share/pear/:/website/tmp/) in /quad/website/oldweb-sulik.sk/wp-content/plugins/wp-simple-firewall/src/lib/vendor/fernleafsystems/wordpress-services/src/Core/Fs.php on line 466
Európska únia sa rozhodla vo veľkom dotovať videohry
Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska únia bude dotovať videohry

Európska únia trpí najväčšou krízou vo svojej histórii a nezamestnanosť sa už dlhodobo pohybuje na veľmi vysokých úrovniach. Viaceré krajiny sú na pokraji bankrotu a viaceré tiež neformálne zbankrotovali, keďže ich musela EÚ …

Európska únia a videohry

… zachraňovať. Brusel sa teda snaží vymýšľať nové aktivity, ktoré by pomohli ekonomike a snáď postupne aj ukončili krízu. A jednou z týchto aktivít bude už čoskoro aj dotovanie videohier.

Bruselské videohry

Európska únia je sklamaná zo súčasného stavu videoherného priemyslu. Až 18 z 20 najväčších herných vydavateľstiev totiž sídli mimo EÚ. Pomôcť má dotovanie videohier z eurofondov v rokoch 2014 – 2020. Vďaka programu Tvorivá Európa majú európski tvorcovia videohier zvýšiť svoju “výnosnosť a konkurencieschopnosť”, pričom v prvej výzve EÚ videohrám prerozdelí 2,5 milióna eur. To by tak bolo, aby Európania hrali len mimoeurópske hry.

Nezmenená Európska únia

Európska únia vidí, že jej súčasná politika zlyháva, a tak sa snaží k ekonomike pristupovať inak. No podobne, ako nie je možné naučiť starého psa novým trikom, ani bruselskí byrokrati neprinášajú v zásade nič nové.

Pod nablýskanou podporou inovatívnych projektov tak Európska únia skrýva len otrepané prerozdeľovanie cudzích peňazí s cieľom pomôcť niektorým subjektom na úkor iných.

Absurdná je aj predstava toho, že o tvorbe videohier nemajú rozhodovať zákazníci, ale bruselskí byrokrati.

Programátori a grafici, ktorí tvoria videohry, pritom patria medzi pracovníkov, pre ktorých nezamestnanosť nepredstavuje veľkú hrozbu a ich mzdy patria medzi najvyššie v ekonomike. Brusel tak bude dotovať týchto ľudí aj na úkor nízkopríjmových zamestnancov, resp. na úkor nezamestnaných, pre ktorých kvôli vysokým daniam nevzniknú pracovné miesta. Európska únia preto nevyhnutne potrebuje výmenu starých funkcionárov a úplnú zmenu prístupu k ekonomike, kde budú mať viac priestoru dobrovoľné iniciatívy a menej rozhodovanie byrokratov.

Zdroj:
1. http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/unia-ide-dotovat-videohry-zaujem-prejavili-aj-slovaci-610168
2. http://ekonomickyzapisnik.wordpress.com/2014/03/24/eu-podpori-vyrobu-videohier-ide-o-spravnu-investiciu-hovori-riaditel-hernej-firmy/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. Andrej Králik says

    Dobrý deň,

    myslím, že pán Sulík opäť prestrelil a opäť sa k niečomu vyjadruje bez znalosti sektora.
    EK nema zaujem podporovat len tradicne sektory ako vytvarne umenie, dramaticke umenie, ci tvorbu filmov. Vyvoj videohier je mimoriadne dynamickym sektorom. Rastie 4 krat rychlejsie ako ostatne media. Medzirocny narast tohto trhu predstavuje 70%. Potom samozrejme nastupuje legitímna otázka, ktorá nepochybne skrsla i v hlave pána Sulíka: Ak je to dynamicky rastúci sektor, prečo ho chce EÚ finančne podporovať?

    Od podpory tohto sektoru si EK slubuje stimulovanie rychlo rastuceho trhu cez ulahceny pristup k financiam. Nezavislym europskym vyvojarom, co su spravidla male a stredne podniky, to prinesie zvysene prijmy, vacsi podiel na globalnom trhu a sirsie publikum. Podhubie pre tvorbu videohier je v Europe mimoriadne silne – v EU ma sidlo najviac vyvojarov na svete, v top 100 studii na vyvoj hier maju europski tvorcovia tretinovy podiel. Kde je teda problém? Problem spociva v tom, ze v EU sice mame vela studii (tvorcov), ale vydavatelia su mimo EU. A prave vydavatelia diktuju rozvoj trhu a maju najvacsi podiel na zisku (len 2 vydavatelia z vo svetovej top 20 maju sidlo v EU – Ubisoft a Atari). Bariery v pristupe na trh znemoznuju, aby europski tvorcovia naplno vyuzili svoj potencial. Ulahceny pristup k financovaniu, ktory poskytne program Tvoriva Europa umozni, aby europski tvorcovia videohier zvysili vynosnost a konkurencieschopnost. V konečnom dopade to bude znamenať podporu inovačného potenciálu a tvorbu nových pracovných miest v Európe.

    Andrej Králik
    Zastúpenie EK na Slovensku

    • Asistent Richarda Sulíka says

      Dobrý deň,

      tieto dotácie, ako aj všetky iné dotácie, dokážu “stimulovať” ekonomiku len na úkor jej utlmenia v iných oblastiach, teda v tých, ktoré kvôli týmto dotáciám musia znášať vyššie daňové zaťaženie. Ak som už viac krát v tejto diskusii pripomenul, ide len o stáročia starý Klam rozbitého okna https://www.youtube.com/watch?v=cBK6vfYcLEM

    • Richard Sulík says

      Pán Králik,
      oceňujem, že pod mojimi článkami diskutujete, teraz k problematike:
      To znie veľmi pekne, ako to tu odôvodnujete, množno by aj mňa bavilo hrať sa na EÚ plánovača, ktorý neomyľne a geniálne analyzuje a riadi ekonomiku. Tu zoberieme, sem pridáme, toto podporíme, toto už netreba podporovať…
      Lenže, problém je v tom, že to nie sú vaše peniaze, ktorými dotuje EÚ výrobu videohier. Ani tieto peniaze nespadli z neba. Peniaze na dotácie buď niekomu zoberiete (niekomu schopnejšiemu, kto ich dokázal zarobiť aj bez vašej “pomoci”) vo forme daní, ale narobíte nové dlhy. A s tým zásadne nesúhlasím. Hrajte sa na plánovačov za svoje. Nie za moje dane.

  2. peter daniel says

    ..práve takých ako je ten, čo vystupuje pod krycím menom “Práve si skončil” a ktorý sa označuje za jedného “z bývalých 5%” voličov, strana SaS nepotrebuje. Strana SaS je strana zdravého sedliackeho rozumu a nekupuje si podporu ľudí za také či onaké dotácie, ako je to žiaľbohu v ekonomicky upadajúcej Európe bežné. Práve táto principialita stranu SaS jasne odlišuje od ostatných strán na slovenskom politickom “trhu”. A aj týmto príspevkom tento pán jednoznačne preukázal, čo všetko negatívne všeobecný systém dotácií prináša. Naozaj nevidím dôvod, ty tĺk (Práve si skončil), na to, aby som ja, alebo niekto z môjho okolia, alebo ktokoľvek iní dotoval tvoju neschopnosť (či neschopnosť tohoto odvetvia na Slovensku), len preto, aby si si ty mohol robiť robotu, čo ťa baví. Keď to nejde, tak by sa mal človek pragmaticky “stiahnuť z obehu” a snažiť sa pracovať kdekoľvek inde, kde to ide. A nie hystericky vykrikovať, že pokiaľ mi nedáte dotácie, tak nebudem mať robotu. Práve kvôli takým ako ty a kvôli tomu, že dotácie sú považované za štandardný prvok, Európa ako celok hospodársky upadá.

  3. Peter Nagy says

    Zdravim,

    musim povedat, ze vacsinou kvitujem Vase nazory , nakolko v mnohom s Vami zvyknem suhlasit. Avsak v tomto si Vam dovolim oponovat, nakolko ste to v tomto clanku ponal znacne politicky, co je pochopitelne, ale realita je podstatne komplexnejsia.
    1. Dotacie zo zmienovaneho fondu Creative Media su urcene vyrobcom hier, teda prakticky na urovni filmarov. Nikto sa nepozastavuje nad financovanim filmu, dotaciami do filmovych Janosikov a podobnych nezmyselnych projektov, ktore neprinasaju ziadnu navratnost, avsak pokial sa to aplikuje na hry, ide uz o vdacnu politicku temu.
    2. Dotacie su urcene pre komercne projekty, tzn kazdy projekt musi mat distribucny plan, zabezpecene financovanie, marketingovy plan, za ktory je ohodnoteny. Na oplatku sa ocakava, ze kazdy z tychto projektov prinesie do rozpoctov clenskych krajin vlozene financne prostriedky naspat. Treba si uvedomit, ze v pripade napriklad relativne dosiahnutelnych predajnych cisel, povedzme radovo okolo 100.000 kusov a predajnej cene 20-50 EUR, sa bavime o vynose 2-5M EUR, z coho samozrejme treba zaplatit dan z pridanej hodnoty, dan z prijmu, atp. Ak si to spocitate, dotacia maximalne 150k EUR na dani z pridanej hodnoty moze vygenerovat 400k EUR a viac, nehovoriac o dalsich prijmoch vo forme dani z prijmu, zvysovanie kvalifikacie pracovnej sily, atp. Ak hra dosiahne vyssi uspech, bavime sa o nasobkoch tychto cisel (samozrejme moze mat aj nizsi uspech).
    3. Tvorba pocitacovej hry nevyzaduje len programatorov, ako uvadzate v clanku. Kazdy vyvojovy team pozostava z kvanta roznych clenov s roznymi kvalifikaciami – programatori, ako ste uviedol, su len castou timu, dalej su tam grafici, testeri, designeri, manageri, atd, z ktorych vacsina nema vyssie vzdelanie a teda aj ich uplatnenie na trhu prace mimo tejto oblasti je problemove.
    4. Hry, ako take, su ziadanym exportnym artiklom, a taktiez putaju sucasnu mladez a ci sa to niekomu paci, alebo nie, maju aj edukativny potencial. Preto sa domnievam, ze je vhodne rozsirovat moznosti uplatnenia mladeze v tejto oblasti podporou vyvojovych timov.
    5. V neposlednom rade maju aj reprezentativny charakter – o hrach sa pisu tisice clankov kazdy den, ktore citaju stovky miliony ludi. Mnohych ludi zaujima aj povod hry, vyvojove prostredie a krajina, teda ide aj o rozsiroavnie narodneho povedomia.
    6. Nakoniec, je treba si uvedomit, ze hlavny technologicky potencial v oblasti pocitacovej technologie, vyskumu, aj pocitacovych hier je v zamori. Jediny sposob, ako vytvorit urcitu protivahu technologickych spolocnosti lokalizovanych v US (z ktorych kazda je tahunom exportu a plati vysoke dane do statneho rozpoctu) je podporit domace prostredie, vyvoj a technologicke spolocnosti. Uz v sucasnosti je objem prostriedkov generovanych hernym priemyslom prakticky na urovni filmoveho priemyslu, s postupom casu a vyvojom novych technologii tento pomer bude narastat v prospech pocitacovych hier, takze v ziadnom pripade si myslim, ze nejde o zlu investiciu do buducnosti z hladiska potencialu…

    Samozrejme tych aspektov je viac, ale myslim, ze nahrubo som ich zhrnul aj takto v kratkosti.

    Chapem, ze mate svoj jasny nazor, ktory ste jasne vyjadril vo svojom clanku, avsak chcel som Vam ponuknut aj iny pohlad na vec, ktory ste si mozno neuvedomil, alebo prehliadol.

    Len pre Vasu informaciu, vacsina vyspelych ekonomik ponuka vyraznejsiu podporu aktivit s vysokou pridanou hodnotou, medzi ktore vyvoj pocitacovych hier nepochybne patri, a to aj konkretne pocitacovych hier. Staci sa pozriet na priklady severskych krajin, UK, US, Kanady, Japonska a dalsich.

    Ak by Vam bolo cokolvek nejasne, pokojne ma kontaktujte, velmi rad Vam zodpoviem Vase pripadne dalsie otazky.

    Zelam prijemny vecer.

    S pozdravom,
    Peter Nagy

    • Asistent Richarda Sulíka says

      Dobrý deň,

      1. Richard Sulík sa samozrejme pozastavuje nad všetkými druhmi dotácií.

      2. Niečo tu nesedí. Ak sú tieto projekty skutočne “komerčné”, prečo si nezískajú podporu súkromných investorov? Myslíte si, že byrokrati sú v ohodnocovaní rizika lepší ako títo investori, ktorých živobytie na rozdiel od týchto úradníkov priamo závisí od správneho hodnotenia rizika?

      Zaujímavá je tiež úvaha o tom, že daná podpora do štátneho rozpočtu vráti viac peňazí, ako sa minie. Ak by to bolo skutočne tak, tak by Európska únia vytvorila perpetuum mobile – a mala by preinvestovať celý svoj rozpočet do vývoja hier.

      Aj keby však daná návratnosť bola skutočne podobne reálna (čo nevylučujem), tak to opomína jednu vec. Síce tu jasne vidíme prínosy, ktoré sú dosiahnuté danou dotáciou, ale nevidíme to, čo by sa za dané peniaze dalo spraviť v prípade, ak by ich mohli použiť samotní podnikatelia namiesto platenia vysokých daní. Ide tak o tzv. “Klam rozbitého okna” : https://www.youtube.com/watch?v=cBK6vfYcLEM

      3. Bez ohľadu na to títo ľudia zvyčajne patria medzi nadpriemerne zamestnateľných a nadpriemerne zarábajúcich pracovníkov. Navyše v IT sa hľadí na formálne vzdelanie menej ako kdekoľvek inde.

      4. +5. Článok nespochybňuje prínosnosť hier, ani ich exportný potenciál, no keďže majú byť hry dotované z daní, tak to zákonite musí ísť na úkor iných vecí, viď vyššie spomenutý Klam rozbitého okna.

      6. Podpora vývoja hier z peňazí daňovníkov síce môže pomôcť daným vývojárom, no výlučne na úkor iných častí ekonomiky. Je to teda podobné, ako keby si niekto dáva infúziu z jednej ruky do druhej, no pri tom ešte kopec krvi vyleje (analógia k administratívnym nákladom pri prerozdeľovaní peňazí).

      • Peter Nagy says

        Zdravim Vas,

        1. Nie som si uplne isty, ci tomu dobre rozumiem – dotacie su standardnym nastrojom v ekonomike, ako pan Sulik nepochybne vie. Preto nerozumiem pozastavovaniu sa nad vsetkymi druhmi dotacii? Treba sa preto pozastavovat nad dotaciami pre polnohospodarov, socialne a zdravotne znevyhodnenych, do kultury, pripadne inych stratovych projektov? Dost zvlastny pohlad na vec, necakal by som takuto reakciu. Ale tento clanok je konkretne vztazny na dotacie hernemu priemyslu, takze k ostatnym dotaciam sa nebudem vyjadrovat. Odporucam napisat potom aj adekvatny blog k dotaciam filmoveho priemyslu a vobec vsetkym aktivitam financovanych z EU MEDIA, pre Vasu informaciu temy pre dalsie blogy mozte najst
        http://ec.europa.eu/culture/media/index_en.htm

        2. Nikde som sa nezmienoval o ziadnom perpetuum mobile, len o tom, ze tieto hry maju potencial priniest aj znacne prijmy do statneho rozpoctu clenskych krajin, ktory v mnohych pripadoch mozu vyrazne presahovat investovanu ciastku; a tahanie extremov typu “Cely rozpocet EU do hier” je cista demagogia s ktorou by ste mali pracovat opatrne.
        Ak si myslite, ze 2.5M EUR vyhradenych vo fonde EU Media pre podporu pocitacovych hier by spravilo nejaku zmenu v danovom zatazeni clenskych statov, tak ste bud extremne naivny, alebo umyselne zavadzate; kazdy nech si spravi vlastny nazor. Len pre vasu informaciu, v strukturalnych fondoch je 336 miliard EUR na roky 2014-2020, co je stale len zlomok dani, ktore platia vasi podnikatelia. Takze, ak som len velmi zbezne spravne pocital a vsetky dane odvedene v EU by boli v strukturalnych fondoch (co je samozrejme nezmysel), tak by ste mi mohli vysvetlit, co by podnikatelia presne spravili so 44 miliontinami EURa, ktore by jeden subjekt mozno usetril na daniach, ak by neboli hry dotovane z fondu EU MEDIA?

        3. Samozrejme, ludia vo vyvojovych timoch mozno maju vyssie prijmy, ako standard, lenze to len odzrkadluje vyssiu pridanu hodnotu ich prace, ktora je aj realne vytvorena. Na rozdiel povedzme od roznych poslancov, celej garnitury asistentov, politickych stran, ktore tu financujeme a u ktorych je hodnota ich prace castokrat otazna a povedzme si na rovinu, ich realny prinos ekonomike je zial blizky k nule. Ak by svoju pracu robili poriadne, bolo by to samozrejme o niecom inom)… A nie je pravda, ze by ste dokazali zamestnat lahko ludi z herneho vyvojarskeho timu v ramci daneho regionu. Napriklad u nas na Slovensku spocitate na prstoch jednej ruky spolocnosti, ktore vyvijaju pocitacove hry; takze pracovny trh v tejto oblasti je velmi nevyvinuty, aj napriek jeho relativnej lukrativite. Samozrejme, niektori mozu pracovat aj v inej oblasti, kde ale urcite ich hodnota klesne…
        A len pre vasu informaciu, je vela projektov, ktore sukromnych investorov maju, ale taktiez je ich dost, ktore z najroznejsich pricin sukromnych investorov nemaju, alebo len vo velmi malom meritku…

        4-5. Odporucam v takom pripade zvazit uplne storno dotacii, zastavenie akejkolvek kultury, podpory zdravotnictva, atp. To, co tu pisete, je naozaj uplna demagogia – principom ekonomiky je prerozdelovanie financii, jej sposob je samozrejme otazny, ale v tomto konkretnom pripade (u pocitacovych hier), su dotacie cielene, narocne na splnenie podmienok (na SK ziadali pokial viem 2!!! spolocnosti o cerpanie tychto dotacii). Ak by aj ostatne granty boli takto adresne riesene, tak vam garantujem, ze cerpanost eurofondov by poklesla pod 1%% a ich efektivita by zrazu narastla prakticky nekonecne. Prave cerpanie eurofondov v ostatnych oblastiach je jedna obrovska zmes korupcie a zlodejiny, kde by ste sa mohli viac zamerat; naopak v pocitacovych hrach ide o splnenia kriterii, ktore su realne, nie len nejake fiktivne firmy, ktore cerpaju fondy v ramci EU pre svojich majitelov a zaangazovanych politikov za nic…

        6. Mali by ste si zistit rozdiel medzi infuziou a transfuziou; rozdiel je teda dost znacny. Ale aj ak ste mali nahodou na mysli transfuziu, tak v kazdom pripade su aj ochorenia, kde taketo terapeuticke metody prinasaju vyrazny liecebny efekt a zachranuju zivot (napr. jednoducha dialyza krvi pri zlyhavani obliciek); takze ide o uplne nevhodnu analogiu. Nezavisle od nevhodnej analogie by som poukazal, ze v porovnani so skorumpovanym statnym aparatom, ktory sa prizivuje na podnikateloch a ludoch a realne neprodukuje nic (medzi ktorych radim aj vyraznu vacsinu politikov a ich asistentov), su dotacie do hier velmi zmyselnou cinnostou, ktora ma prinos v celom spektre roznych oblasti, ako som uz podotkol vyssie.

        Nakoniec, aby som to uzavrel, z hladiska p. Sulika ide o mimoriadne politicky nerozumnu temu, nakolko prienik pravicoveho liberalneho volica a hraca/vyvojara pocitacovych hier je velmi vysoky. Z mojho pohladu sa rovna politickej samovrazde, netusim, ktory politicky genius vytiahol tuto temu… Staci sa trosku zamysliet, koho cieluje dana tema, na co naozaj netreba vysoku skolu…

        Ak by tento blog bol vyprodukovany panom Ficom, tak by to bolo pochopitelny a politicky rozumny tah, avsak u p. Sulika ide o cielene odlakavanie svojich vlastnych volicov…

        S pozdravom
        Peter Nagy

        • Asistent Richarda Sulíka says

          1. Dotácie môžu byť štandardným nástrojom, ale určite nie sú správnym nástrojom. Všetky dotácie pokrivujú ekonomiku, a tak je ich dobré znížiť na minimum. Medzi vami vymenovanými dotáciami a “dotáciami” pre sociálne a zdravotne znevýhodnených však je podstatný rozdiel – zatiaľ čo tými prvými sa vláda chybne snaží podporiť ekonomiku alebo vybrané povolania, tie druhé sú prejavom solidarity k ludom, ktorí za svoj osud nemôžu. filmári alebo vývojári hier si svoje povolanie zvolili dobrovolne.

          2. predstava toho, že vládne výdavky stimulovaním nejakej skupiny na úkor inej pomôžu ekonomike, je len stáročia starým Klamom rozbitého okna.

          a áno, dotácie na hry sú len malou zložkou rozpočtu EÚ. No proti nepotrebným dotáciám je potrebné bojovať systémovo, vďaka čomu budú môcť reálne znížené dane a ľudia tak budú môcť o svojich peniazoch rozhodovať sami namiesto toho, aby o nich rozhodovali úradníci

          3. môj argument zostáva rovnaký: Myslíte si, že byrokrati sú v ohodnocovaní rizika lepší ako títo investori, ktorých živobytie na rozdiel od týchto úradníkov priamo závisí od správneho hodnotenia rizika?

          4-5 – nie “zastavenie” kultúry, ale zníženie dotácií. vdaka tomu budú môcť o svojich peniazoch rozhodovať ludia sami namiesto toho, aby o nich rozhodovali úradníci.

          6. v porovnaní s mnohými aktivitami štátu sú dotácie hier prospešnejšie. no riešením nie je posilniť dotácie hier, ale naopak, eliminovať ako neefektívne aktivity štátu, tak nepotrebné dotácie. všetky tieto veci oberajú ludí o slobodu, kedže, ako som už viac krát písal, ludia nerozhodujú o vlastných peniazoch, rozhodujú za nich úradníci.

  4. PRAVE SI SKONCIL says

    Vazeny SULIK,

    Prave si u mna skoncil. Som jeden z tych vyvojarov hier, ktori ziadaju o pomoc v ramci, pretoze na Slovensku ZDOCHOL PES a nikto nechce realne ziadny herny startup podporit tak, aby sme zostali nezavisli. EU to pochopila a na podporu TVORBY hier a filmov ma Digitalnu Europu. Tak sa ZOBUD a VYLIEC z tejto eurofobie, pretoze takto coskoro prides aj o poslednych volicov. A dufam, ze do eurparlamentu sa nedostanes, staci ze si darmozracom v sk parlamente. Je mi luto, ze som takehoto volil.

    Jeden z Tvojich BYVALYCH 5%

    • Asistent Richarda Sulíka says

      Dobrý deň,

      nejde o žiadnu “eurofóbiu”, ide o kritiku dotácií ako takých. Všetky podobné dotácie totiž sú výlučne podporou niektorých skúpín na úkor iných. A tak aj keby Vám osobne mohli dané dotácie pomôcť, čo nevidíte je to, že táto pomoc je platená výlučne z daní ostatných ľudí, ktorí tak na tieto dotácie musia doplácať.

    • Pozdravujem pána, ktorý sa zrejme hanbí za svoj názor.

      Najjednoduchšie je domáhať sa verejných peňazí ako náhradu za vlastnú neschopnosť. Čo si myslíte, tie peniaze, ktorými by vaše videohry boli podporované, prídu odkiaľ? Spadnú z neba? Nie! Budú odobraté daňovníkom, ktorí boli zrejme schopnejší vo svojom podnikaní.

      • Dušan Barlík says

        Vážený pán Sulík, vážený Asistent,
        ako to tu čítam, vidím samé “rozbité okno” a iné paradoxy, napadá mi analógia na iný sklársky produkt-krivé zrkadlo. Raz sa pozriem zdola, raz zhora – ako mi to vyhovuje…
        Je čudné, že sa najprv bavíte o prerozdeľovaní balíka a potom, keď Vám dôjdu argumenty, hovoríte o odtrhávaní od úst a vyššom zaťažení…tak sa podľa Vás bude prerozdeľovať balík alebo sa idú zvyšovať dane (otázka, ktorú ste si mali položiť sám)?
        Populistická rétorika “budú odobraté daňovníkom”-ako odobraté? Dane musí platiť tak či onak. Alebo to myslíte tak, že ich mohol dostať v rámci prerozdelenia iný, schopnejší? Potom si tu zas len protirečíte, pretože podľa Vášho posledného príspevku o dotácie sa uchádzajú len neschopní.
        Tak ako to vlastne je? Poprosím neodpovedať dvojmo(Slk+Asst)- každý z Vás je hotový dav…

      • Dušan Barlík says

        keď už sme takí vzťahovační…aký je to schopný podnikateľ? čo krája z OLO, jakby zo svojeho?